Odrezali mi kúsok nohy

AKTUALITY | 17.11.2011, 18.56, Benjamín Škreko

Spoznali sme sa cez noviny a naše priateľstvo je ako maratónsky beh, kde dvaja štartujú z opačných koncov trate. Ja ako novinár, on ako čitateľ, fanúšik a kolportér. Ferko Sedláček.

Hovorí mi vedúcko, aj keď s vedením novín nemám práve veľa spoločného. Podstatné je, že každý štvrtok prichádzal do redakcie pravidelne ako slnečný lúč spoza mestskej veže. V posledných dňoch však asi bolo riadne zamračené. Nie v meteorologickom zmysle, ale vo Ferkovom živote.
Nebolo o ňom slychu asi mesiac. Až dnes ráno mi volá, že by sa potešil, keby sme mu hodili Trnavský hlas do schránky na Ulici Teodora Tekela. Feri, ktorý si na dôchodku kúpil koňa a vozil na koči deti v Bíňovciach, Smoleniciach a vôbec všade, kde sa niečo deje. V Bíňovciach má rodný dom a chodieva tam fakovi hodiť do válova a dať napiť. Boží človek. Naposledy som ho stretol konča leta v Horných Orešanoch, keď som vychádzal autom z dediny a on mi oproti kýval bičom, ako keď sa ľudia stretnú na korze.
A tento Ferko, Feri, mi dnes ráno volá a hlas má, ako keď si objednávate malinovku. „Serus, vedúcko, prepáč, že som sa tak dlho nehlásil, ale bol som v nemocnici a odrezali mi kúsok nohy. Roznášať už nebudem, ale rád by som si prečítal, čo je nové. Mohol by si mi doručiť Trnavský hlas na Teodora Tekela 5?“
Kua, Fero, mohol. Aj keď mňa tiež bolia trombózové nohy, ale ešte mi z nich neodfaklili. Drž sa, bratku, ešte si mi nesplnil sľub, že ma prevezieš na koči po chotárnych cestách z Bíňoviec cez Neštich, Orešany, Dlhú a Zvončín až do Kamenáča. Treba ísť nasypať fakovi? Alebo hlavne hodiť ti do schránky tvoj obľúbený Trnavský hlas? Všetko bude. Len stoj pri nás, priateľ, aj na tej odrezanej nohe. Takých ľudí, ako si ty, potrebujeme ani nie tak pre noviny, ako pre život.