Trnavské rybníky
reklama

Nadšení Taliani kričali bravissimo. Dostal ich mak z Jarnej

RELAX - Reportáže | 20.12.2011, 10.10, Katarína Rosinová

Upiecť štrúdľu je hračka! Stačí si kúpiť lístkové alebo štrúdľové cesto, naplniť ho podľa chuti a šupnúť do rúry. Nie je to síce úplne ono, ale komu by sa chcelo babrať s ťahaním cesta, keď je to také ťažké?

Nadšení Taliani kričali bravissimo. Dostal ich mak z Jarnej

Cestíčko miesime dovtedy, kým sa neodlepí od misy aj od rúk.

reklama

 

To si povie väčšina moderných gazdiniek. Lenže, ono to zas také zložité nie je. Príprava tradičnej štrúdle podľa receptu starých materí vám bude trvať kratšie, ako sadnúť do auta a ísť si do supermarketu kúpiť polotovar. Presvedčí vás o tom Gabriela Čechovičová na kurzoch pečenia makovej štrúdle, ktoré pravidelne usporadúva v malej modranskej pekárničke.


Malá diera neprekáža
Počet ľudí – šesť. Osadenstvo – štyri gazdinky, jeden gazda a inštruktorka. Ak nerátam príživníkov – nás novinárov. :-) Všetci majú so sebou plech, na ktorom si upečený koláčik odnesú domov. Ostatné je k dispozícii. Každý vyfasuje misu, v ktorej si zarobí cestiačko, ako ho volá pani Gabika. Treba len hladkú a polohrubú múku, z každej po pol kila, pol litra vody, štipku soli a tri lyžice oleja alebo kačacej masti. Bravčová nie je vhodná, lebo je príliš tuhá. Keď je cesto vláčne, treba ho nechať odstáť v mikroténovom vrecúšku.

 

reklama

Cesto rovnomerne posypeme makom zmiešaným s práškovým cukrom. 

 

Zatiaľ inštruktorka ukazuje postup na svojom, už odstátom ceste. Na stôl si rozloží obrus, posype ho múkou a cesto na ňom rozvaľká. Potom prichádza to najdôležitejšie – ponaťahovať ho až po okraj stola tak, aby sa neroztrhlo. „Ja som robila štrúdľu od detstva, doma s mamou. Tej sa darilo vždy. Keď človek získa akú-takú prax, nie je možné štrúdľu pokaziť,“ usmieva sa pani Gabika. Cesto má natiahnuté za necelú minútu bez jedinej trhliny. Potom ho pokvapká olejom, posype čerstvo pomletým makom, zmiešaným s práškovým cukrom v pomere dva ku jednej, a nakoniec prídu na rad nahrubo postrúhané jablká. Kto chce, môže pridať aj zavárané višne. Pri plnke sa fantázii medze nekladú. Dá sa urobiť aj naslano, so šunkou, syrom a čalamádou alebo dusenou kyslou kapustou a klobásou. Prebytočné cesto treba odstrániť nožíkom, a môžeme ho znova použiť. Štrúdľu stočí ťahmi plachtou k sebe a na koncoch cesto zahne. Potom ju rozkrája na tri časti tak, aby sa zmestili na jeden plech. Nakoniec potrie olejom a pečie.
Toto všetko nejaký čas trvá, Gabriela Čechovičová však už má pre nedočkavcov napečenú štrúdľu od rána. Môžu koštovať, a my s nimi. Je naozaj výborná, kašľať na makové zuby.

 

A môže sa degustovať. Mňam!


Ručne je to lepšie

Pestovateľka maku pochádza z Jarnej, miestnej časti Cífera, ale presťahovala sa do Trnavy k rodičom. „Keď v roku 1991 prišla možnosť reštituovať pôdu, rozhodla som sa, že sa budem živiť jej obrábaním. V dedinke so sto obyvateľmi veľa možností nebolo.“ Začala pestovať rôzne poľnohospodárske plodiny. Zlom nastal pred pätnástimi rokmi. „Chcela som sa niečím odlíšiť, a tak som prešla na mak. Ide to, malých pestovateľov je na Slovensku málo a náš mak je výnimočný tým, že ho zbierame ručne. Tak je lepší, kvalitnejší,“ dodáva sebavedomo. Z päťdesiatich hektárov ide polovica na farmaceutické účely – tú žne kombajnom. Zvyšok však zbierajú tak, ako sa to robilo kedysi.
Ručne sa pozbierajú makovice, ručne sa z nich vyreže mak, operie sa a usuší. Pri mechanickom zbere sa zrnká maku poškodia a olej vyjde na povrch. Mak potom nevydrží dlho, lebo časom stuchne a zhorkne. Ručne zbieraný ho môžete nepomletý skladovať aj dva-tri roky.

 

 

Ručne zbieraný mak má lepšiu chuť a dlhšie vydrží.


Štyri farby

Miniatúrne guľôčky sú zdrojom zdravých tukov, železa, ale najmä vápnika. Mak ho má niekoľkonásobne viac ako mlieko a syry. Väčšina z nás pozná len jeden druh – modrý. V Jarnej pestujú ďalšie tri s odlišnou farbou a chuťou. „Sivý chutí podobne ako modrý, len je jemnejší, lahodnejší. Biely má orieškovú chuť a je vynikajúci na šúľance či slivkové knedle. Asi najväčšou raritou je hnedý mak, ale ten vám už ani nemôžem ukázať. Ľudia mi všetok vykúpili. Chutí ako slnečnicové jadierka.“
Pestovanie maku je náročné. Najskôr treba mať povolenie od Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré obsahuje niekoľko čiastkových potvrdení o spôsobilosti. Pestovateľ musí mať odborný dozor – lekára, ktorý má v špecializácii omamné a psychotropné látky, alebo sám musí absolvovať školenie, kde sa oboznámi, ako zaobchádzať s týmito látkami. Mak je v niektorých krajinách zakázaný. Našťastie, u nás ho môžeme kúpiť a jesť dosýta.
Ani s povolením vo vačku to nie je jednoduché. Najväčším nepriateľom je burina. „Nesmie prerásť mak, preto ju striekame. Keď dosiahne mak tridsať až štyridsať centimetrov, poradí si s ňou sám.“ Priemerná úroda je 250 kilogramov na hektár pôdy.

 

Dve skúsené pekárky natiahnu cesto za pätnásť sekúnd. FOTO: Album Gabriely Čechovičovej


Žali potlesk
Plody svojej práce chodí Gabriela Čechovičová predávať na jarmoky, trhy a výstavy. Naposledy jej mak a štrúdľa zožali úspech v talianskom Udine. „Zúčastnili sme sa na výstave Good 2011, ako jediní Slováci. Všetko sme si niesli so sebou v prívesnom vozíku – päťdesiat kilogramov múky, stôl a ďalšie suroviny a pomôcky na výrobu štrúdle. Denne sme ich na výstave piekli asi šesťdesiat,“ hovorí Gabriela a dodáva, že Talianom mak veľmi chutil. „Takmer vôbec ho nepoznajú, museli sme ich zaujať a veľa vysvetľovať. Náš stánok bol však nakoniec jedným z najkrajších, najnavštevovanejších, najatraktívnejších. Páčil sa im najmä celý proces prípravy štrúdle. Vždy, keď sme ju stočili, zožali sme potlesk a pochvalné bravissimo. Makali sme od rána do večera, ale neľutujem. Bola to skvelá skúsenosť.“


Foto: Michal Hlavatovič
 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda balík výhod
reklama