Región pod čiernym odpadom: Bezbranná je polícia aj úradníci
AKTUALITY - Región | 10.5.2012, 08.00, Darina Kvetanová
Čierne skládky. Do očí bijúci problém nedokážu vyriešiť úradníci ani polícia. Scenár odstránenia každého nepovoleného smetiska je takmer navlas rovnaký. Obvodnému úradu životného prostredia ho, väčšinou anonymne, nahlási nejaký občan. Jeho zamestnanci ho zmapujú a podajú návrh na trestné stíhanie neznámeho páchateľa. Človeka, čo na miesto svinstvo navláčil, vyšetruje potom polícia. S 99-percentnou neúspešnosťou.
Pneumatiky, vybité okná, starý nábytok, bordel zo stavby, azbest aj úplne bežný komunál tak nakoniec spod stromov a z polí odvláčia za dane každého jedného občana.
Zákon o odpadoch hovorí, že odpratanie komunálneho a drobného stavebného odpadu musí zaplatiť obec, v ktorej katastri bol nepovolene uložený. Peniaze na ostatný, napríklad nebezpečný odpad, idú cez krajský úrad životného prostredia zo štátneho rozpočtu.
V zákone sa však nepíše nič o lehote, do ktorej musí skládka zmiznúť. V mnohých prípadoch sa tak rozrastá ďalej, rovnako ako náklady na jej odstránenie.
Top štyri
Zamestnanci Obvodného úradu životného prostredia v Trnave zmonitorovali minulý týždeň štyri obrovské skládky komunálneho a drobného stavebného odpadu. Ľudia ho vyvážajú na cestu na Nemečanke, na pozemok v katastri Zvončína. Rovnako je na tom Naháč, kde sa odpad hromadí na súkromných pozemkoch, ktoré využíva poľnohospodárske družstvo.
Šokujúci je pohľad na niekdajšiu skládku komunálneho odpadu v Brestovanoch. Skládkovanie je na nej dávno ukončené. Tabule Zákaz sypať odpad alebo Objekt monitorovaný však absolútne neprekážajú ľuďom, ktorí sem pravidelne navážajú ďalšie smeti.
Rovnako zneužívajú aj bývalú skládku nebezpečného odpadu Chemolaku Smutná II. v katastri Horných Orešian. „Podľa predbežného ohodnotenia bude obce stáť odpratanie odpadu z týchto miest deväťtisíc eur,“ hovorí Miroslav Adamčík z OÚŽP v Trnave s tým, že čoskoro podajú trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.
Podľa neho sa šetrenie polície skončí rovnako, ako vo väčšine prípadov, a za odpratanie zaplatia spomínané obce. „Vypátrať vinníka, keď je už odpad na mieste istú dobu, je totiž takmer nemožné.“
Bezbranní, bez peňazí
Zvončín čierna skládka dostane pravdepodobne do nútenej správy. „Na jej likvidáciu nemáme peniaze,“ krúti hlavou Michaela Strakošová, starostka obce, ktorá hospodári takmer iba s príjmami z podielových daní.
Čierne skládky zo súkromných pozemkov odpratávajú pravidelne na vlastné náklady. „Majiteľov sme vyzývali, aby pozemky zabezpečili, nemalo to však žiaden efekt. Na to, aká sme malá obec, je kataster príliš veľký. Nedokážeme ho ustrážiť,“ dodáva.
V Naháči už skládku začali odpratávať. „Čakáme, koľko nám vyfakturuje A. S. A. K tomuto pozemku vedie veľa prístupových ciest, aj keby ho vlastník ohradil, vinník si na ne cestu nájde,“ nevidí riešenie starostka Emerencia Nádaská.
Aj v Brestovanoch chýbajú peniaze, zrekultivovať skládku z vlastného nedokážu. Obec sa pokúsi získať európske zdroje, dovtedy odpad z miesta nezmizne.
Čítajte aj
Ľudia sypú odpad kam sa im zachce, Trstínu robia vrásky cezpoľní
Čistenie družstevnej cesty pri Zvončíne zaplatí Trnava
Lokalizuj aj ty čiernu skládku. Cez mobilnú aplikáciu
Chemolak už nepomôže
Skládku odpadu Smutná II. prevádzkoval Chemolak do 1. júla 2010. „Následne sme nechali odstrániť všetky čierne skládky z okolitých pozemkov a autám sme zamedzili prístup na ne,“ vysvetľuje hovorkyňa Chemolaku Michaela Grendelová. Keďže spoločnosť nie je vlastníkom ani užívateľom problémových pozemkov, odstraňovať ich už nebude.
Odpad odtiaľto už na svoje náklady odstránili aj Smolenice. „Až potom sme zistili, že pozemky nezasahujú do nášho katastra, patria susedným Horným Orešanom,“ hovorí starostka Pavlína Hornáčková. Hlboko do peňaženky tak v prípade, že polícia nenájde vinníka, bude musieť siahnuť práve táto obec.
Upraviť, nahlásiť
Adamčík apeluje, že čiernemu odpadu môžu v prvom rade predísť majitelia pozemkov. „Ak ich nenechajú zarásť, pole zorú, nikto skládku nespraví.“ Tlačiť na protizákonnú činnosť by podľa neho mala aj obec. „Vznikajúcu skládku treba okamžite odpratať, aby problém nedospel do katastrofálnej situácie. Navyše, poslanci a starosta každej obce by mali chrániť svoj kataster.“
Konať by podľa Adamčíka mali aj ľudia, ktorí sú svedkami nezákonnej činnosti. „I keď skládku nahlásia, málokto prezradí vinníka. Mali by si uvedomiť, že čierne skládky v konečnom dôsledku zaplatia sami,“ dodáva.
Vďaka za každého jedného
Našťastie, okrem jedincov, ktorí sa pýšia pomenovaním človek, no ich vzťah k prírode tomu nenasvedčuje, existujú aj ľudia, ktorým na svojom okolí záleží. Na dedinách i v mestách tak berú mnohí spravodlivosť a vrecia na odpad do vlastných rúk.
Skupina dobrovoľníkov čistí v Trnave každoročne obľúbenú lokalitu Kamenný mlyn, v Piešťanoch v rámci akcie Gesto pre čisté mesto zase upratujú brehy Váhu a Sĺňavy.
V Smoleniciach v záujme poriadku úraduje OZ Naše Smolenice a ďalší dobrovoľníci, ktorí pravidelne zbierajú odpad v okolí zámku, hradiska Molpír a obecného úradu. Dobrovoľne za prírodu bojujú aj obyvatelia Dolnej Krupej, Dechtíc a Trstína, v Horných Orešanoch mladí z občianskeho združenia LOMOZ. Členovia združenia LOMOZ odpratali nedávno odpad z chráneného územia Všivavec. Foto: mb |