Veronika Vadovičová: Kométy má pod kontrolou

RELAX - Rozhovory | 3.9.2012, 09.59, Vladimír Kampf

Keď bola malá, pišťala na svojich dvoch starších bratov, aby jej tiež dali vystreliť zo vzduchovky, s ktorou sa hrali. Dovolili jej až na konci, keď ich to prestalo baviť. Teraz je všetko naopak. Bratia chodia za Veronikou s prosebným pohľadom, aby im dovolila zastrieľať si.

Veronika sa vozí sama. Pozor! V aute býva ozbrojená po zuby. FOTO: Autor

Veronika Vadovičová zo Šelpíc je našou jedinou profesionálnou paralympijskou športovkyňou. Slovensko veľmi úspešne reprezentuje v streľbe a zbiera medaily. Keď som sa jej pred odletom spýtal, či sa teší do Londýna, odpovedala, že chce, aby už bolo po tom. Vraj to nie je žiadne užívanie si.

Pripadala si pred pretekmi skôr ako hodinárka, a nie strelkyňa. Stále niečo na zbrani skrutkovala. A to robí aj na paralympiáde. Zabrať jej dával aj mediálny tlak. Prinesie ďalšie medaily?

Ako ste sa vlastne dostali k strieľaniu? Vzhľadom na výsledky ste si nevybrali zle, ale nie je to ktovieako vyhľadávaný šport.
- Túto otázku dostávam často.

Sakra, zasa som nič nové nevymyslel.
- Na lyžiarskom výcviku sme mali zlé počasie, tak sme strieľali zo vzduchovky s takým infračerveným svetielkom. Celkom mi to išlo. Môj triedny a telocvikár v jednej osobe mi hneď povedal, že na škole máme strelecký klub. Skúsila som to a odvtedy trénujem.

Nie len trénujete, aj zbierate medaily.
- To už je o šťastí.

Londýnska paralympiáda je pre vás koľká v poradí?
- Štvrtá.

Je úžasné, že vám vôbec pri tom neprekáža vozíček.
- Ja nepoznám nič iné, ako byť na vozíku. Takže je to pre mňa prirodzené.

A čo posmešky hlupákov?
- S tými som sa nestretla.

To ste šťastný človek.
- Možno niekde na ulici sa takí našli. To áno. Ale takých si nevšímam. Na škole som mala skvelých spolužiakov. Chodila som na základnú do Bohdanoviec, potom do Trnavy. Všade bol perfektný kolektív. Až na strednej som chodila medzi telesne postihnutých.

V Pekingu ste boli jednou z hviezd paralympiády. Aké to bolo, dopracovať sa k tomu?
- To išlo samo od seba. Išla som na preteky, tam sa mi darilo. Takmer z každých som priniesla nejakú medailu.

Samo od seba... Odvážne.
- Asi som si správne vybrala. Keby som hrala pingpong, tak ani loptičku netrafím.

Rozmýšľali ste niekedy vôbec aj nad nejakým iným športom?
- Na strednej škole som vo voľnom čase a v rámci kondičky skúšala aj atletiku, cyklistiku a lyžovanie. Pôvodne zo mňa chceli urobiť biatlonistku. Okolo Trnavy však veľa snehu nebýva a podmienky na šport tiež nie sú ktovieaké. Zostalo pri streľbe.

Prirástla vám k srdcu?
- Áno. Keď s ňou raz skončím, tak dám športu zbohom nadobro.

Oproti biatlonu je streľba pohodička.
- Je to o inom. Streľba je aj o statickej sile. Puška váži päť až šesť kilogramov. Musím ju udržať hodinu a pol v ruke. Keď je človek na tom fyzicky lepšie, pomáha to aj jeho psychike. Streľba je aj o koncentrácii. Musím vedieť udržať nervy na uzde. Pri iných športoch adrenalín pomáha. U nás je to naopak. Potrebujeme aj kus technického myslenia. Musíme rýchlo prísť na to, ak niekde robíme chybu, na puške je kopa šróbikov, ktoré treba presne nastaviť.

Máte pušku vyrobenú na mieru?
- Klasické športové zbrane majú veľa možností rôznych nastavení. Práve v nastaveniach je jedinečnosť týchto zbraní. Tie si prispôsobujem sama.
Aj strelnice sú každá iná. Milimeter hore-dolu robí veľa. Musíme priestor a techniku precítiť a byť detailisti.

Sledujete aj to, čo robí konkurencia vedľa vás?
- Vtedy musím byť len sama pre seba.

Nie je to niekedy otrava byť taká dobrá?
- Na streľbe je stále čo vylepšovať.

Mení sa aj technika?
- Napreduje. Aj náboje si treba chodiť vyberať priamo k výrobcovi. Menia sa aj náplne nábojov. Často sedím pri lekárenskej váhe a vážim si každý jeden. Potrebujem vedieť jeho hmotnosť na tisícinu gramu.

Ony nie sú jeden ako druhý?
- Nie.

Ani keď sú z jednej fabriky?
- Nie.

To ich tiež vyrábajú Číňania?
- Nie. Nemci alebo Česi.

A pušky?
- Američania alebo Nemci.

Máte odložený svoj prvý prestrieľaný terč?
- Ten z prvých pretekov mám doma v albume medzi ostatnými suvenírmi z rôznych prvých pretekov. Keď som mala takýchto vecí plný album, tak ma prestalo baviť zbierať ich.

Ktoré víťazstvo bolo pre vás to naj?
- Všetky si vážim rovnako. Moja prvá vážna výhra boli majstrovstvá Oceánie. Aj pekinské zlato má isto svoje čaro. Všetky sú rovnako vydreté. Trénujem neustále.

Streľba, žiaľ, nie je šport, trebárs ako futbal, ktorý by priťahoval davy. Nemrzí vás to?
- Tak hej, ale s tým nič neurobím. Aj naše vedenie sa snaží čo najviac zaujať. Na terčoch už sú kamery. Preteky sú komentované.

Vás sa ani nedá povzbudzovať, veď keď strieľate, tak musí byť ticho.
- Počas finálového strieľania desiatich rán na povel ľudia skandujú. Ak zle strelíme, ozve sa zborové: Fúúúj!

Záleží aj na tom, ako fúka? Kam vietor, tam guľky?
- Aj to. Ale skôr záleží na sústredenosti.

Čo vás dokáže vyviesť z miery?
- Myšlienky, ktoré len tak prídu do hlavy.

Také tie samonasieracie?
- Presne tie sú najhoršie. S tým bojujem, a vtedy robím chyby.

Musíte sa sama so sebou pohádať, aby ste sa so sebou nebavili, aby bol pokoj?
- Tak nejako. Zle je, aj keď mi nesadne poloha. S vozíkom a ťažkými zbraňami je to nepríjemné. Stačí sa posunúť o centimeter, a je všetko nanič.

A frajer?
- To radšej nebudem komentovať.

Máte?
- Možno ešte áno. :-) Sme spolu pol roka. Keďže ja športujem a on podniká, tak na seba nemáme príliš veľa času.

Veď nech vás pred paralympiádou nehnevá.
- On je tvrdohlavejší.

Ak neprinesiete medailu, bude to jeho vina. :-)
- Ale, ja si za svojimi činmi stojím.

Vy doma normálne chodíte?
- Na kratšie vzdialenosti. Tu do kaviarne nákupného centra by to pre mňa bolo ďaleko a šmykľavo. Vozík super pomôcka. Bez neho som bola hrozne unavená a pomalá. S vozíkom stíham zdravým.

Váš koníček?
- Rada varím pre druhých. Pre seba sa mi nechce ani chlieb odkrojiť. Potom pozorovanie oblohy.

Keď už nemôžete mať optiku na puške, máte aspoň hvezdársky ďalekohľad.
- Kométy a meteority mám pod kontrolou. :-)

Keby našu Zem ohrozovala nejaká kométa, môžete ju zostreliť. :-) A čo sama najradšej jete?
- Teraz si robievam chlieb s maslom a rajčinami. Skvelé sú tiež volské oči.

Prešli ste kus sveta a napchávate sa takýmito jednoduchými vecami?
- V Thajsku mi zachutila ich kuchyňa. Tak isto aj Číňania tam u nich varia úplne inak, ako u nás. Ich európske varenie nemá s originálom nič spoločné.