Dorota Nvotová: Nepálci sú ako Rómovia. A fascinujú ich paneláky

RELAX - Rozhovory | 11.9.2012, 17.30, Katarína Rosinová

Dcéra herečky Anny Šiškovej a hudobníka Jara Filipa, ktorú za svoju prijal v súčasnosti už bývalý Ankin manžel, režisér Juraj Nvota. Komplikované? Taká je trochu aj ona sama.

Na Proma frajdej si to užívala. FOTO: Marek Boháček

reklama

Stačí si prečítať knihu Fulmaya, v ktorej hudobníčka a herečka Dorota Nvotová (29) odhaľuje svoje najhlbšie vnútro. Niečo odkryla aj v rozhovore, spáchanom krátko po jej trnavskom koncerte s nepálskou kapelou.

Prezraďte mi niečo o vašej kapele. Ako ste sa vôbec dali dokopy?
- Uvidela som v bare hrať gitaristu tak, ako ešte nikoho. Okamžite ma dostal. Tak sme sa dali dokopy a on potom doviedol ostatných chlapcov.

Ako vás chalani berú? Ste ich líderka, jediná biela a jediná žena v kapele...
- Vnímajú ma úplne v pohode, rešpektujú ma a aj keď si zo mňa robia často srandu, myslím, že nám to dobre funguje.

Na vašich koncertoch mi to pripadalo, že ste akoby ich mama, alebo aspoň staršia sestra. :)
- No doslova mama. Aj ma volajú mummy. :) Varím im, vozím ich, niekedy im aj „predbalím“ baby – fanúšičky na koncertoch.

Fíha! A ako sa trom Nepálcom páčilo na Slovensku?
- Očaril ich výhľad z hotelovej izby na deviatom poschodí. Ešte nikdy neboli tak vysoko. Bývali v Ružinove a výhľad mali na paneláky, čo sa im páčilo, lebo nič také doma nemajú.

Vystúpili ste aj na akcii Proma Frajdej. Aké to bolo vrátiť sa do Trnavy – mesta, v ktorom ste vyrastali?
- Veľmi rada sa tam vraciam a vždy sa snažím nájsť si výhovorku, aby som ostala aj cez noc. Na Trnavu mám krásne spomienky a vždy, keď sa vrátim, zdá sa mi ešte krajšia, ako predtým...

Žijete v Nepále aj na Slovensku. V čom sú tamojší ľudia iní? Čo by sme sa mali naučiť my od nich a čo, naopak, oni od nás?
- My od nich ľudskosti a oni od nás profesionalite. To by sme potom boli ideálna rasa. Nepálci sú trošku detskí, myslia len na dnešok a pokiaľ sa im ho podarí v zdraví prežiť, nič iné ich netrápi.

Trošku ako naši Rómovia. Keď som zobrala mojich Nepálcov do rómskej osady na východnom Slovensku, ktorú často navštevujem, veľmi si sadli s miestnymi. Dokonca ma požiadali, či by sme v osade nemohli ostať počas turné bývať. :)

Posledný rok je pre vás tuším veľmi hektický a plný noviniek. Kniha, svadba, koncerty... Čím nás ešte prekvapíte?
- Môj psychiater tvrdí, že som vodopád nápadov. Stále začínam niečo nové, a nie vždy všetko dokončím. Momentálne mi vyšiel album JUST!, ktorý som nahrala s Nepálcami v Nepále, teraz chystám veľkú expedíciu, rozbieham vlastnú výrobu outdoorového oblečenia v Nepále, organizujem rómsku superstar. Najnovšie píšem veľa poézie a chcela by som vydať knihu básní.

A ešte práve komponujem hudbu k dokumentu, ktorý bude o mojom živote v Nepále a o deťoch.

Chalani z kapely ju berú ako svoju mamu. FOTO: Archív D. N.

Prekvapilo ma, keď som sa dočítala o vašej svadbe. Bola až príliš tradičná na rozdiel od tej prvej. Dospeli ste, či skôr –„zmäkli“ ste?
- Nie, len bolo viac peňazí a času na prípravu. Okrem toho, vždy sa snažím robiť veci inak. Aj keď trekujem, nikdy sa nevraciam tou istou cestou, pokiaľ je to čo i len trochu možné.

Len pár týždňov po vás sa vydávala aj vaša mama Anna Šišková. Necítili ste sa zvláštne?
- Nie, taký je život. Páčia sa mi jeho paradoxy.

Veríte v dnešnej dobe rozvodov na lásku až do smrti?
- Verím, ale sú jej schopní len veľmi vytrvalí ľudia.

S manželom Johnnym si asi plánujete založiť rodinu. Kde sa usadíte natrvalo?
- Nemám v pláne nič meniť. Dvojaký život - Nepál - Slovensko sa mi páči. Pokiaľ nebude dieťa chodiť do školy, je prenosné. A potom je potom. Uvidím, ako sa budeme potom cítiť. Už mám asi nepálsky syndróm myslenia len na dnešok. :)

O čom v živote ešte snívate?
- O hudobnom raste, točení filmov a plánovaní expedícií... V podstate všetko to, čo aj robím a mám. Len to chcem robiť lepšie a viac na tom zarobiť. Snívam o rodine a o tom, že moje nepálske detičky vyštudujú, budú úspešné a zdravé.

Dorka nechýbala ani na tohtoročnej Pohode. FOTO: Autorka

Ako sa vyrovnávate s tým, že vás niektorí ľudia nemusia?
- Našťastie, negatívnych reakcií mám málo a keď, tak sú anonymné na internetových fórach. Tie mám na háku.

Vy máte rada ľudí?
- Ani veľmi nie. Myslím ako celok, živočíšny druh. Keď sa pozriem na zvieratá, sú mi sympatickejšie. Ale mám rada jednotlivcov, ktorí stoja zato a v tomto čudnom svete tých čudných živočíchov, čo sa volajú ľudia, výrazne vytŕčajú.

Preto mám rada Nepál. Ľudia sú tam ľudskí, spontánnejší, otvorenejší, bez škrupiniek. Preto mám rada aj Rómov. Naša spoločnosť už to ťahá do výšin, ktorým nerozumiem a ani nechcem.