Jana Andevská: Uspela v New Yorku, po dvanástich rokoch sa vracia domov

RELAX - Rozhovory | 4.10.2012, 16.03, Katarína Rosinová

Stretli sme sa v Synagóge – centre súčasného umenia. Zastihla som ju vo víre príprav na sobotňajší koncert s bratmi Hittrichovcami. Speváčka a hudobníčka Jana Andevská dohliadala na to, aby bolo všetko tip-top.

Na koncert v príjemnej atmosfére starej syngógy sa už teší. 

Hudobný talent, exotické črty aj priezvisko zdedila po otcovi, ktorý je Macedónec. Už dlho však žije na Slovensku a vyrába tu tradičné macedónske dychové nástroje – kavaly.

Rodenú Trnavčanku uprostred štúdia na VŠMU zavial vietor do USA, kde nakoniec ostala dlhých dvanásť rokov. Teraz sa rozhodla vrátiť tam, odkiaľ pochádza. Druhí to robia opačne, ona najskôr prerazila v zahraničí a teraz sa o to isté snaží doma.

Svoj posledný trnavský koncert si mala pred rokom v Malej synagóge. V sobotu budeš hrať v tej druhej, na Halenárskej ulici. Lákajú ťa takéto priestory?
- Skôr je to o tom, že tu nie je veľa príjemných miest na koncerty. Takých, aby mali atmosféru a aby tam ľudia prišli primárne počúvať hudbu, nie najesť sa či vypiť si.

Hoci si žila dlho v Spojených štátoch amerických, doma si bola každé leto. Už si sa vrátila natrvalo?
- Nič nie je definitívne a permanentné. Ale áno, chcela by som to tu vyskúšať.

Pred dvanástimi rokmi si si zase chcela splniť svoj americký sen...
- Práveže to vôbec nebol môj americký sen. Nikdy som netúžila po Amerike, ale naskytla sa príležitosť. Potrebovala som niekam odísť a tam som mala kamarátov.

Zapáčilo sa ti tam?
Okamžite. New York je veľmi príťažlivé miesto. Človeka doslova ohúri. Nielen tým, ako je to tam celé vysvietené, ale tým, čo sa tam deje. Je to kozmopolitné mesto, zdržiavajú sa tam najlepší ľudia zo všetkých možných odvetví z celého sveta, čo je veľmi inšpiratívne. Nikdy to tam nespí.

Prišla si z maličkej Trnavy, necítila si sa stratená?
- Nie, New York je špecifické mesto, nereprezentuje USA. Väčšina ľudí tam, podobne ako ja, odniekiaľ prišla, takže majú pochopenie pre cudzincov. Napríklad spočiatku som nevedela dobre po anglicky, no oni mi to vôbec nedali pocítiť. Boli chápaví. To mesto má takú atmosféru a energiu, že ťa hneď vcucne.

Do Ameriky si prišla študovať hudbu, takže za všetko vlastne môžu husle. Odkedy na ne hráš?
- Od svojich šiestich rokov. Odmalička som chcela hrať na klavíri, ale v Základnej umeleckej škole už nebolo miesto, tak ma mama dala na husle. Neskôr na konzervatóriu som si splnila aj ten klavír, lebo sme museli hrať na dva nástroje. Pokračovala som na VŠMU a doštudovala som v New Yorku.

Len si študovala, alebo aj pracovala?
- Škola mi síce zaplatila štipendium, ale musela som z ničoho žiť, tak som pár dní do týždňa pracovala v reštaurácii. Mala som to rada, spoznala som kopec nových ľudí. Keď som doštudovala, začala som hrať s komornými orchestrami.

Vtedy som prvýkrát cítila, že hrám hudbu, ktorá ma baví, na vysokej úrovni. Muzikanti okolo mňa boli profesionáli, od ktorých som sa veľa naučila. Neskôr som sama vyučovala husle i klavír.

Charizmatická speváčka a hudobníčka sa rozhodla vrátiť tam, kde má korene.

Kedy si začala tvoriť vlastnú hudbu?
- Pred šiestimi rokmi, v polovici môjho pobytu v USA. Napísala som prvú skladbu – text i melódiu – a ešte som si ju aj zahrala a zaspievala. Bol to neopísateľný pocit slobody, že robím niečo vlastné, ľudia si to prídu vypočuť a inšpiruje ich to.

Keď som predtým hrala na husle, musela som perfektne interpretovať cudziu tvorbu a odohrať niečo, čo predo mnou hralo obrovské množstvo muzikantov. Toto bolo moje a nikto mi do toho nesmel kecať.

Aká bola odozva?
- Zozačiatku som si neverila, ale cítila som, že je to super prostriedok na vyjadrenie pocitov. Ohlasy boli pozitívne. To ma posunulo ďalej. V roku 2008 ma oslovila známa americká skupina Thievery Corporation, aby som s nimi nahrala a naspievala pieseň Beautiful Drug. To CD bolo nominované na Grammy a tá pieseň bola najhranejšou z albumu.

Považuješ to za svoj najväčší úspech?
- Ťažko povedať. Isté je, že ma to posunulo dopredu a začala som dostávať lepšie ponuky. Najväčší úspech bude, keď nahrám svoje vlastné CD. Už na ňom intenzívne pracujem.

Bolo to celé o šťastí, šikovnosti alebo talente?
- Všetko v jednom. Záleží na tom, čo chceš v živote robiť. Na to sa musíš zamerať a to ti potom prichádza do cesty.

Prečo si sa po takom dlhom čase rozhodla skúsiť to na Slovensku?
- Chcem byť blízko rodiny a tiež si vyskúšať tvoriť hudbu tu, kde mám korene. New York s rýchlym životným tempom som si už zažila a treba vedieť aj kedy spomaliť. 

Zvykáš si?
- Je to ešte krátky čas na objektívne posúdenie, ale zatiaľ mi tu je fajn.

Čo môžu diváci čakať na koncerte?

- Príjemnú atmosféru v starej vymodlenej synagóge, ktorá sama o sebe pôsobí čarovne, čo sa perfektne spája s piesňami Jany Andevskej, ktorá sa bude doprevádzať rôznymi hudobnými nástrojmi. Hosťami budú aj Filip a Jakub Hittrichovci.
 

Foto: Archív Jany Andevskej