VIDEO: Pred 40 rokmi zomrel futbalový elegán Peter Valentovič

ŠPORT - Futbal - Spartak | 10.3.2013, 18.48, Ján Král

Všetko mal pred sebou. Žiaľ, krutý osud mu ďalšie šťastné roky nedoprial. V nedeľu 10. marca uplynulo 40 rokov od smrti Petra Valentoviča. Dvojnásobný trnavský majster odišiel z tohto sveta predčasne vo veku nedožitých 25 rokov. Zdravie mu podlomila zákerná choroba.

Mikuláš Rožňák (vľavo) a Alojz Fandel si uctili pamiatku trnavského futbalistu spomienkou pri jeho hrobe. Foto: Ján Král

reklama

Peter zomrel na následky rakoviny semenníkov. Spúšťačom ochorenia bolo zdanlivo banálne zranenie. V jednom zo zápasov sezóny 1971/72 ho buď trafil do rozkroku súper alebo lopta. Verzie sa rozchádzajú. Vtedy sa začali jeho zdravotné problémy.

Vyvrcholili začiatkom roka 1973. Bolesti mal tak silné, že už zostával iba v domácej opatere. Naposledy vydýchol spomínaného 10. marca. Spartak v ten deň prehral v Prahe na Dukle 0:1 a Trnava plakala. Nie však kvôli výsledku, ale za Petrom.

Pohreb mal v pondelok. Prišlo celé mužstvo, okolo rakvy držali spoluhráči z tímu počas obradu "stráž". Štyria na každej strane. Smútočnú reč predniesol páter Kamil z Modranky, známy duchovný trnavských futbalistov.

reklama

Peter leží pochovaný na cintoríne na ulici Terézie Vansovej. Len pár metrov od má miesto posledného odpočinku trénerský mág Anton Malatinský, ktorého Peter veľmi uznával.

Pri príležitosti tohto smutného výročia si pamiatku Petra Valentoviča uctil klub i fanúšikovia. Bývalý hráč a aktuálne mládežnícky tréner Alojz Fandel a zástupca fanklubu Mikuláš Rožňák položili na hrob trnavského futbalistu kríž a zapálili kahanec.

Z POULIČNÝCH TURNAJOV DO SPARTAKA
Peter Valentovič nastupoval na poste stredného obrancu. „Mal urastenú postavu, bol tvrdý, nekompromisný, výborne hral hlavou, mal dobrú strelu. Predpokladalo sa, že sa stane nástupcom Stana Jarábka v strede defenzívy,“ spomína na futbalové danosti svojho spoluhráča Alojz Fandel, päťhviezdičkový člen majstrovského kolektívu Spartaka a momentálne tréner Spartaka U16.

„S Petrom sme boli veľmi dobrí priatelia. Vyrastali sme v jednej štvrti - takzvanom Špíglsáli. Odtiaľ nás neskôr vybrali do žiackeho družstva Spartaka. Postupne sme sa cez mládežnícke kategórie dostali spoločne až do ligového mužstva,“ vraví.

„Ako malí chlapci sme hrávali futbal na ekonomickej škole. Po vyučovaní sme si niečo zajedli, rýchlo sme napísali úlohy a už sme boli pri lopte. Hrávali sme rôzne pouličné turnaje. Medzi sebou bojovali tímu Špíglsálu, Kopánky, Okružného námestia, Promenády, Mestskej časti Trnavy a ďalšie.

Vzájomne sme hrali takpovediac doma a vonku. Spomínam si, že keď sme vyhrali na Kopánke, chlapci z tejto štvrte to ťažko niesli. Začali nás rozháňať, utekali sme pred bitkou kade - ľahšie.

Bolo to o tom, že všetci chceli vyhrávať a nie vždy to dopadlo dobre. Stalo sa, že sa aj zápas nedohral, no na druhý deň sme boli kamarátmi a turnaje pokračovali ďalej,“ vytiahol úsmevnú príhodu spojenú s Valentovičom.

„Keď už bol vážne chorý, chceli sme ho navštíviť. Jeho mamička nám povedala, aby sme radšej nechodili a zapamätali si ho takého, aký bol, keď sme ho spoznali.

Svojmu okoliu rozdával dobrú náladu. Stretávali sme s Rudom Krškom, Vlastom Bôžikom, Jožkom Púchlym, Jarom Masrnom i po zápase, kde sme pri dobrom vínku rozoberali futbal. Keď bol čas, chodili sme sa zabaviť. Obrovská škoda, že taký mladý odišiel,“ ťažko prehltol Fandel.

TRNAVSKÝ FACCHETTI
Peter Valentovič sa tešil popularite aj medzi fanúšikmi. „Bol to odchovanec trnavského futbalu a zdalo sa, že z neho vyrastie pilier obrany. Mal perfektnú futbalovú postavu, jeho vzorom bol taliansky zadák Facchetti, po ktorom dostal prezývku,“ povedal dlhoročný člen trnavského fanklubu Mikuláš Rožňák.

„Keď Peter chodil po meste, bol stredobodom pozornosti nielen fanúšikov ale i dievčat. Bol to fešák a navyše aj talentovaný futbalista. S Trnavou získal dva tituly. V roku 1971 Trnava v kádri s Valentovičom získala double, teda triumf v lige a aj československý pohár,“ pokračuje ďalej Rožňák.

„Spomínam si, keď sa v Trnave oslavoval v poradí tretí titul. Bolo to po zápase so Slovanom, čím vlastne Spartak detronizoval svojho veľkého rivala. A o rok na to, si Trnava išla pre titul do Nitry. V tom stretnutí Peter hral.

Bol to obrovský zážitok, či už zo zápasu alebo následných osláv. V tom čase ešte nejestvovala diaľnica a červená čiara sa tiahla z Nitry až po Trnavu. Na duel prišlo zhruba päťtisíc priaznivcov z Trnavy. I vďaka takýmto momentom Peter Valentovič nikdy nevymizne zo sŕdc fanúšikov.“