VIDEO: Trnavsko sa stalo hnojiskom dánskych firiem

AKTUALITY - Región | 22.3.2013, 10.30, Gabriel Kopúnek

TRNAVA - Vyprodukované mäso vozia do vlasti, u nás nechávajú iba zničené životné prostredie. Takáto je politika dánskych firiem, ktoré aj v našom regióne podnikajú v poľnohospodárstve.

Takto to vyzeralo vo februári na poliach nad bolerázskou priehradou. Biely sneh kontra zapáchajúca hnedá močovka.

reklama

O zníženej kvalite života hovoria nielen obyvatelia Vlčkoviec, v susedstve ktorých stojí veľkofarma s hovädzím dobytkom, svoje si prežívajú aj v Boleráze.

Na polia hneď za domami tam totiž vyvážajú močovku z veľkovýkrmní ošípaných. Podľa slov starostu Pavla Mackovčína ani nie tak z miestnej farmy Agro Boleráz, ako z prasačiarne Agrovýkrm pri hlavnom cestnom ťahu medzi Jablonicou a Senicou.

Obe farmy sú síce slovenskými firmami, no spája ich osoba Ulrika Biel Hansena, Dána žijúceho na Slovensku. Ten je registrovaný v 15 poľnohospodárskych spoločnostiach na celom Slovensku.

reklama

V Agrovýkrme, a. s., je predsedom predstavenstva, v Agre Boleráz konateľom eseročky a pôsobil tiež v medzi občanmi neobľúbenej Farme Majcichov. Netvrdíme, že on má všetko na svedomí, len vysvetľujeme prepojenie. 

Prečo sem prišli?

„Dáni už dávno zistili, že koncentrovaný chov hospodárskych zvierat negatívne pôsobí na ich životné prostredie. Preto ich vláda začala farmárom vyplácať veľké bonusy a ponúkať lacné úvery, keď svoje farmy vysťahujú von,“ hovorí odborník Ľudovít Škrabák, riaditeľ trnavskej poľnohospodárskej školy.

„Mnohí prišli na Slovensko, kde založili spoločné podniky s krachujúcimi družstvami. Tu chovajú zvieratá a do Dánska už len vyvážajú čisté mäso. Ostatné bočné produkty veľkochovu nechávajú u nás.

Aplikovaná močovka na zasneženú zamrznutú zem je porušenie zákona. A zároveň najrýchlejšia cesta ako sa dostať do priehrady pri odmäku.

To by nebolo až také hrozné. Lenže kým my sme chovali na jednej farme do niekoľko stoviek zvierat, oni koncentrujú chov do tisícov. A na takéto počty zvierat nemajú prislúchajúcu výmeru pôdy.

Áno, aj v minulosti boli na Slovensku veľkovýkrmne, ale tzv. spoločné podniky, kde sa okrem chovu venovali aj pestovaniu plodín. Močovka a hnoj sa ale na polia vyvážali v rámci plánu hnojenia, aby sa pôda neznehodnocovala.

Žiadne traktoríky s fekálmi, ale takéto cisterny plné močoviny týždeň v kuse jazdili po poli nad priehradou.

Tieto dánsko-slovenské firmy však využívajú naše legislatívne diery a potrebnú výmeru len deklarujú, málokedy ju reálne využívajú. Majú pôdu v prenájme od drobných vlastníkov, pre ktorých je dôležitejšie mať isté peniaze a viac, než im dokážu a dajú slovenské družstvá,“ dodáva Ľudovít Škrabák.

Čaká ich pokuta

Dánom chýba pôda, Slovensku zákon. Aj preto si tieto firmy často robia, čo chcú. Občania i samosprávy sa síce môžu sťažovať na úrady životného prostredia, nie vždy je však výsledkom zadosťučinenie.

V prípade Bolerázu sa ale zrejme pokute nevyhnú. Na pole nad bolerázskou priehradou vyvážali vo februári prasaciu močovku v rozpore so zákonom.
Podľa miestnych to nebolo po prvý raz, postup firiem preveruje Obvodný úrad životného prostredia v Trnave.

Takto to vyzeralo koncom februára.

„Na to pole ročne vyvezú niekoľko tisíc hektolitrov močovky. Zničili nám spodné vody, priehradu a smradu je plná celá dedina. Nedá sa tu žiť,“ hovorí majiteľ domu na kraji dediny.

Hrozba prasacej chrípky

Močovka z ošípaných je agresívnejšia než z hovädzieho dobytka. „Ťažšie sa v prírode rozkladá a obsahuje viac škodlivých látok. Preto negatívne pôsobí na povrchové i spodné vody, pôdu aj ovzdušie. Napríklad sa podieľa aj na tvorbe ozónovej diery. Preto sa takýchto chovov západné krajiny zbavujú,“ vysvetľuje Ľudovít Škrabák.

Jeho zástupca Ján Piešťanský upozorňuje na možné riziká a nebezpečenstvá pre bolerázsku priehradu i obyvateľov obce, ak sa porušuje ohľadom močovky ošípaných zákon.

Močovka už stekala do jarku pri ceste.

„Ak nie je hneď zapravená do pôdy, ale po zamrznutej steká do potokov či rybníkov, sadá na dno. Tam bráni tvorbe aktívneho kalu. Nebudú tam môcť rásť rastliny a vyvíjať sa drobné vodné živočíchy. Zároveň sa vo vode vytvára metán, a ten je všeobecne jedovatý pre všetko živé,“ upozorňuje Ján Piešťanský.

„Močovka obsahuje škodlivé mikroorganizmy, niektoré aj patologické. Najškodlivejšia je escherichia coli, ktorá spôsobuje vážne žalúdočno-črevné ochorenia.

Bolerázska priehrada je kaprovým revírom. Podľa rybárov tam lovia len zúfalci.

Soli obsiahnuté v močovke spôsobujú spaľovanie rastlín a pôdneho edafónu. Nadmerné hnojenie močovkou sa prejaví aj zaburinením mrlíkovitými rastlinami.

Samotná prítomnosť čpavku vo väčšej koncentrácii, zmeny vlhkosti v jarnom období a nedostatok slnečného žiarenia okrem zápachu môžu spôsobiť aj zmutovanie mikroorganizmov. A tým aj novodobé ochorenia ako prasacia chrípka,“ dodáva Ján Piešťanský.

Mŕtva voda v priehrade

Močovka z prasiat, keďže sa ťažšie rozkladá, a keď sa aplikuje nepretržite na jedno miesto, ničí aj spodné vody.

Tie zásobujú aj bolerázsku priehradu. „Vlani nás privolali k veľkému úhynu kačíc na priehrade. Nepoznali sme príčinu, tak sme nechali spraviť aj rozbor vody,“ hovorí veterinár Ján Šiška z Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Trnave.

Trnavským rybárom vraj smrad neprekáža. A tiež ich netrápi, že chytené ryby môžu byť plné dusičnanov.

„Voda síce nebola príčinou úhynu, ale rozbor zistil, že je čistý lúh. Norma tam bola prekročená 17,8 násobne. Teda mŕtva voda. Čudujem sa, že sa tam ešte nachádzajú ryby.“

Ján Piešťanský upozorňuje aj záhradkárov, aby zvažovali zavlažovanie rastlín vodou z priehrady, poprípade z Trnávky. „Dusičnany ľahko prijíma mrkva, cvikla, petržlen, pažítka či reďkovka.“

Bude ešte horšie

Po roku 2015 môžeme očakávať expanziu zahraničných farmárov na Slovensko. „Dovtedy máme výnimku, ktorá zabraňuje cudzincom kupovať našu pôdu,“ hovorí riaditeľ Obvodného pozemkového úradu v Trnave Peter Benčat.

„Ak sa dovtedy neskvalitní legislatíva, takýchto firiem z Holandska, Dánska i Maďarska tu budú stovky,“ dodáva.

Obvodný pozemkový úrad má síce na starosti aj ochranu pôdy, rozbory jej kvality však nerobí. Je to buď na majiteľoch, alebo na tých, ktorí pôdu využívajú. Dá sa predpokladať, že by tak urobili Dáni.

Parcely nad priehradou vraj patria viacerým vlastíkom, ktorí v Bolerázi nežijú a firme ich dali do prenájmu s vedomím, že ju budú obhospodarovať. "Niektorí žijú aj v zahraničí. Keby vedeli, čo sa tu stvára, nikdy by s prenájmom nesúhlasili," konštatuje obyvateľ Boleráza.  

Podľa slov starostu Bolerázu Pavla Mackovčína najväčším zdrojom močovky  problémov je táto spoločnosť.

V susednom Poľsku už urobili určité legislatívne opatrenia, ktoré sa farmárom zo západu nepáčili a sťažovali sa na Európskej komisii.

Tá rozhodla v prospech Poliakov nakoľko členské štáty majú právomoc, aby vymedzili systém vlastníctva majetku na ich území vrátane obmedzenia práv nájomcov na prenájom alebo nákup poľnohospodárskej pôdy.