VIDEO: Zažnite, nepreklínajte tmu

RELAX - Rozhovory | 8.12.2010, 00.00, Vladimír Kampf

Poznám ho, odkedy mi naozaj hnusne vynadal za to, že bol súčasťou mojej reportáže z predvianočnej Viedne. Slepý spevák vtedy žal slávu v uliciach rakúskej metropoly a v detskom kýbliku mu štrngali šilingy. Je to už dávno, čo mi Maroš Bango ukazoval skratku na vlakovú stanicu.

V nadchádzajúcej sezóne si Maroš zaspieva aj na prestížnom plese v opere. Teší sa. Foto: Vladimír Kampf

Buchli sme slúchadlami asi obaja naraz a ešte hodnú chvíľu opakovali škaredé slová. Neozval sa potom skoro rok. Až mi opäť zazvonil telefón a on na mňa vyklopil, že chcú spolu s manželkou Saškou a ich rodinným priateľom, tiež nevidiacim Marekom Gernátom, urobiť benefičný koncert pre hluchoslepé deti v ústave v Červenici pri Prešove a že im mám nejako pomôcť. Tak som im to sľúbil. Vždy im niečo sľúbim... :-)

Ďalší tvoj benefičný koncert. Koho to bol nápad tentoraz?

- O tom by ti vedela rozprávať skôr Saška. Nebyť jej organizačného talentu, tak tu dnes nesedíme v šatni Divadla Pavla Orságha Hviezdoslava pred vystúpením. Projekt sa volá Svetlo do tmy. Je to jej myšlienka. Spísal ju Dano Mikletič. Cieľom je pomáhať. Začali sme v októbri darcovskými esemeskami a vrcholíme dnešným koncertom druhého decembra. Naším cieľom je pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú. Takto zozbierané peniažky pôjdu priamo ľuďom, nie žiadnym organizáciám.

Máš trému?

- Čoby nie. Ale s takým pekným mottom ju ľahšie prekonávam. Lepšie je zažínať svetlá, ako preklínať tmu. V programe ja hendikepovaný pozývam na pomoc hendikepovaným hviezdy šoubiznisu. Svojím umením pomôžeme ľuďom, ktorí to potrebujú. Esemesková zbierka založená Slovenskou humanitárnou radou Nadáciou Orange potrvá až do konca roka.

Prečo robíte takéto koncerty?

- Lebo si uvedomujeme, čo znamená sila pomoci. Obaja so Sašou nevidíme, ale to si si už asi za tie roky všimol, že ty lopta ušatá? :-D

Zasa tie tvoje žartíky.

- No, a vďaka tomu sme dostali od Pána Boha také poslanie, aby sme v ľuďoch podnecovali optimizmus, aby sme im rozdávali radosť a pomáhali, ako sa len dá. Tak sa teda snažíme.

Si šťastný?

- Teším sa, keď ľudia po koncertoch, na ktorých spievam odchádzajú nabití pozitívnou energiou. Je to nesmierne šťastie, je to pre mňa niečo veľké a hovorí mi to, že mám ísť ďalej a nemám stáť na mieste. Preto koncertujem, učím sa nové piesne a cvičím s hlasom, aby mi to skrátka spievalo. Dnes budem mať tú česť zaspievať si so Sisou Sklovskou, Ľubicou Vargicovou, Martinom Babjakom a ďalšími.

Snažíte sa pomáhať iným. Vy už pomoc nepotrebujete? Máte dosť peňazí?

- O peniazoch určite hovoriť nebudem. Spev nie je len mojím chlebíčkom, ale aj koníčkom. Spievam si vždy a všade, aj v sprche alebo na toalete, až to dcére Marianne ide na nervy.

Si veselá kopa či skôr veselá kopisko. Ktorý zo svojich fórov považuješ za najlepší? Čo si komu vyviedol?

- No, toho bolo naozaj veľa. Jeden z takých mojich najobľúbenejších je, že keď mám na dosah manželkin zvoniaci mobil, tak sa jej kamarátkam ozývam hlasom zachrípnutej Sašky. Každý má hneď obavy o jej hlasivky a zdravie, až kým niekde spoza mňa nezačne kričať naozajstná Saška: Zabijem ťa teraz alebo zajtra?

A urobí to alebo nie? Aj keď toto mi na teba príde dosť slabý fór...

- Samozrejme, že mám aj tvrdšie, ale najväčšie čaro majú tie naozaj nechcené. Vo Viedni som chcel Sašku poplieskať po zadku. Mala na sebe taký chlpatý kožuch. Tak som prišiel za ňou a párkrát som ju tľapol. Ešte som jej k tomu pošepkal do ucha: Ale sa nám dnes zadarilo. Lenže, Saška sa mi ozvala spoza chrbta. Zvolal som: Kurník šopa, kde ty stojíš? Niekoho som plieskal po zadku. Keby mi tak tá pani jednu vylepila, tak by som sa ani nečudoval. Našťastie mi nerozumela. A tá pani čisto po slovensky odvetila: Nič sa nestalo. :-D

Ako trávite Vianoce? Pri pohľade na teba si predstavujem hory jedla.

- Nie, ty blázon ušatý. V prvom rade je to pre nás práca. Aj tento rok sa budem 24. decembra vracať z akcie vo Vysokých Tatrách. Ale, teším sa na Vianoce, že si oddýchnem. Dám si veget a samozrejme budem aj papať dobroty a pri tom pozerať krásne rozprávky. Pohrám sa na počítači, budem s rodinou, pôjdem na návštevu...

Na prste máš nejaký tmavý prsteň a na zápästí tmavý náramok, to ťa niekto oklamal, akože zlato? Konečne niekto poriadne natiahol aj teba?

- To nepochopíš, to sú energetické veci z hematitu.

To teda nepochopím.

- No vidíš. Mne prinášajú šťastie.

Maroš, moja úcta k tomu, ako si zmierený s tým, že nevidíš a za to, čo robíš.

- Ty máš zasa chuť na našu Metaxu? :-) Kedy prídeš na návštevu? Zasa len nasľubuješ...