Koniarkovo Dievčatko pod sprchou čaká na trnavského mecéna

AKTUALITY - Trnava | 9.4.2013, 07.00, Gabriel Kopúnek

TRNAVA – Sesslerova sladovňa za kalváriou sa do dejín Trnavy natrvalo zapíše aj ako miesto pripomínajúce jej obyvateľom i návštevníkom slávneho sochára Jána Koniarka.

Blažej Baláž (vľavo) a Bohumil Chmelík pri pamätnej tabuli pripomínajúcej pôsobenie Jána Koniarka v Sesslerovej sladovni.

Vďaka Pavlovi Sesslerovi tu umelec v rokoch 1924 až 1927 našiel útočisko po tom, čo sa do Trnavy presťahoval z rodných Voderád.

Dnes už v meste, okrem jeho diel, túto osobnosť pripomínajú len čestné pomenovania galérie a jednej z ulíc. 
 

Zo slávnostného odhalenia pamätnej tabule. 

„Dom s ateliérom na Šaštínkovej ulici, v ktorom býval po roku 1927, padol za obeť rozširovaniu cintorína na Vansovej ulici. A tak je Sesslerova sladovňa jediným miestom, ktoré ho pripomína. Preto sme sa rozhodli na ňu umiestniť pamätnú tabuľu,“ uviedol predseda o.z. Trnavské fórum´89 Bohumil Chmelík, ktoré osadenie tabule iniciovalo.

Trnavské fórum´89 okrem iniciovania vzniku Galérie Jána Koniarka či jej modernej prístavby vydalo o Jánovi Koniarkovi aj monografiu. V rukách ju drží Blažej Baláž.

Koniarek sa do Trnavy presťahoval ako 46-ročný. Ako v jednom z rozhovorov uviedol, stretol sa tu s veľmi malým záujmom o umenie.

O diele i živote Jána Koniarka prítomným rozprával Bohumil Chmelík.  

„Je všeobecne známe akési Koniarkovo prekliatie či jeho zúfanie nad tým, že takmer zo všetkých súťaží na monumentálne plastiky v tej dobe ho odpinkali mladší bratislavskí kolegovia,“ konštatoval výtvarník a pedagóg Blažej Baláž.

Na veku nezáleží. Slávnosti sa zúčastnili tí, ktorí sochárovo dielo obdivujú. 

„Koniarkovi ostalo len veľmi málo možností a často trel biedu. Na prilepšenie, tzv. chlebovku, vlastne zobral zákazku na sochu Štefánika. Nebyť toho by ale nikdy nedostal objednávku na Pomník padlých v I. svetovej vojne, ktorý, podľa mňa, jej jedným zo štyroch géniov loci tohto mesta,“ poznamenal Baláž.

O podujatie sa zaujímali aj viaceré médiá. 

Ján Koniarek daroval trnavským deťom plastiku Dievčatko pod sprchou. Jej odlievanie do bronzu v trnavskom cukrovare sa ale nepodarilo. Sochár sa už o to nepokúsil znova, lebo bol starý a onedlho na to zomrel.

Trnavské fórum´89 z vďačnosti venovalo na pamiatku súčasnému majiteľovi sladovne Sessler Petrovi Klasovi monografiu o sochárovi. 

„Sadrový model existuje. Plastika mala stáť vo fontáne na detskom ihrisku pri futbalovom štadióne. Myslím si, že keby sme našli vhodného mecéna, bolo by dobré tento dar trnavským deťom vrátiť a sochu v Trnave osadiť,“ uviedol Bohumil Chmelík.

Odhalenie pamätnej tabule na budove sladovne.

Kto bol Ján Koniarek

Akademický sochár Ján Koniarek sa narodil 30. januára 1878 vo Voderadoch. Po štúdiách v Budapešti, Ríme a Mníchove odišiel do národne slobodného Srbska.

V Belehrade sa aktívne zapojil do umeleckého, spoločenského i národného života. Svojim dielom vytvoreným v priebehu desiatich rokov sa zapísal do dejín srbského sochárstva.

Začiatok Prvej svetovej vojny zastihol Jána Koniarka na prázdninách vo Voderadoch. Bol predvedený na súd a obvinený ako srbský špión a poslaný na front. V prvej bojovej línii bol ranený a omrzli mu nohy.

Po skončení vojny sa rozhodol, napriek pozvaniu do Belehradu, zostať doma na Slovensku. Vo svojom životopise píše: „V roku 1918, napriek tomu, že som mal veľké možnosti nadobudnúť význačného postavenia v mojom obore, vrátil som sa domov položiť základy slovenskej skulptúry a môj príchod je faktickým začiatkom slovenského sochárstva.

Zem zmietaná ešte mocnými záchvevmi vojny nebola živnou pôdou pre umenie a ja stal som sa takto obeťou tejto doby, narážajúc na stále nepochopenie“.

Do roku 1924 pracoval v malom ateliéri v rodnom dome vo Voderadoch. Obdobie rokov 1924 – 27 je v sochárskej tvorbe Jána Koniarka mimoriadne plodné. V tomto období modeloval sochu generála Milana Rastislava Štefánika pre trnavský pomník.

Z vďaky za pomoc stvárnil hlavu továrnikovej matky „Hlava pani Sesslerovej“. Z ďalších plastík je to „Bozk strasti“, „Sediace dieťa“, „Štúdia figúry“, „Pomník padlým v I. svetovej vojne“ pre obec Suchá nad Parnou, „Zomierajúci vojak“, „Veda“, a ďalšie.

Pripomeňme, že pre Trnavu vytvoril Pomník padlým v I. svetovej vojne, Pomník Antona Bernoláka, Studňu sv. Františka a mnohé ďalšie diela.

Sochár Ján Koniarek zomrel v Trnave dňa 4. mája 1952. Okrem jeho hrobu a sochárskych diel realizovaných v Trnave stáva sa Sesslerova sladovňa miestom trvalej pripomienky nezabudnuteľného umelca – zakladateľa slovenského národného sochárstva.