Trnavské rybníky
reklama

Tréner Lokomotívy Demovič: Robiť šou, na to ja nie som

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 11.5.2013, 17.42, Ján Král

Trnavskú Lokomotívu delia od istoty postupu z III. triedy A len dva víťazné zápasy. Sezóna sa nesie s výnimkou zakopnutia v troch zápasoch vyložene na víťaznej vlne, z čoho má veľkú radosť aj tréner tímu Dušan Demovič.

Tréner Lokomotívy Demovič: Robiť šou, na to ja nie som

Dušan Demovič sa môže dívať na zápasy Lokomotívy spokojne, jeho zverenci mu robia radosť. Foto: Ján Král

reklama


Nedávno oslávil 55. narodeniny, hráči mu na tréningu podarovali pamätnú plaketu, víkendový wellness pobyt a loptu s podpismi. Pri tejto príležitosti sme architekta úspešného mančaftu vyspovedali. Rozhovor sa uskutočnil priamo na futbalovom ihrisku Lokomotívy - tam, kde trávi čas najradšej.

 

Ako sa cítite ako 55-ročný?
- Niekedy ako osemnásťročný. A hlavne pri chalanoch z A-mužstva. Je tu taká super partia, akú som ešte neviedol.


Patríte medzi hráčske osobnosti Lokomotívy. Ako si spomínate na svoje aktívne časy?
- Niekedy sa s hráčskymi úspechmi na tréningu pred chlapcami ešte pochválim. Samozrejme, ťažko to porovnávať, generácie sa vymenili a doba sa zmenila. Hrával som ale pomerne vysoké súťaže na vojenskej službe, trénoval som v áčku Spartaka. Tvrdím, že keď dá dnes strelec za sezónu šesť gólov, je to veľmi málo. V najlepších rokoch som strelil v krajskej súťaži aj 23 gólov. A to sme ešte hrali na škvárovom ihrisku.

Šupa / Kubota
reklama


Ako sa odvtedy zmenil futbal?
- Vraj sú to teraz moderné metódy, ale asi im nerozumiem, lebo nechápem, ako môže mužstvo hrať na jedného klasického útočníka. Ako kluby tak národná reprezentácia... V Lokomotíve vždy hráme s dvoma až troma hrotmi.

 

Futbal je o tom, aby ľudia videli góly a nie, aby prišli na zápas, ktorý sa skončí 0:0 a za celých deväťdesiat minút sa vyskytnú dve šance. Trénerskú filozofiu som si vždy zakladal na túžbe vyhrávať, trebárs výsledkom 5:4. Ale futbal musel vyzerať!


Keď sa obzriete a premietnete si trénerov, ktorí vás viedli, ovplyvnili vás?
- Určite som si z nich niečo zobral. Či to boli páni Gottstein, Baxa, Blažo či Petráš alebo pán Švec v Spartaku, vždy som si našiel vždy niečo pozitívne. Po skončení hráčskej kariéry som sa dal na trénovanie. Vychádzal som najmä zo svojich skúseností, veď som hral až do 38 rokov, ale spomínaní tréneri mi dali veľa.


Pred rokom sa na stretnutí v hoteli Inka ešte len debatovalo o znovuzaložení A-mužstva Lokomotívy. Čakali ste, že o rok bude Lokomotíva až tak suverénnym lídrom súťaže?
- Až tak nie. Nebolo isté, či vytipovaní chalani budú ochotní prísť a dokážu sa uvoľniť z klubov. Mnohí sa museli vykúpiť. Niektorí už dlhšie nehrali futbal, mal som obavy, či zvládnu tréningy.


Ani výsledky letnej prípravy veru nenaznačovali, že sa chystá postupová sezóna...
- To je pravda. Bolo to veľmi slabé. V príprave nám pomáhal Peter Bron, ktorý má viac ako 40 rokov. Dva týždne po štarte súťaže však popribúdali posily a vedel som, že už to bude dobré. Do siedmej ligy chceme ísť ešte posilnenejší.

 

Nadviazali sme kontakt s Martinom Laurincom, Michalom Pivoluskom, možný je aj príchod Erika Tobla. Je tu partia, vynikajúce podmienky, chalani chcú, to je základ úspechu.
 

Kedy ste začali cítiť, že už je Lokomotíva v správnych koľajách?
- Nedá sa to povedať presne. Hrali sme v pomerne silnej zostave aj na Borovej a Dlhej, kde sme len remizovali. Problémy nám stále robí kvalita ihrísk. V tejto súťaži mnohé trávniky nie sú vhodné na futbal...

 

V závere jesene sme ale nestratili ani bod, a keď sme v zime úspešne absolvovali osem náročných prípravných zápasov s tímami z vyšších súťaží, vedel som, že jar bude dobrá.

 

Darček od hráčov Lokomotívy pre trénera k narodeninám. Foto: Ján Král


Čo vštepujete hráčom?
- Mnohí netrénovali niekoľko rokov, museli si nanovo zvykať na pravidelný režim - tréningy a zápas. Kto hrával futbal, vie o čom hovorím. Nie je to až také jednoduché znova začať. Po štyroch - piatich rokoch odmlky, futbal na súťažnej úrovni občas veľmi bolí.


Kto z hráčov vás najviac potešil?
- Pri futbalistovi ako je Peter Schmidt, ktorý si svoje odkopal aj v lige, niet o čom debatovať. Podobne Lukáš Semanko, Marek Arpáš či posila Peter Matuška odvádzajú veľmi dobré výkony. Menovať by som mohol aj ďalších.


Koho ste najviac lámali na príchod do Lokomotívy?
- Petra Matušku. Po zranení Petra Honzu sa však ukázalo, že som urobil dobre. Stopérsky post by sme inak ťažko riešili. Potrebovali sme skúseného futbalistu. Matušku som trénoval prvýkrát, hádam, keď mal ešte osemnásť rokov a už vtedy to bol pán futbalista.


Akú dušu má Lokomotíva?
- Zohnať dvadsať bláznov, akí sa tu zišli, nie je vôbec jednoduché. V minulej sezóne vyšlo z dorastu málo hráčov, aj to uprednostnili iné kluby. Súčasné áčko Lokomotívy je o srdiečku, ten kto tu vyrastal, sa sem veľmi rád vráti. Verím, že cez letnú prestávku privítame v klube aj ďalšie staronové tváre.


Ako prežívate zápasy?
- Mám svoj vek a skúsenosti, takže pomerne v pohode. Navyše, ak viem, že naše mužstvo je minimálne o dve triedy lepšie od súpera, niet dôvod sa veľmi rozčuľovať.


Snívajme: Lokomotíva bude mať istý postup už aj matematicky a v jednom družstve nastúpia aspoň na minútu traja Demovičovci - synovia Peter a Dušan s otcom a trénerom v jednej osobe. Čo vy na to?
- Bolo by to pekné, ale ja už v podstate ani nemôžem kopnúť do lopty. Bedrový kĺb mám v ťahu. Už asi nie.


Ale stále z vašich slov rezonuje "asi".
- Skôr nie, ako áno. Pozrite, mám už 55 rokov. Robiť šou, na to ja nie som.


Aké budú postupové oslavy na Lokomotíve?
- Predpokladám, že bujaré. Ešte však nepredbiehajme, kým to nie je matematicky jasné. Potrebujeme ešte vyhrať dva zápasy, potom sa o tejto otázke môžeme baviť podrobnejšie.


Na aké umiestnenie bude mať mužstvo o súťaž vyššie?
- Ako som hovoril, v prípravnom období sme si úspešne merali sily s tímami z vyšších súťaží. Nemali sme s nimi väčšie problémy, hoci sme nehrali v plnej zostave a boli sme pod veľkou tréningovou záťažou. Myslím si, že po posilnení tohto tímu prehovoríme v bojoch o postup aj v oblastnej súťaži A.


Vraj zvažujete, že v lete prepustíte svoju pozíciu inému trénerovi. Je to pravda?
- Rozhodujem sa. Stanovisko poviem v prvom rade chlapcom v kabíne, následne vedeniu Lokomotívy, potom ostatným.
 

Ovplyvní vaše rozhodnutie postup do vyššej súťaže?
- Uvidíme.

 

 

Kto je Dušan Demovič?
Narodil sa 23. apríla 1958 v Trnave. Vyrastal na Kapitulskej ulici neďaleko futbalového štadióna Spartaka. Do lopty súťažne kopal od 13 rokov, prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami andelov.


Smolu mal, že v jeho dorasteneckej ére znížil zväz vekovú hranicu mládežníkov z 19 na 18 rokov. Do juniorky sa tak dostal skôr ako bolo vhodné. Vojenčinu absolvoval v Písku a Kroměŕíži. Po návrate zo služby zrušili B-mužstvá a o miesto musel bojovať v kádri A-mužstva.


Hrával útočníka, neskôr v zálohe, vždy mu bol blízky ofenzívny futbal.
Ligový štart nezaznamenal, hral len prípravné zápasy, potom odišiel zo Spartaka do Lokomotívy, kde strávil deväť sezón.

 

Na sklonku hráčskej kariéry si zahral za Dolné Orešany. V obci následne odštartoval aj trénerskú dráhu.


Na trnavskej Lokomotíve pôsobil pri žiakoch, doraste, päťkrát viedol A-mužstvo. Zaradil sa medzi trénerov ako boli Kuliš, Petráš či Haščík, ktorí gro svojej kariéry venovali tomuto klubu.


V kolónke úspechov si poznačí tretí postup. Prvý dosiahol v Dolných Orešanoch, ktoré vytiahol do šiestej ligy, ďalší v Lokomotíve s mužmi z piatej do štvrtej ligy. A tretí ho čaká pri Loky tento rok.


S manželkou Elenou žijú na trnavskej Družbe, majú synov Petra a Dušana.

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2025. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda TANEX
reklama