Šesťdesiatnik na trávniku: Vahan Adámek oslávil jubileum futbalom
ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 2.6.2013, 13.09, Ján Král
Šesťdesiatku oslávil priamo na trávniku! Funkcionár futbalového klubu z Bieleho Kostola Ľubomír Adámek ukázal, že to s loptou stále vie. V sobotu nastúpil na duel oblastnej súťaže A s Pavlicami na hrote útoku.

Ľubomír Adámek dostal od klubu aj dres Manchestru United so svojím menom, v ktorom odohral zápas. 6x foto: Ján Král
reklama
„Sníval som o tom, že si zahrám so svojimi synmi v jednom tíme. Cítim dojatie. Objaviť sa v tomto veku v súťažnom stretnutí je pre mňa veľká odmena,“ vravel spokojnosťou žiariaci Adámek, ktorý si od 5. mája píše šiesty krížik.
Pred zápasom mu predstavitelia klubu oficiálne pogratulovali. Prezident Miroslav Hrubý a členovia výboru Drahoš Dobrovodský, Tomáš Gažovič, Pavol Lehota s kapitánom tímu Michalom Kobzom mu odovzdali dary k narodeninám a poďakovali za dlhoročný prínos pre futbal v obci.
Venovali mu aj dres Manchestru United, teda tímu, ktorému fandí, s číslom 60 a prezývkou Vahan. Adámek v ňom nastúpil aj na zápas, v ústrety mu vyšli rozhodca Bunček aj Pavličania, ktorí nenamietali, nakoľko domáci hrali v tmavočervenej kombinácii.
Gratulácia od Miroslava Hrubého, s ktorým funkcionárčia v klube už takmer dve desaťročia.
Na trávniku pobudol Adámek pätnásť minút. Za ten čas jeho syn Andrej strelil úvodný gól. „Srdiečko mi poskočilo, ešte na trávniku mi vravel, že ho strelil pre mňa,“ žiaril Adámek.
Na poste stopéra figuroval ďalší synátor – Ľuboš a tretí zo súrodeneckej
partie Boris všetko pozorne sledoval z hľadiska.
„Bol to pekný zážitok, krásna spomienka na mladé časy. Hrávam ešte každú nedeľu so starými pánmi, ale toto už je o niečom inom, ako medzi partiou oldboys, keď si dávame len loptu do nohy. Tu musí človek poriadne behať. Oči by aj chceli viac, päťnásť minút mi ale stačilo,“ komentoval oslávenec.
Takto sa tešili z gólu so synom Andrejom.
V klube pripravili jeho oslavu dôstojne, špeciálne na túto príležitosť dokonca prišiel aj Adámkov priateľ - masér Simeon Topoľnický. „Vymasírovali sme mu svaly, aby si užil tento zápas na ihrisku čo najdlhšie,“ prehodil v debate zvesela Topoľnický.
Pre Ľubomíra Adámka má Biely Kostol špeciálny význam. V rodičovskom dome v hornej časti dedinky neďaleko miestnej fary prežil detstvo. Futbal za obec hrával do 33 rokov, potom desaťročie viedol miestnu interligu.
Pokúsil sa aj o strelu, Pavličaniu ju však zblokovali.
Keď sa v roku 1976 oženil, s manželkou Jozefínou sa presťahovali do Trnavy. „Srdce mám však stále v Bielom Kostole. Trávim tu asi ešte viac času, ako doma. Ak raz zomriem, tak nech je to na ihrisku!“
S láskou spomína celé obdobie, ktoré venoval bielokostolskému futbalu. „Keď nás s Miroslavom Hrubým pred sedemnásti rokmi oslovili, aby sme pomohli ako funkcionári, neváhal som. Preberali sme klub v zlom stave, podarilo sa nám ho stabilizovať a dokonca sme svojho času postúpili do šiestej ligy. Vydržali sme tam päť rokov. Pravda, prišiel aj zostup, ale teraz sme po prechodnom období mančaft posilnili a ak sa nám podarí ešte zohnať posily, chceli by sme pomýšľať na postup. Malženice idú o súťaž vyššie, v lige nebude vyložený favorit. O prvé priečky sa budú v novom ročníku pasovať Zeleneč, Majcichov či Lokomotíva Trnava. Budú to však mať ťažké!“
Mimochodom, futbalisti Bieleho Kostola jeho slová v zápase potvrdili. Pavlice zdolali 6:0, keď dva z gólov strelil aj Adámkov syn Andrej.
Striedanie v 15. minúte prebehlo za potlesku divákov i aktérov zápasu.
Ľubomír Adámek o...
...ŠPORTOVOM PRÍSTUPE K ŽIVOTU
...TOP FUTBALOVEJ SPOMIENKE
...PREZÝVKE VAHAN |
Povedali o Vahanovi
Miroslav Hrubý (prezident FK Biely Kostol): „S Ľubomírom sme spolu začínali v klube pracovať v roku 1996. Pokojne ho môžeme označiť za srdce futbalového tímu Bieleho Kostola. Ide o človeka, ktorý oddal celý život futbalu. Robí enormnú prácu a drží celý klub nad vodou.“
Boris Adámek (najstarší syn Ľubomíra Adámka): „Otec miluje futbal. Celý život sa tomuto športu venoval. Najprv ho aktívne hrával, po ukončení kariéry pracuje ako funkcionár. Je to kus jeho života. K futbalu ma, rovnako ako mojich bratov, priviedol práve on. Vedel nám poradiť i vysvetliť, čo robíme zle. Veľa nás naučil. Tlačil nás do tréningov, teší ma, že takmer celá rodina sa zišla na jeho oslavách narodenín.“