Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

BLOG: Aj na trnavskej pešej zóne sa môžete cítiť ako v obývačke

BLOG - Trnavskými očami | 23.8.2013, 12.29, prispievatelia

Určite ste zažili ten pocit neistoty, keď ste sa ocitli zoči-voči muzikantovi stojacemu na ulici alebo niekde v metre (okrem bratislavského, tam je to zakázané), ktorý na niečo hrá, možno aj niečo spieva.

BLOG: Aj na trnavskej pešej zóne sa môžete cítiť ako v obývačke

John Dale predviedol v Music Café výborný koncert. Foto: Martin Janiš

reklama


Melódia je povedomá, aj by ste sa zastavili a popočúvali, veď sa až tak neponáhľate, ale... Zbadáte, že mu treba niekam hodiť mincu, to by nebol až taký problém.


Horšie je vyriešiť to, kam sa postaviť. Keď budete blízko, môže vás umelec zainteresovať, nadviazať s vami očný kontakt, nebodaj sa vás niečo opýta a stanete sa stredobodom pozornosti okoloidúcich.


Keď zostanete obďaleč, postavia sa pred vás ľudia, prechádzajúci budú do vás vrážať a nebudete sa môcť sústrediť na hudbu.

reklama


Takúto dilemu som zažívala pri vstupe do hudobnej kaviarne Music Café, kde v sobotu vystupoval gitarista John Dale. Terasa majiteľa klubu Pavla Opatovského je menšia a voľné stoly zostali iba vpredu, mince sa nehádzali. Jasná voľba.


John Dale sa tesne pred nás divákov postavil a prehovoril po slovensky. Vysvetlil nám, že žije veľa rokov v našej krajine, bol veselý a žartoval. My tu tiež žijeme veľa rokov, ale žartovať sa nám veľmi nechce, hlavne po voľbách nie...


John hral na akustickej gitare a jeho aparatúra vykúzlila známe skladby v rôznych podaniach. Z viacerých žánrov si hádam každý divák našiel niečo obľúbené. A to bola skladba obecenstva dosť pestrá – od 12 do 70 rokov. Plus jeden pes.


Ten vydržal až do konca, aj my sme vydržali. John Dale dokázal vytvoriť priateľskú atmosféru, spríjemnil nám večer a po prvej prestávke som mala dojem, že ho už dávnejšie poznám.


Vôbec neviem, či komponuje, či má nejakú vlastnú tvorbu, ale bol mi sympatický tým, že nás dokázal tri hodiny zabávať tak, že som si pripadala ako na návšteve u Pavla Opatovského v obývačke v kruhu známych (nikdy som tam nebola).


John nás pri konci nabádal, aby sme si povedali, čo chceme zahrať. To bolo ťažké, pretože hádam všetko podstatné už zahral. Niečo mi aj napadlo, ale nechcela som ho uviesť do rozpakov, keby to náhodou nevedel zahrať. Ale ani nebolo treba.


Pavel Opatovský v štýlovom tričku Rolling Stones vyzval Johna na improvizačné hranie. Vydarená duo-symfónia. Blízkosť umelca mi neprekážala, ani očný kontakt a nedbanlivá komunikácia.


Nikdy by mi nenapadlo, že takto funguje intímne spojenie malej kaviarne a neznámeho hudobníka. Už len kvôli tomu pocitu uvoľnenia, pôžitku z hudby a potrebnej dávky ľudskosti sa tam oplatí zájsť.


JANA STRUKOVÁ

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda
reklama