Vodia nás za nos alebo máme aspoň nejakú istotu? Katastrofa! Vezmite nohy na plecia!

RELAX - Reportáže | 18.3.2011, 00.00, Vladimír Kampf

Jadrová elektráreň za humnami. Odborníci, ktorí v nej pracujú a žijú z nej, kývajú hlavami, že všetko je bezpečné, ba až predimenzované pre prípad, že by sa niečo vážne stalo. Aj obyvateľov okolo atómovej elektrárne v japonskej Fukošime presviedčali o jedinečnosti technických riešení.

Nie je žiadnym tajomstvom, že úkryty v prípade vážneho nešťastia nebudú stačiť pre všetkých. Foto: Vladimír Kampf

reklama

Japonci vedia o katastrofách svoje a sú na ne rozhodne pripravení lepšie ako Slovensko. Ktovie, čo by urobil s Jaslovskými Bohunicami podobný živel. Do akej miery sú vlastne naše reaktory predimenzované? Aké poškodenie znesú? Je to tajné, alebo by mali občania vedieť odkiaľ pokiaľ?
Nešťastie vo Fukušime 1 podnietilo diskusie o upustení od využívania jadrovej energie. Človek nikdy nevie. Ozvali sa protivníci jadra. Na jednej strane chlácholenie odborníkov a na druhej až hystéria.

Nešťastná vlna
„Jadrové zariadenia v Japonsku zemetraseniu odolali. Po ňom sa automaticky začali odstavovať. Systémy odstavovania pracovali normálne. Zlikvidovala a zaliala ich následná vlna cunami,“ vysvetlila mi predsedníčka Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky Marta Žiaková. „Tá v priestoroch elektrárne poškodila núdzové agregáty. Všetky spotrebiče z nich napájané boli neovládateľné.“
Elektráreň bola pripravená na takéto zemetrasenie. „Neviem si však predstaviť, ktorá elektráreň by ustála vo vzniknutej situácii tú nešťastnú mimoriadne veľkú vlnu,“ dodáva generálny riaditeľ Sekcie hodnotenia bezpečnosti a kontrolných činností úradu Peter Uhrík. „Z mála technických informácií odhadujeme, že boli zničené zariadenia určené na chladenie. Vysoký tepelný výkon zrazu nemalo čo odvádzať a natavilo sa palivo. Necirkulovala voda cez aktívnu zónu reaktora. Aktívna zóna nahrievala chladiacu vodu a vznikajúca para začala zvyšovať tlak v reaktore a následne aj v kontajmente – v hermetickej budove, v ktorej je reaktor umiestnený. V kontajmente sa reakciou vodnej pary a kovového obalu palivových článkov tvoril aj vodík. Obsluha odpustila paru s vodíkom do hornej časti budovy s cieľom znížiť tlak a zabrániť deštrukcii budovy s reaktorom. Podľa všetkého horná časť budovy nad reaktorom explodovala, dolná zostala uchránená.“
Zvyškový výkon reaktora v tom čase po odstavení sa odhaduje na 15 miliónov wattov. Pre porovnanie – tento výkon by postačoval na vykurovanie približne tisíc domácností.

Vo Fukušime 1 explodoval len priestor pod strechou, kam unikal aj vodík. Foto: Vladimír Kampf

Prevaha prírody
Elektrárne v Jasovských Bohuniciach rátajú aj v našich podmienkach so silným zemetrasením. Druhé najvážnejšie zaznamenané zemetrasenie u nás bolo iba kúsok od elektrární na Dobrej Vode. „Na podobné očakávané zemetrasenia, ktoré by sa na našom území mohli vyskytnúť raz za desaťtisíc rokov, boli dimenzované všetky zariadenia a v rámci modernizácií aj navýšené niektoré prvky. Napríklad tlmiče, ktoré majú zabrániť rozkývaniu potrubí počas zemetrasenia, sú z Japonska,“ vysvetľuje Uhrík. „Elektrárne sú dimenzované aj na ďalšie možné udalosti v danej lokalite. Reálnym nebezpečenstvom môže byť napríklad strata napájania vlastnej spotreby. Keď elektráreň prestane vyrábať elektrinu a bude náhle odstrihnutá od všetkých zdrojov, je napájanie meracích a ovládacích obvodov, životne dôležitých systémov a núdzového osvetlenia zabezpečené akumulátormi. V tom čase by už však nabiehali dieselové generátory, ktoré zásobujú elektráreň ako autonómny zdroj. Každý blok je vybavený troma spoľahlivými generátormi vyrobenými v švajčiarskej licencii, pôvodne určenými na pohon ponoriek. Na zabezpečenie energie pre chladenie elektrárne stačí jeden. Nikdy s nimi neboli problémy a záplavy v našej lokalite neočakávame.“
Jadrové elektrárne rátajú aj s nárazom letiacich predmetov. Menšie lietadlá by ich bezpečnosť nemali nebezpečne ohroziť. Obrie dopravné džambá však môžu spôsobiť veľmi vážny problém. „Pri výstavbe elektrární sa ráta aj s takouto možnosťou. Nad Jaslovskými Bohunicami nie je letový koridor,“ vysvetľuje Marta Žiaková. Peter Uhrík dodáva: „Ak by na elektráreň chcel niekto zaútočiť, predpokladám, že naša armáda alebo armády NATO by dokázali včas zasiahnuť.“
V minulosti spôsobovalo väčšinu havárií zlyhanie banálnych zariadení alebo ľudská chyba. „Dnes už začína mať prevahu príroda,“ konštatuje riaditeľ Peter Uhrík.

Na porovnanie núdzová „ponuka“ našej civilnej ochrany a talianske stany, ktoré zaplavili aj postihnuté oblasti po poslednom ničivom zemetrasení. Foto: Vladimír Kampf

Mohli sme ľutovať
Atómové elektrárne sú strašiakom pre väčšinu ľudí. Mohutné chladiace veže pôsobia už z diaľky prinajmenšom úctivo. Naša prvá atómka A 1 v Jaslovských Bohuniciach aj zabíjala.
„Pri výmene palivových článkov 5. januára 1976 v ťažkovodnom reaktore sa za plných prevádzkových podmienok prejavila závažná koncepčná chyba,“ spomínal mi niekdajší zamestnanec elektrární a bývalý starosta Jaslovských Bohuníc Peter Ryška. „Ťažký navážací stroj sa prisával ku kanálu, z ktorého po otvorení a vyrovnaní tlakov vybral vyhoretý článok a vymenil ho vo svojich útrobách za nový. Elektronika hlásila, že je všetko v poriadku. Jeden z troch úchytov však nedržal. Nastal únik plynu nasledovaný vibráciami. Štyriapoltonový článok sa uvoľnil a vyletel do stropu. Unikal nebezpečný chladiaci plyn. Teplota reaktora narastala. Osádka navážacieho stroja našťastie utiekla zo sály. Únik chladiva mohol znamenať roztavenie reaktorovej nádoby a na Slovensku by sme mali Černobyľ...“
Nebezpečnú situáciu zachránil Viliam Pačes, ktorý diaľkovým ovládaním zázračne naviedol podľa schémy stroj znovu nad kanál a napriek vibráciám a tlaku sa mu ho naň podarilo prisať. Palivo sa opäť chladilo. Pri havárii udusil chladiaci plyn dvoch ľudí. Jeden z nich ležal pri zavarených únikových dverách, ktoré dal niekto z funkcionárov znepriechodniť, aby nemohli slúžiť ako skratka do bufetu. „Keď sme videli utekať zamestnancov elektrárne cez polia, vedeli sme, že je zle,“ hovorí bývalý starosta. „Každý, kto vedel, čo sa stalo, utekal.“ Druhá, závažnejšia nehoda elektrárne A 1 si našťastie nevyžiadala ľudské obete. Stala sa vo februári 1977. „Zamestnancom elektrárne sa vysypala vysušovacia hmota do kanála, čím sa znížil prietok chladiva a palivové články sa začali prehrievať a deformovať. Od tejto havárie zostala elektráreň odstavená. Vtedy sme mohli naozaj ľutovať, že ju máme za humnami,“ dodáva starosta Ryška.

Staré, ale stále funkčné plynové masky nepôsobia kto vie ako dôveryhodne. Foto: Vladimír Kampf

Nezmestíme sa
A čo keby naozaj niečo? Zákon o civilnej ochrane parlament schválil ešte v roku 1994. Vychádza z medzinárodných pravidiel. V prvom rade funguje organizačná štruktúra civilnej ochrany, vyrozumenie pre prípad mimoriadnej udalosti a ochrana a varovanie občanov, aby vedeli, ako sa majú správať a čo majú robiť.
Nie je žiadnym tajomstvom, že úkryty v prípade vážneho nešťastia nebudú stačiť pre všetkých. Pochádzajú z obdobia, keď bojovníci za komunizmus uvažovali, na ktoré ciele by náš presne špecifikovaný imperialistický nepriateľ mohol počas vojny zaútočiť. V každej obci a v každom meste je tiež pripravený plán ukrytia, ktorý využíva rôzne pivničné priestory vhodné na prípadnú úpravu a použitie. Obce a mestá majú prehľad o tom, kde je aká pivnica a kde by sa dal vytvoriť úkryt.
Najupokojujúcejším riešením je pre ľudí pravdepodobne evakuácia, skôr ako sa k nim dostane trebárs ohrozujúci mrak. Dať kryty, ktoré má civilná ochrana k dispozícii, do pohotovosti by trvalo najmenej dve hodiny.
V prípade okamžitého zamorenia by úrady zamedzili voľný pohyb v otvorenom priestore, odporúčali by improvizované nasadenie mokrých šatiek a rúšok na ústa, uzatvorenie okien. Potom by každý musel čakať na ďalšie pokyny alebo vyvezenie z postihnutej oblasti hoci autobusmi.
 

Najhoršie prečkať
Ukryť sa a počkať na pokyny, alebo sa tlačiť preč? Napríklad rádioaktívny spád je bezpečnejšie prečkať schovaný, a nie sa mu vystavovať. Dom poskytuje niekoľkonásobne lepšiu ochranu než kabína auta. Najhoršie treba prečkať a pustiť si rozhlas alebo televíziu.
Civilná ochrana má rezervoáre a technické prostriedky. Potraviny by získali cez dohovorené subjekty hospodárskej mobilizácie. Predpokladané zásoby by mali mať v každom čase zmapované v bežnej obchodnej sieti. K dispozícii by mali aj hypermarkety a veľké centrálne sklady. Pravdaže, pokiaľ by občania neboli rýchlejší a nevykúpili či vyrabovali by ich. Na všetko sú spracované predpisy a režim mimoriadnych regulačných opatrení vrátanie vydávania potravinových lístkov. Nemocnice, školy a riadiace orgány by boli zásobované v prvom rade. Okrem toho by sme sa mohli spoľahnúť aj na pomoc v rámci celej Európskej únie.
Žiaľ, asi by nám chýbali vojaci základnej služby zo záchranných brigád. Profesionálne hasičské záchranné brigády nemajú dostatok rúk na hromadnú fyzickú prácu. Armáda môže poskytnúť len obmedzený počet ľudí.

Prostriedky civilnej ochrany. Foto: Vladimír Kampf

Päť reaktorov
V areáli Jadrových elektrární v Jaslovských Bohuniciach je päť atómových reaktorov. Jeden, ktorý bol súčasťou elektrárne A 1, odstavili po havárii v roku 1977 a dnes je v likvidácii. Dva reaktory sú súčasťou odstavovanej elektrárne V 1, z nich jeden už elektrinu nevyrába. A dva reaktory fungujúcej V 2, ktoré boli od začiatku vyzbrojené lepším bezpečnostným systémom.
Aj už odpojený reaktor fungoval spoľahlivo a bezpečne. Neboli s ním žiadne problémy a neudialo sa na ňom nič, čo by poškodilo životné prostredie. Vážne problémy mala len spomínaná predchodkyňa V jednotky elektráreň A 1. Prírodný urán v nej chladil kysličník uhličitý. Bol to odlišný systém od toho, ktorý používajú obe véčky.