NÁZORY: Trnava má obrovský potenciál vo svojej histórii

BLOG - Trnavskými očami | 3.9.2013, 07.02, prispievatelia

V Trnave sa cez víkend bojovalo na dvoch frontoch. Stredoveké hradby prvého slobodného kráľovského mesta boli dva dni pod paľbou žoldnierskych vojsk, ktoré obliehali trnavské múry postavené v 13. storočí. Mesto sa na malý okamih zmenilo na temný stredovek. Popritom sa neďaleko schyľovalo k ďalšej bitke.

Pri hradbách to žilo. Rovnako tak aj na futbalovom štadióne. Obe pevnosti spája jedno - slávna história. Foto: jam / Lukáš Grinaj

Štadión Antona Malatinského po páde troch historických tribún musel čeliť ataku banskobystrických vojakov!

Už niekoľko dní predtým viseli po meste plagáty so sloganom: „Zbúrali štadión… Zbúrame aj hradby?!“

U Trnavčanov na začiatku vyvolávali istú kontroverziu, ale zároveň veľkú zvedavosť. Čo sa však môže naozaj v meste kostolov, hradieb a futbalu diať? V meste historických stavieb, v ktorom si hrdí Trnavčania potrpia na svoju bohatú históriu a tradície?

Ruku na srdce. Zrejme každý Trnavčan sa sám seba aspoň raz spýtal, ako vyzerala Trnava v období, keď bol slovenský Rím na hospodárskom vzostupe a tešil sa popularite rôznych panovníkov, ktorí Trnavu dosť často navštevovali.

A nielen to. Akú dôležitosť mohlo mať pre tých, ktorí ju v tom období chceli dobyť a podmaniť si ju? Z malého Ríma história priam srší.

Preto tieto odpovede mohli byť pre domácich mešťanov a aj pre ľudí z okolia, či turistov čiastočne zodpovedané priamo pri hradbách mesta, ktoré si túto dobu veľmi dobre pamätajú.

Pred zvedavými očami stoviek ľudí, ktorí hltali celý program so zatajeným dychom, prebehli rekonštrukcie zaujímavých a slávnych bitiek z obdobia 15. storočia.

Nájazdy a výcvik stredovekých žoldnierskych vojsk mali diváci priamo na dlani. Okrem toho si mohli záujemcovia na vlastnej koži vyskúšať rôzne strelné zbrane, ktoré sa v tom čase používali na obranu trnavských hradieb.

Stredoveké trnavské kostýmy a tábory patrili cez víkend ku skutočným ozdobám mesta. Kto má Trnavu v srdci a mal možnosť prísť pod tradičné mestské opevnenie, nemohol si toto príťažlivé podujatie v žiadnom prípade nechať ujsť.

Pokiaľ ide o tradície a históriu, tak správny lokálpatriot si tento víkend plný stredoveku a obliehania, mohol vychutnať taktiež zaujímavý a treba dodať, že s patričnými nervami zápas medzi domácim Spartakom a Banskou Bystricou.

Bíli Andeli mali pre zmenu za úlohu ubrániť najpopulárnejší a zároveň v súčasnosti veľmi zraniteľný trnavský chrám - štadión Antona Malatinského, ktorý je chránený iba zo západnej strany ihriska.

Červeno-čírni bojovníci však túto úlohu splnili do bodky. Spartak uchmatol všetky tri body a poslal vojakov zo Štiavničiek s dlhým nosom domov.
 

Atmosféra po strelení vyrovnávajúceho gólu niečo predznamenávala, vyvrcholenie však prišlo po strelení vedúceho gólu na 2:1.

Hráči ukázali charakter a srdce, keď otočili v závere nepriaznivý vývoj zápasu, ktorý sa zdal byť pre niektorých fanúšikov už možno stratený. O to viac chutilo víťazstvo, radosť na tribúne bola enormná.

V tento deň jednoducho Trnava padnúť nemohla. Či už na tribúne, na ihrisku alebo na hradbách bola víťazom práve ona, hoci oficiálne v rekonštrukcii a historických záznamoch prehrala.

Trnava nie je svetová metropola, nevyznačuje sa obchodnými a nákupnými centrami. Nemôžete jej dať ani nálepku veľkomesta. Trnava je tradičná. Tradičná svojou neprekonateľnou charizmou, ktorá pramení z histórie.

Pre Trnavčanov sú ich hradby a taktiež štadión znakom hrdosti a domova. Nedobytné pevnosti, ktoré sú obdivované, hoci ich ľudia berú často už skôr ako samozrejmosť.

V konečnom dôsledku sa v nich vidia. Bez týchto stavieb si nevedia svoje milované mesto v žiadnom prípade predstaviť. Bolo by preto skvelé, keby sa podobné víkendy založené na slávnej histórii a tradícii mesta opakovali čo najčastejšie.

Trnava má v tomto zmysle obrovský potenciál. Bola by škoda zahodiť ho.
 

RÓBERT HETEŇÁK