Tréner Spartaka Jarábek: Beh na dlhé trate nemožno uponáhlať

ŠPORT - Futbal - Spartak | 3.10.2013, 17.25, Ján Král

Verí v progres tímu, vidí jeho nedostatky i nutnosť posilniť niektoré posty, aby mančaft vyzrel do kvality, aká si žiada boj o najvyššie priečky. V zime chce dať výraznejšiu šancu presadiť sa odchovancom, žiada však fanúšikov o trpezlivosť.

Juraj Jarábek nespokojne gestikuluje. Tím je vo výstavbe, sám tréner upozorňuje na fakt, že to má k ideálu ešte ďaleko. Nastúpený trend práce ale považuje za správny. Foto: Lukáš Grinaj

reklama

I tieto myšlienky zazneli v rozhovore s trénerom Spartaka Trnava Jurajom Jarábkom. Mimochodom, práve dnes, teda vo štvrtok 3. októbra oslávil svoje 51. narodeniny. Vzájomnú debatu sme teda inak ako blahoželaním k jeho sviatku nemohli začať.

Stihlo vám už k narodeninám gratulovať aj mužstvo?
- Chlapci to zvládli už ráno na tréningu. Mali informáciu o mojich narodeninách, aj keď neviem odkiaľ. Zablahoželali mi, za čo som poďakoval a povedal som, že budem veľmi rád, keď mi dajú pekný darček v sobotu v Trenčíne.

V minulej sezóne oslávenci obvykle končili v bazéne so studenou vodou. Ušlo sa aj vám niečo podobné?
- Chvalabohu nie, nemali po ruke bazén. Ale keď je taký rituál, nebránil by som sa, ak by to navodilo pohodu do mužstva. Som za každú srandu.

reklama

Nedávno ste si zahrali v rámci exhibície pri príležitosti poklepania základného kameňa City Areny zápas za starých pánov po boku otca Stanislava. Aké to bolo?
- Pre mňa nič nové. Už sme spolu odohrali zopár stretnutí za starých pánov. Myslím si, že sme na seba zvyknutí. Keď hral vedľa mňa, nemohol som veľmi útočiť, brzdil ma. Vedel ale prečo. Vyhrávali sme 2:0 a keď vystriedal, zrazu bolo 2:3. Vie si to vzadu udirigovať a vnesie do obrany poriadok. To dnes chýba mnohým stopérom.

Po stretnutí váš otec vravel, že ste sa mu zdali nejaký dychavičný. Čo vy na to?
- To viete, roky pribúdajú, tréningy ubúdajú, mám problém s kolenom. Je pravda, že sa hýbem menej ako voľakedy, takže je to logické.

Na druhej strane vás ale aj pochválil. Vytiahol spomienku spred pár rokov, keď ste na hodoch v Jaslovských Bohuniciach hrali spolu stopérov proti výberu domácich hráčov a Roman Procházka zo súperovho tímu si proti vám dvom veľmi nekopol...

- To je pravda. Hral proti nám vtedy aj Peter Krajčovič, ktorý bol v tom čase ešte v službách Slavie Praha, nechýbal Roman Procházka a viacerí mladí chlapci. Bol to celkom dobrý zápas a je pravda, že sme ako starí páni vyhrali a súpera sme veľmi do zakončenia nepúšťali.

S číslom 12 Juraj Jarábek, v úzadí jeho otec Stanislav. Obaja sa stretli v jednom tíme počas exhibície nedávno na trnavskom štadióne. Foto: Eleonóra Szombatová

Platí naďalej, že vám otec, bývalý vynikajúci futbalista a skúsený tréner, nekecá do práce?
- Nerobil to nikdy. Ešte pred desiatimi rokmi som mu v Trnave robil asistenta. On fungoval v klube ako športový riaditeľ, ja som trénoval ligový dorast. Potom sme išli každý svojou cestou, stretli sme sa v Jaslovských Bohuniciach, kde mi zase robil asistenta on.

Chémia medzi nami vždy funguje, a keď sme aj mali názorové rozdiely, bolo to v medziach, čo je vo futbale normálne. Povie mi svoj názor, vie poradiť. Skúsenosti získava človek celý život, stále sa mám aj ja čo učiť.

Poďme k aktuálnej situácii. Mužstvo zvládlo zápas so Senicou po výsledkovej stránke a za koučing ste si v denníku Šport dokonca od publicistu Miroslava Hašana vyslúžili pochvalu. Boli tieto dni po vyhratom zápase pre vás pohodovejšie ako bývajú obvykle?
- Reagoval som tak, ako som to v zápase videl a cítil. Roman Procházka musel odísť pre zranenie z pľacu. Maruško nehral defenzívny štít podľa našich predstáv. Striedania sa pýtali. Bol to zámer a vyšiel. Stále vravím, že mužstvo spoznávame, dáva sa dohromady.

Sme spolu tri mesiace, no vytvorenie mančaftu je dlhodobá záležitosť. Skladačka sa postupne zasúva, myslím si, že Trnava je na dobrej ceste. A článok v médiách? To je vec novinárov. Mňa teší, že sme vyhrali nad Senicou, ktorá sa určite bude pohybovať vysoko.

Pred zápasom s Trenčínom sa mužstvo pripravuje na umelej tráve v Senci. Prečo nie na neďalekej trnavskej Lokomotíve?
- Dnes už je rozdiel umelá tráva a umelá tráva. Na Lokomotíve je ešte použiteľná, ale už ide o úplne inú dimenziu, než na akej hrá Trenčín. Tam majú vysoké vlákno, mäkkú podložku, polievanie. Opäť o niečo iný level.

Pre futbalistu je veľký rozdiel hrať na umelej a prírodnej tráve. Aj vzhľadom na adaptáciu, aby si chlapci zvykli na tento povrch, sme sa rozhodli pre senecké riešenie, kde je kvalitnejšia umelka. Verím, že nám to pomôže aj v sobotnom stretnutí.

Trenčín je doma veľmi silný. Nestraší vás šestka, ktorú tam Spartak pred rokom vyfasoval?
- Je to vec psychiky. Trenčín dáva súperom pravidelné prídely, Slovan tam na jar dostal štvorku, Zlaté Moravce päťku. Sú naozaj silní, vidno, že na umelej tráve aj trénujú, majú svoj systém. Každý je však poraziteľný. Kvalitu súpera rešpektujeme, ale náš mančaft sa nezosype.

Poučili sme sa z predošlých zápasov. Herný prejav mužstva budujeme, zareagovali sme na problémy v defenzíve. Ustúpili sme z agresívneho pressingu a zmenili organizáciu hry. Hráme opatrnejšie, než na začiatku sezóny. Inkasované facky nás poučili.

Som však rád, že máme toľko bodov, koľko máme a nachádzame sa na priečkach, ktoré sú možno aj nad očakávanie. Stále je to však pre trnavského diváka málo, toho sme si vedomí.

Futbalový prejav sme mali podľa mňa lepší na začiatku sezóny ako teraz, momentálne ale paradoxne získavame viac bodov.

Tabuľka ukazuje, že Spartak je v tejto sezóne tímom takpovediac buď alebo. Remízou sa skončil iba duel s Košicami, inak váš tím vždy vyhral alebo prehral. Brali by ste z mesta módy aj bod?
- Určite. Každý bod z ihriska súpera je plusový. V tabuľke pravdy máme plus jeden, čo je dobré. Liga je vyrovnaná. Ak budeme mať dostatočný bodový zisk, dostaví sa aj pohoda a želaný herný prejav. Zatiaľ musíme byť spokojní s tým, čo sme nadobudli. Mohli sme mať viac bodov, ale i menej.

Zostavu pomerne často točíte. Vráti sa do nej po výkone proti Senici Štepanovský?
- Úlohou trénera je postaviť vždy najlepšiu desinu podľa svojho vedomia a svedomia. Nikdy som nemal vo zvyku točiť základnú jedenástku, ale vždy si to nejaké okolnosti vyžadovali. V derby sme Slovan chceli prekvapiť, čo sa nám aj v úvode zápasu podarilo.

Spravili sme potom ale detské chyby a Peter bol namočený v druhej. Aj to zavážilo pri tom, že som ho nezaradil proti Senici do základu. Nechal som si ho ako žolíka na lavičke a nakoniec bol vynikajúcim prínosom.

Chlapcom zvyknem hovoriť: "Pozeraj sa z lavičky a dopraj tým, čo hrajú. A keď prídeš ty, buď lepší ako tí, čo boli na pľaci. Vtedy bude mančaft a kolektív silný." Štepanovský to do bodky splnil.

Je to robotník, bojovník a dokáže zahrať všade okrem postu brankára a stopéra. Nie je úžasne kreatívny, ale za to vyniká poctivým prístupom. A to mali ľudia v Trnave vždy radi. Pri Štepanovskom platilo aj futbalové slovné spojenie, že striedačka na chvíľu pomôže každému.

Pre niektorých fanúšikov je prekvapením, že zo základu vypadol Kamil Kuzma. Prečo ste sa tak rozhodli?
- Kamil dostal dosť príležitostí. V niektorých zápasoch, nechcem to nazvať, že sklamal, ale konkurencia je u nás veľká a šancu dostali iní. Hráč sa predáva v tréningu. Tak ako trénuje, tak hrá.

Kamil sa musí pozrieť na seba. Bol by som proti sebe, ak by som ho nedával hrať, keby som si myslel, že má aktuálne lepšiu formu ako niekto na ihrisku. Vždy posielam do boja tých, o ktorých som presvedčený, že sú momentálne tí najlepší.

Grabež sa proti Senici chytil na poste defenzívneho štítu. Zamotal vám hlavu so zložením zálohy, alebo vidíte jeho miesto v obrane?
- Grabež nám supluje post ľavého obrancu. Podľa mňa je to ale skôr záložník. Ide o chalana, ktorý je agresívny, ide do súboja. Zdobí ho to, čo mi u veľa stredových hráčov chýba. Tam sa všetko mieša a rodí a Srdjan spĺňa atribúty šestky - defenzívneho štítu.

Na tento post máme Maruška a Kuzmu, ale to nie sú typické šestky. Hráč na tomto poste musí vyhrať deväťdesiat percent súbojov. Jediný, kto to pri systéme 4-5-1 spĺňa, je Grabež.

Do kádra ste vytiahli juniorov Bališa a Richnáka. Zatiaľ sa na ihrisku objavili len na pár minút, či už v lige alebo pohári. Dostanú v závere jesene väčší priestor?
- Uvidíme. Rád by som bol, aby vznikla taká situácia, aby mohli naskakovať už na jeseň. Chceme získať čo najviac bodov, streliť veľa gólov. Od zimy máme v pláne, že zabudujeme viacej odchovancov z juniorky. Naša filozofia smeruje k tomu, že chceme hrať, ak to bude možné, atraktívny futbal. Samozrejme, je tu aj fetiš bodov.

Zároveň chceme zabudovať čo najviac odchovancov. V tomto ohľade musí byť trnavský divák trpezlivý. Nejde to všetko naraz. Rozdiel medzi Corgoň ligou a druhou ligou je výrazný. Juniorka sa však ukazuje veľmi dobre a dosahuje slušné výsledky.

Veľa ľudí si myslelo, že béčko budú hrať niekde na chvoste tabuľky a trápiť sa. Mladíci však úplne v pohode plávajú druhou ligou. Obavy o nich nemám, záleží ale aj na chlapcoch, aby ukázali dostatočnú kvalitu. Všetko je to beh na dlhé trate, ktorý nemožno uponáhľať.

Uvažujete v zime ešte nad výraznejším posilnením kádra?
-Tím sa buduje, určite príde k pohybu. Po dvanástich kolách sa ukázalo, že síce máme posty zdvojené, no kvalita na štyroch kľúčových pozíciách nám na boje o vyššie priečky chýba.

Bude už na duel v Trenčíne k dispozícii Ján Vlasko?
- Vlasko trénuje individuálne, má problémy s oboma nohami. Na jednej má výron, na druhej šrám zo stretnutia so Slovanom. Roman Procházka má zodratú achilovku zo stretnutia so Senicou. Štarty oboch menovaných sú otázne.