Tréner Jarábek po sto dňoch v Spartaku: Posúvame sa, ale chce to čas

ŠPORT - Futbal - Spartak | 21.10.2013, 14.16, Ján Král

V Spartaku Trnava sa v úvode júla udiali veľké personálne zmeny. V októbri uplynulo symbolických sto dní, počas ktorých klub funguje po novom. Čo sa zmenilo? A aký je súčasný stav? Debatovali sme na túto tému s najpovolanejším mužom na športovú stránku - trénerom Jurajom Jarábkom.

Juraj Jarábek (s rozpaženými rukami) verí, že cesta, ktorú Spartak nastolil, je správna. Foto: Lukáš Grinaj

reklama

V lete pôsobil aj vo funkcii športového riaditeľa, okrem trénerskej činnosti zabezpečoval počas prerodu i mnohé manažérske činnosti.

Kam sa klub posunul za viac ako tri mesiace práce?
- Som presvedčený, že dopredu. Nejde naraz všetko, ale reorganizácia manažmentu i hráčskeho kádra pomohli.

Treba si uvedomiť, že od druhej ligy nás delil jeden gól. Vrátim sa k zákroku Doba Rusova v Prešove, keď chytil v závere čistý gól. Trnava by padla do druhej ligy.Našťastie, nestalo sa a ušetrili sme dva roky práce.

reklama

Nasledoval veľký odliv hráčov, na transfer listinu sa dostalo šestnásť mužov, s Martinom Vyskočilom sedemnásť. Z kádra, ktorý vybojoval rok predtým druhé miesto, zostalo minimum. Prakticky teraz máme takmer celé nové družstvo.

Rozhodlo sa tak vedenie, bývalí tréneri, a samozrejme, aj ja som mal do toho, čo povedať. Išlo o dobrých futbalistov, nezapadali však do mužstva. Trnava sa posunula dopredu, čo sa týka výberu hráčov po charakterovej stránke.

Prišlo veľa nových hráčov. Ste spokojný s tím, ako zapadli?
- Nie všetci sa chytili šance, potrebujú ešte čas. Treba mať trpezlivosť. Hodnotím však zatiaľ sezónu pozitívne. Po prehre s Myjavou máme v tabuľke pravdy mínus jeden, získali sme dokopy dvadsať bodov, pričom celkový cieľ bol 40 bodov po skončení súťaže. V tomto smere plníme stanovený plán.

Dôvod na paniku nevidím. Treba si uvedomiť, že reorganizácia klubu sa urobila za tri týždne. Posilniť mužstvo po odchode šestnástich hráčov nebolo jednoduché. Nie všetky posily sadli. Taká je futbalová realita.

Vždy však platí vo futbale platí, že sa nedajú spraviť veci zo dňa na deň. Všetko má svoju postupnosť.

Z vašich úst často zaznievajú slová o budovaní mužstva. V akej fáze ste momentálne?
- Priznávam, mal som trochu iné predstavy o spôsobe hry. Chcel som, aby sme sa prezentovali tak ako v úvode sezóny - ofenzívnym a dynamickým futbalom. Museli sme to však prehodnotiť, pretože sme v úvode získali veľmi málo bodov.

Doma strieľame pomerne málo gólov, hra do plných nám nevyhovuje. Vonku nám viac sedí, že môžeme využiť rýchlostné typy hráčov na brejky. Chýba nám pevná kostra tímu.

Neberte to teraz ako konkretizovanie boľavých postov, ale pod kostrou vnímam post brankára, stopéra, stredných stredových hráčov a hrotového útočníka.

Čo presne mužstvu chýba?
- Každá kvalitná hra a rozohrávka ide zozadu. Veľa družstiev prečítalo, že v tomto máme problém a postavili na tom svoju taktiku. Chýba nám aj skutočný tvorca, ktorý by dal mužstvu tvár a vodca, ktorý by hru usmernil.

Máme šikovných futbalistov, no v tíme nie je typ, ktorý by zobral zodpovednosť na seba a strhol ostatných. V zime budeme musieť určite posilniť. Niektorí hráči zaostávajú za svojím potenciálom, niektorí možno len potrebujú čas.

Tri mesiace sú krátky čas, jednotlivcov zhodnotím až po jesennej časti, resp. po sezóne.

Hráčov do Spartaka treba vyberať citlivo. Tvorba tímu nie je záležitosť pár týždňov. Nie sme taký klub, aby sme si ukázali na ktoréhokoľvek hráča a kúpili ho. Musíme pracovať s tým, čo si vytipujeme. V tom vidím rezervy.

Juniorka postúpila do druhej ligy. Ako funguje spolupráca s áčkom?
- Hrajú druhú ligu a obstojne, pravidelne sledujem ich domáce stretnutia, navštevujem aj viaceré zápasy u súperov.

Dokopy máme v oboch tímoch 25 hráčov. To nie je veľa. Preto nastáva aj veľký pohyb medzi oboma tímami, čo však vnímam pozitívne. Chalani sú tým pádom neustále vyťažení a môžu rásť. Musia si to uvedomiť aj oni.

Proti Podbrezovej nastúpilo až deväť áčkarov. Videli sme zaujímavú konfrontáciu proti dobrému celku. Kmeňoví hráči juniorky Bališ, Zvolenský, Richnák trénujú s áčkom a vidno na nich veľký pokrok. Zaujímaví sú Rehák, Tomovič, Mečiar a ďalší. Druhá liga je kvalitná súťaž a chlapcov posúva.

Poďme k duelu s Myjavou. Už ste rozdýchali prehru?
- Po solídnom zápase v Trenčíne sme cítili, že mužstvo chce doma veľmi vyhrať. Možno nám trochu nesadla reprezentačná prestávka. Prípravný zápas so Znojmom sme odohrali v kombinovanej zostave s juniorkou.

Stále sme v štádiu hľadania a skúšania, preto sme skombinovali dve rôzne zostavy. Prvá partia hrala dobre, druhá katastrofálne.

Akoby sa to prenieslo aj do duelu s Myjavou. Veľmi sme chceli vyhrať, sklamal ma však prístup a nasadenie v prvom polčase, čo si neviem vysvetliť.

Už ste si rozobrali tento zápas v rámci tímu?
- Chlapci hovorili o únave, vraj priveľmi trénujú. To však odmietam. Poriadny tréning sa vráti v pozitívnom zmysle. Mužstvo je dobre trénované, za prácou celého realizačného tímu si stojím. Niekedy to skrátka vo futbale nejde, prídu aj zápasy, keď gól nedáte a nejde vám.

Fanúšikovia Spartaka sú úžasní, zároveň ale svojím vnímaním futbalu vytvárajú veľký tlak na mužstvo. Môže aj toto súvisieť s tým, že niektorí hráči skrátka nezvládli prostredie?
- Niektorí hráči senzitívnejšie vnímajú negatívne pokriky z tribúny. Na to však musia byť pripravení. Niektorým možno ešte zväzuje nohy extempore, ktoré sa udialo minulý rok po zápase v Košiciach. Stále to majú niekde v podvedomí. Hráči sa však musia s týmito vecami vysporiadať.

Ak divák uvidí srdiečko, šmýkanie, boj a jazdu, nebudú nikomu nadávať.

Vezmite si, že Janečkovi mnohí nevedeli prísť na meno, dnes patrí práve pre spomínané atribúty, ktoré ho zdobia, medzi oslavovaných hráčov. Na ihrisku sa maximálne vydá, tiež však potreboval určitý čas na adaptáciu na prostredie.

Chlapcov učím, aby si získali ľudí spôsobom hry - agresivitou, behaním a jazdením. S tým sme išli aj do stretnutia s Myjavou. O to viac nechápem vstup do zápasu.

Trnavský divák je fantastický, náročný, chcel by som sa dožiť toho, že ľudia si aj ponadávajú, ale budú stáť za hráčmi, aj keď im to nejde, lebo všetci ťaháme za jedny farby. Treba rešpektovať, že aj súper má kvalitu a niekedy vám skrátka nevyjde deň.

V minulosti patrilo k problémom trnavského futbalu, že klub vnútorne bojoval na viacerých frontoch. Zmenilo sa to? Máte pocit, že už sa v Spartaku ťahá jednotnou líniou?
- Myslím si, že sa veľa zmenilo. Do manažmentu prišli šikovní ľudia, ktorí pracujú pre futbal. Majiteľ investuje nemalé finančné prostriedky. To si treba vážiť, pretože situácia na Slovensku je veľmi ťažká a futbal to tu má ťažké. Mnohí hráči si neuvedomujú, čo je za bránami športu.

Momentálne ide klub vzhľadom na výstavbu City Areny v úspornejšom režime, ale to je logické. Každé euro, čo ide do futbalu, si treba vážiť.

Síce hovoríme o úspornom režime, ale napriek tomu je Spartak v ohodnotení hráčov stále slovenským nadštandardom...
- Rozhodne patríme do špičky. Vidím to tak, že aj naďalej bude treba pracovať šetrnejšie a vyberať aj hráčov, ktorí, poviem to na rovinu, za menej peňazí odvedú viac muziky. Tak je to napríklad v Zlatých Moravciach. Nemajú na pohárovú Európu, ale v lige fungujú.

My sme momentálne vo vývoji, budeme ešte potrebovať posilniť. Keď však už príde hráč, musí byť aj do koča, aj do voza. Bude to ťažké, ale musíme hľadať.

Z týchto slov to teda vychádza tak, že v zime sa pokúsite priviesť dvoch - troch hráčov s puncom kvalitného mena. Dobre to chápeme?
- Nemusia to byť zvučné mená, hráča však treba sledovať dlho a pevne sa pre neho rozhodnúť. Ani to však ešte nemusí byť záruka, že zapadne do trnavského prostredia. Niektorí v predošlých kluboch hrali solídne, v trnavskom náročnom súkolí im to ale nejde.

Milan Lešický raz povedal múdru vetu: "Ten kto neprešiel Trnavou, nevie, čo je to byť trénerom." To isté platí aj o hráčoch.

Fanúšikovia Spartaka futbal milujú, ale vytvárajú aj tlak - pozitívny alebo negatívny. Je na nás, aby sme poskladali mužstvo, ktoré priaznivca strhne pozitívnym smerom. Pretože ľudia potom svojou spokojnosťou dajú najlepšie vysvedčenie klubu.

Urobili by ste vy osobne niečo inak, ak by ste mohli vrátiť čas?
- Príprava a tréningový proces sú v poriadku. Na výber hráčov bolo minimum času, riešili sme všetko za pochodu. Bolo to hektické a v krízovom režime.

Zažil som obrovské množstvo rozhovorov s manažérmi. Niečo nám vyšlo, niečo nie. Na zloženie tímu bol veľmi krátky čas. V príprave sme vyzerali veľmi dobre, postupom času sa však začali odkrývať nedostatky v defenzíve a z toho pramenila i neistota.

Posty niekedy rotujeme vynútene. Hráči si neudržali stabilnú výkonnosť, čo je zlé. Celkovo však treba myslieť pozitívne. Záver roka treba zvládnuť. Máme dvadsať bodov, čaká nás pohár a päť ligových duelov.

Už v utorok privítate v prvom stretnutí štvrťfinále pohára Ružomberok. Ešte riešite nedávnu slovnú prestrelku s Jozefom Vukušičom, alebo je to už za vami?
- Jozefa Vukušiča už poznám nejaký ten rok. Pokazil si to vo vzťahu k Trnave sám. Rešpektujem, že ani on to nemá v klube jednoduché, v Ružomberku sa pracuje tiež pod tlakom.

Viem, že majiteľ klubu Milan Fiľo má ambície a možno aj v zime ešte posilní mančaft. V tomto dvojzápase je favoritom Ružomberok, Trnava môže len prekvapiť.

Pokúsi sa Spartak tento rok preraziť v pohári?
- Športové ciele sme jasne definovali na predsezónnej tlačovke. V lige chceme dosiahnuť štyridsať bodov a stred tabuľky, v pohári postúpiť minimálne do semifinále. Urobíme ale všetko, aby sme súpera vyradili.

Ak rátam aj ligu, stretneme sa s Ružomberkom v krátkom čase trikrát, nebudú to jednoduché duely. Nasledujúce týždne nám ukážu, ako ďalej.