Blíži sa novéna, Trnavčania si uctia Pannu Máriu Trnavskú

AKTUALITY - Trnava | 7.11.2013, 09.29, prispievatelia

Súčasťou tradičnej novény bude približne 50 svätých omší počas deviatich dní.

Ilustračné foto: gak

reklama

Deväťdňová Trnavská novéna na počesť Panny Márie Trnavskej sa aj v tomto roku uskutoční v tradičnom termíne od 13. do 21. novembra.

Jej súčasťou bude takmer 50 svätých omší v trnavskej Bazilike sv. Mikuláša. Kazateľmi hlavných omší o 18:00 budú po dlhšom čase opäť biskupi.

Ústrednou témou tohtoročnej novény je prvá encyklika pápeža Františka Svetlo viery.

reklama

Novénou si veriaci v Trnave pripomínajú mimoriadne udalosti zo začiatku 18. storočia, keď patrónka mesta údajne zachránila jeho obyvateľov pred tureckými vojskami a zastavila aj mor.

V nedeľu 17. novembra o 9:30 bude slávnostnú svätú omšu celebrovať trnavský arcibiskup Ján Orosch, po tejto omši bude procesia s uctievaným obrazom Panny Márie Trnavskej ulicami mesta.

Tradícia novény siaha do obdobia po druhej svetovej vojne, ale samotná úcta k Trnavskej Panne Márii sa viaže na začiatok 18. storočia.

V júli a v auguste 1708 jej obraz podľa dobových dokumentov slzil, čo si veriaci neskôr vysvetlili ako predzvesť veľkého moru, ktorý napokon zasiahol Trnavu v roku 1710.

Obyvatelia mesta vtedy prosili Pannu Máriu o pomoc a 21. novembra vyšli s obrazom na námestie.

Po tejto procesii už podľa historických dokumentov nikto na mor nezomrel.

Preto sa všetci obyvatelia mesta bez ohľadu na náboženskú príslušnosť, vrátane židov, zaviazali tento deň svätiť a pripravovať sa naň pôstom.

Záväzok potvrdil aj mestský magistrát. Pre obraz postavili v Bazilike svätého Mikuláša novú kaplnku, ktorá je svojím barokovým štýlom odlišná od ostatnej gotickej stavby.

Trnavský obraz je podľa legendy vernou podobizňou Panny Márie, pretože kopíruje maľbu svätého Lukáša, ktorý Ježišovu matku osobne poznal.

Tento portrét údajne našiel svätý pustovník Alexej v Sýrii, odkiaľ ho priniesol do Ríma. Študent teológie František Forgáč, neskorší kardinál a ostrihomský arcibiskup, ho dal odmaľovať a kópiu priniesol v roku 1585 do Trnavy.

SITA