Spartakovec Janečka: Hrať za Trnavu a proti Spartaku je rozdiel

ŠPORT - Futbal - Spartak | 8.11.2013, 17.41, Ján Král

Najväčší potlesk v sobotnom ligovom stretnutí s Ružomberkom spomedzi spartakovcov zinkasoval Marek Janečka. Ľudia ho ocenili za obetavý bojovný výkon, napriek tomu, že sa mužstvu výsledkovo nedarilo.

Marek Janečka je známy tým, že hovorí otvorene a na rovinu. Foto: Lukáš Grinaj

V rozhovore so zadákom Spartaka sme hovorili o pekných i horších futbalových chvíľach. V Trnave zažil už obe situácie.

Ako vnímate priebeh aktuálnej sezóny?
- Minulý ročník to bolo veľmi zlé. Teraz sa vytvoril nový tím pod vedením nových trénerov a nového vedenia klubu. Snažia sa o budovanie mančaftu. Možno to niekto označí za otrepané a povie, že tri mesiace vraví o tom istom, nie je to však jednoduché.

Myslím si, že sme skutočne na správnej ceste. Súčasné mužstvo je dobré, len potrebuje čas. Možno sa ešte vyskytnú nejaké otázniky a určite bude treba doplniť káder. Až na niektoré domáce duely, ktoré sme nezvládli, ale môžeme byť spokojní. Futbal prináša víťazstva aj prehry, tak treba vnímať tento šport.

reklama

V utorok ste vyhrali v pohári v Ružomberku, ktorý sa stával pre Trnavu už fantómom. V čom sa zmenil tento víťazný duel oproti predošlým?
- Hlavne sme hrali lepšie v obrane. Neinkasovali sme hlúpe góly, aj keď zásah Liptákov bol riadne so šťastím. Po zmene strán sme dominovali, aj keď si možno Ružomberčania podvedome už zľahčili situáciu uvedomujúc si skóre z oboch zápasov.

V poslednej minúte sme skórovali z jedenástky, po ktorej rozhodca odpískal koniec a nedal nám šancu na tretí gól. Vyhrali sme, ale nič to nie je platné, aj keď na druhej strane, poraziť Ružomberok určite pomôže odbúrať psychický blok.

Tréner Jarábek po zápase chválil obrannú formáciu, najmä vás a Banoviča. Ako sa vám hralo v stopérskej dvojičke?
- Široká verejnosť tvrdí, že by som mal hrávať na pravom kraji obrany. Najlepšie sa ale cítim v strede obrany. To však nie je podstatné. Tréner Jarábek ma pozná, vie, čo odo mňa môže čakať. Kam ma postaví, tam hrám.

Čo sa Patrika týka, je to dobrý futbalista, len občas urobí školácku chybu. Snažil som sa využívať to, že má vynikajúcu hru hlavou. To aj potvrdil, za celý zápas možno prehral s Tawambom jedinú nič neriešiacu hlavičku. Snažil som sa ho zaisťovať, keď prešla lopta, pozbieral som ju.

Dobre sme sa dopĺňali, nešlo však len o nás dvoch. Všetci štyria členovia obrannej línie sme zahrali dobre a z pohľadu defenzívy i celé mužstvo. V druhom polčase Ružomberok poriadne nebol na našej polovici.

Nezachrípli ste po zápase? Až na tribúnu bolo počuť, ako neustále Banoviča usmerňujete...
- Rozprával som častejšie, to je pravda. Keď strelil gól, prízvukoval som mu, aby naďalej hral pozorne a nič nevymýšľal. Nech sa stará iba o to, aby si poradil s Tawambom.

Zvládol to v pohode, no uvidíme v ďalšom zápase so Žilinou, ako vlastne na tom sme. Myslím si, že šošoni nás oveľa viac preveria. Ružomberok hrá na nakopávané lopty, v čom je Patrik veľmi dobrý. Žilina ale bude hrať viac kombinačnejšie.

Na čo si treba dať špeciálne pozor v nedeľu?
- Žilina sa trápi hlavne výsledkovo, ale videl som šoty z týchto zápasov a v každom herne dominovali. Problém mali so strelením gólu a vždy nejaký hlúpy inkasovali. Treba si dať pozor na ich kombinačné schopnosti. Naposledy vyhrali v Nitre, možno si myslia, že konečne nepriaznivú sériu zlomili.

My sa to pokúsime vyvrátiť. Každý zápas sa začína od 0:0, uvidíme. Žilina má kvalitu, idú svojou cestou, tréner Guľa chce s tímom hrať útočne ako v Trenčíne. Potrvá, kým si na tento štýl jeho noví zverenci zvyknú, ale každopádne, bude to zaujímavý zápas. My chceme priniesť dobrý výsledok.

V stretnutí s Ružomberkom vás tréner vystriedal, pri odchode do kabín okolo tribúny ste však zožali od ľudí veľký potlesk. A to napriek tomu, že Spartak už vtedy prehrával. Pomôže to psychike hrača?
- Poteší to. V Trnave ľudia stoja za mužstvom, aj keď niekedy z nespokojnosti vykrikujú. Na každom hráčovi je, ako si to berie k srdcu. Tiež som zažil časy, keď sa mi nedarilo a ľudia na mňa kričali. Vnímal som to, no nepripúšťal som si to až tak pod kožu.

Snažil som sa zlepšiť, vedel som, že futbal som nezabudol hrať, len mi to skrátka nešlo. Teraz by som nepovedal, že sa mi extrémne darí. Mal som už aj lepšiu formu, najmä keď som odchádzal zo Zlatých Moraviec do Nemecka.

Teší ma, keď mi fanúšikovia zatlieskajú, beriem to však s rezervou. V Trnave je tak špecifické prostredie, že sa tu veci vedia otočiť zo dňa na deň.

Pokým ste sa etablovali v Trnave, mali ste to ťažké, ale zvládli ste to. Čo odporučíte novým hráčom, ktorí prichádzajú do Spartaka? Ako sa vyrovnať s tlakom?
- Ťažko dávať nejaké rady. Zamýšľal som sa nad tým, prečo to tak bolo. Prišiel som na viacero dôvodov. Hráč si musí zvyknúť, pretože hrať v Trnave za Spartak je niečo úplne iné, ako hrať proti Spartaku. Futbalisti si možno myslia, že sú zvyknutí, že poznajú trnavské prostredie.

Ale je to skutočne veľký rozdiel. Nejeden dobrý hráč, ktorý prišiel do klubu, tu vyhorel, alebo mu trvalo, kým sa chytil. Už sa z toho v šatni smejeme, že keby prišiel Messi, možno by strelil za pol rok len päť gólov a hotovo. Každý hráč sa však musí s touto realitou náročného prostredia vyrovnať sám.

V minulej sezóne mal v kabíne hlavné slovo z hráčov Miroslav Karhan. Našiel sa po skončení jeho kariéry v tomto smere nástupca - nový líder?
- V mužstve nemáme vyloženého lídra, ktorý by to mal v sebe. S tým sa totiž človek musí narodiť. Vekom by sa na to hodil Miro Filipko, predsa však ide o brankára a zo šestnástky všetky veci cez zápas neovplyvní. Možno taký hráč príde v zime, ktovie. Každopádne osobnosť typu Mira Karhana momentálne v šatni chýba.

Keď si tréner v lete vyberal hráčov, tvrdil, že dbá na to, aby charakterovo do tímu sedeli. Podarilo sa mu to? Aká je v tíme partia?
- V tomto smere je všetko v úplnom poriadku. Tréner sa až smeje, že sme všetci dobráci. V šatni musí byť aj líder, ktorý buchne po stole a dokáže mužstvo strhnúť. Ten ale momentálne chýba. Ono nájsť autoritu, ktorá sadne každému, je ťažké. Partia je však veľmi dobrá, bez konfliktov.

Často vás registrujeme na tréningoch v slovných prekáračkách s Martinom Mikovičom. Je to váš hlavný partner do debaty?
- Vychádzam si s každým dobre. S Mikim sme si však asi najbližší. Trávime spolu veľa času. Keď som prichádzal do Trnavy, vôbec som ho nepoznal. Postupne sme si však sadli ľudsky, vieme si zo seba urobiť žarty, niekedy aj väčšie než sa patrí. Neuráža sa však ani jeden z nás.

Pred príchodom do Spartaka ste hrávali v nemeckej druhej bundeslige za Hansu Rostock. Sledujete ešte, ako sa tomuto tímu darí?
- Denne sledujem nielen Hansu, ale celý nemecký futbal. Miki sa mi smeje, že keby sa ma spýtal niekto na nemeckú ligu, poviem mu o dianí do detailov. Podobne to platí aj na poľský futbal. Takmer vôbec nič ale neviem o anglickej či talianskej súťaži.

Od malička som bol fanúšik nemeckej ligy, v sobotu som vždy pozeral zostrihy na SAT1 a DSF. Od A po Z som mal všetko naštudované a zostalo mi to dodnes. Od prvej po tretiu ligu hltám všetky informácie.

Ktorý tím je váš obľúbený?
- Teraz samozrejme aj Hansa Rostock. Musím sa ale priznať, že kým som tam nehral, fandil som mužstvu Hamburger SV. Veľa ľudí sa ma pýta, prečo zrovna tento mančaft, ktorý už dlho nie je na výslní nemeckého futbalu. Klub sa mi však vždy páčil, a to hlavne v novodobej ére. Po príchode Rafaela Van der Vaarta, ktorý je mojím obľúbeným hráčom, sa dostali do Pohára UEFA.

Boli ste tam niekedy na futbale ako divák?
- Nie, ale keď som bol v Hanse Rostock, hrali sme na pôde St. Pauli. To je časť Hamburgu, známa svojím alternatívnym spôsobom života. Vtedy to bolo pre mňa veľmi špeciálne, noc pred stretnutím sme prespali v meste.

Spomenul som si, ako som pozeral kedysi šoty v televízii a nikdy by mi nenapadlo, že budem raz hrať súťažný zápas v Hamburgu. Hoc aj nie priamo proti HSV.

Inak, medzi St. Pauli a Hansou Rostock vládne veľká rivalita. To iste viete.
- Tréneri nás upozorňovali, že ide o veľký derby zápas, aby sme sa koncentrovali len na výkon. Ja som to vnímal však skôr ako to, že nastupujem proti hamburskému tímu.

Ale s tým, že patríte k fanúšikom Hamburgu ste sa asi veľmi nechválili...
- Nemal som problém to priznať, keďže som fanúšik Hamburgeru SV. Hansa nemá s HSV problém, nenávidia sa so St. Pauli. Keď sa ma novinár opýtal na môj obľúbený klub, povedal som bez okolkov: Hamburg. Žiaden problém z toho nevznikol.

S Hansou sa vám druhú ligu napokon nepodarilo zachrániť a klub zostúpil o poschodie nižšie. Ako to prežívali diváci na tribúnach. Tiež vás podrobili tvrdej kritike?
- V tomto sú Nemci dosť odlišní. V Trnave je futbal, dá sa povedať, náboženstvom. V Nemecku to však platí ešte niekoľkonásobne viac. Ľudia to tam žerú. Keď som prišiel do klubu v zime, Hansa bola predposledná s malým počtom bodov. Ľudia fandili, aj keď sa nám nedarilo.

Doma sme napr. napríklad prehrali s priamym konkurentom v boji o záchranu Frankfurtom FSV 0:4. Fanúšikovia boli, samozrejme, nahnevaní, ponadávali si, ale na ďalší zápas znova prišlo devätnásť tisíc divákov a naplno fandili. Klubizmus je tam na inej úrovni ako u nás na Slovensku.

Stále tvrdím, že fanúšik má právo byť nahnevaný po zlom výkone a povedať si svoj názor, ale nikdy by nemal povedať, že viac už na štadión nepríde. Toto je naša chyba a stáva sa to aj v Trnave.

Priaznivci si musia uvedomiť, že Spartak je jeho klub, ktorému drží palce a je jedno, či tam hrá Janečka, Mikovič alebo predtým iní. Ja tu nebudem hrať večne, ani ostatní, ale Spartak tu bude stále a fanúšik by mal byť vždy pri klube.