Na pôde Trnavskej univerzity diskutovali poslanci Európskeho parlamentu

AKTUALITY - Trnava | 16.11.2013, 11.45, prispievatelia

Ako Európska únia prispieva k zamestnaniu mladých ľudí? Je EÚ globálnym hráčom vo svete? Na tieto otázky odpovedali a otvorene diskutovali niekoľkí významní hostia.

Poslanec Európskeho parlamentu Boris Zala počas svojho príspevku.

V piatok diskutovali na pôde Trnavskej univerzity v priestoroch Auly Pazmaneum poslanci Európskeho parlamentu.

Regionálne diskusné fórum zorganizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu (IKEP) na Slovensku v spolupráci s Právnickou fakultou Trnavskej univerzity.

Cieľom fóra bolo priblížiť Európsky parlament občanom. Na diskusiu sa prišli pozrieť študenti práva z Trnavskej univerzity, v aule nechýbali ani primátor mesta Vladimír Butko, vstup bol voľný i pre verejnosť.

Regionálne diskusné fórum sa nieslo v znamení hesla - konaj, reaguj, rozhoduj.

„Európsky parlament má dnes väčšiu moc pri tvarovaní Európy než kedykoľvek predtým,“ konštatoval Robert Hajšel, riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku, hneď v úvode svojho prejavu.

Oslovoval hlavne mladých ľudí. „Práve mladí majú vplyv na svoju budúcnosť, ako aj na budúcnosť ďalších generácií,“ dodal.

Voľby do Európskeho parlamentu sa budú na Slovensku konať 24. mája 2014. Občania SR si budú voliť 13 poslancov. Európsky parlament je jedinou inštitúciou Európskej únie, kde občania majú právo priamo si voliť svojich zástupcov.

Neveďalová o opatreniach v prospech mladých
Regionálne diskusné fórum bolo rozdelené do dvoch diskusných blokov. Prvý tematický blok s názvom - Ako Európska únia prispieva k zamestnaniu mladých ľudí, otvorila svojim diskusným príspevkom Katarína Neveďalová, poslankyňa Európskeho parlamentu.

Vyzdvihla fakt, že v Európskej únii je dostatok mladých a zároveň dostatok pracovných miest. Problém s uplatnením vidí v tom, že vyštudujú iné odbory, než v ktorých je pracovná sila potrebná.

„Pre európsky pracovný trh je dôležité nájsť spôsoby na zlepšenie pracovných príležitostí. Zamestnanosti mladých ľudí na pôde EÚ má pomôcť aj Garancia pre mladých, ktorá má zabezpečiť mladým ľuďom do 29 rokov ďalšiu kvalifikáciu alebo pracovné miesto do štyroch mesiacov po ukončení vzdelávania. Toto opatrenie prijala EÚ ako nástroj na podporu zamestnanosti mladých ľudí,“ konštatovala poslankyňa.

„Program poskytuje prístup k cenným kurzom, vedie k potenciálnemu zamestnaniu a poskytuje kvalitnú prax pre tých, ktorí si hľadajú prácu,“ dodala.

Juraj Borgula, Ivan Štefanec a Katarína Neveďalová so záujmom sledovali premietanie videí Európskeho parlamentu.

Ako riešiť nezamestnanosť?
Počas diskusného fóra viackrát odznel názor, že mladí sú dnes príliš kvalifikovaní.

„O pár rokov vám nebude mať kto prísť spraviť podlahy, lebo všetci budú psychológovia, sociológovia...“ ozývalo sa publikom.

 
Ďalším diskutujúcim bol Ivan Štefanec, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Ten videl riešenie problému v znížení daňového zaťaženia zamestnancov i zamestnávateľov či v zmene odvodov.

„Na rozbiehanie podnikania je potrebná podpora od štátu,“ povedal. Vo svojom príspevku však viackrát spomenul namiesto podpory hádzanie polien pod nohy.

„Miera nezamestnanosti mladých ľudí v Rakúsku je 9 percent, na Slovensku je to viac ako 30 percent,“ povedala podpredsedníčka rady OZ KOVO, Monika Bendeková.

Jedným z riešení problému nezamestnanosti je podľa nej duálny systém vzdelávania. Juraj Borgula zo Zväzu strojárskeho priemyslu vidí chybu v systéme, čo poukázal na jasnom zaujímavom príklade.

Systém nie je schopný zabezpečiť produkciu základných potravín na Slovensku, no radšej zabezpečí ich dovoz zo zahraničia. Podľa neho je zamestnanosť či nezamestnanosť priamo úmerná miere globalizácie.

„Čím je nižšia úroveň globalizácie, tým je nižšia technická úroveň a tým je vyššia nezamestnanosť,“ povedal.

Juraj Borgula svoj diskusný príspevok doplnil prezentáciou.

Erazmus+ rozširuje potenciál mladých
Pozitívny vplyv na zamestnávanie mladých má program Erazmus+. Tento integrovaný vzdelávací program podporuje vzdelávanie, študijné pobyty a šport, aby tak poskytoval lepšie príležitosti na celoživotné vzdelávanie všetkým Európanom.

Každý rok Erazmus+ umožňuje ísť študentom na zahraničnú stáž, čím rozširuje ich potenciál vzdelávania a poskytuje tým najlepším a najbystrejším medzinárodnú prax a skúsenosti. EÚ naň vyčlenila v novom programovom období 2014-2020 až 14,5 mld eur.

V druhom bloku hostia diskutovali na tému: Je Európska únia globálnym hráčom vo svete? Väčšina diskutujúcich odpovedala áno.

Oponoval Vladimír Bilčík zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku EÚ. Áno, či nie, názory boli nejasné. Všetci za svojou odpoveďou dodali veľké ale. Podľa Vladimíra Bilčíka je EÚ regionálnym hráčom s určitým globálnym dosahom.

Robert Hajšel riaditeľ IKEP na Slovensku.

Zala hovoril o kompetenciách EÚ
Podľa poslanca EP Borisa Zalu môže byť Európska únia globálnym hráčom vo svete, ale musí splniť niekoľko podmienok.

„V tomto momente je EÚ hybridom, ktorý má parametre štátu ale polovicu kompetencií vykonávajú národné štáty. Príkladom je problém nezamestnanosti, ktorý nevytvára EÚ ako celok ale jednotlivé národné štáty. EÚ nemá jeden spoločný európsky projekt, preto ani EÚ nemá ako ovplyvniť zamestnanosť, môže len ovplyvňovať pozitívny rozvoj zamestnanosti v jednotlivých národných štátoch monetárnymi operáciami," konštatoval.

Peter Varga z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity uviedol, že EÚ produkuje 20 % svetového bohatstva, ale zároveň až 50 % celosvetových výdavkov na sociálne veci sa týka EÚ.

Generálna riaditeľka právnej a konzulárnej sekcie Ministerstva zahraničných vecí SR Barbora Illková zdôraznila, že prijatie Lisabonskej zmluvy znamenalo pre EÚ veľký prelom.

„Politika EÚ je budovaná na politike konsenzu, ale tento konsenzus musíme zvládnuť veľmi citlivo,“ uviedla. Základom EÚ sú ľudské práva a demokracia.

„Veľmi dôležitý je vzájomný dialóg EÚ s inými krajinami, pretože takto sa EÚ názorovo obohacuje. V súčasnosti tento dialóg prebieha s tridsiatkou krajín“, dodala.

Voľby už o pol roka
„O pol roka máme voľby do Európskeho parlamentu a mnohí z nás si neuvedomujeme, aký význam má EP. Vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti, EP dnes už rozhoduje o prijímaní celej európskej legislatívy. Až 80 percent slovenskej legislatívy je ovplyvnenej či prebratej z európskej legislatívy,“ povedal riaditeľ IKEP na Slovensku Robert Hajšel.

Text a foto: Júlia Kampfová