Kristína Kučerová to má radšej v reštaurácii, ako v galérii!

RELAX - Rozhovory | 4.4.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Je mladá, talentovaná a tak trochu uletená. Experimentuje s účesmi aj s oblečením. No najradšej sa vybúri s farbami na plátne. Kristína Kučerová (26) z Horných Orešian má dva džoby. Okrem toho, že je výtvarníčka v slobodnom povolaní, pracuje na ministerstve obrany.

Mladá výtvarníčka miluje farby a extravaganciu. Aj vo svojej izbe. Foto: album Kristíny Kučerovej

reklama

„Pôsobím v práci asi ako zvláštny element. Vždy mám totiž na sebe niečo, čo by si nikto iný nedal,“ smeje sa Kristína. Jej story sa začína podobne ako príbehy mnohých ďalších výtvarníkov. Odmalička rada kreslila a talent rozvíjala v základnej umeleckej škole. Potom však prišla pauza, ktorá by sa neskončila, ak by sa nezaťala a nepovedala si, že pôjde za svojím snom. „Chcela som študovať na výtvarnej strednej škole, ale rodina a okolie ma odhovárali. Vraj povolanie umelca je neperspektívne. Tak som skončila na trnavskom gymnáziu.“ Maľovanie odsunula na vedľajšiu koľaj a venovala sa literárnej tvorbe. „Písala som do školského časopisu a tvorila som poéziu, s ktorou som vyhrala zopár súťaží. Dnes sa poeticky vyžijem len pri názvoch mojich obrazov. Každý musí byť kreatívny a napovedať niečo o obsahu diela. Nechápem, ako niekto môže pomenovať obrazy trebárs Abstrakcia 1, Abstrakcia 2, a tak ďalej.“

Tak trochu rebelka
Po strednej sa umlčaná múza ozvala opäť. „Povedala som si: Teraz alebo nikdy. Nepočúvala som druhých, len samu seba, a podala som si prihlášku na Vysokú školu výtvarného umenia. Prvýkrát som postúpila do druhého kola, čo bol z gymnázia úspech. Prišla som tam s portfóliom hrubým päť milimetrov, druhí mali asi päť centimetrov.“ O rok neskôr jej prijímačky skomplikovala choroba. Nakoniec sa dočasne rozhodla pre pedagogickú fakultu, odbor slovenský jazyk a literatúra a výtvarná výchova. „Na to, že to bola prechodová škola, som ju prechodila celú. Zapáčilo sa mi tam. Učili nás niektorí akademickí maliari, ktorí pôsobili aj na VŠVU, čo bolo skvelé.“
Kristína maľuje takmer všetkým. „V rodičovskom dome mám svoj ateliér aj izbu v jednom. Zariadila som si ju tým najbláznivejším nábytkom, ktorý asi v obchodoch nikto nechcel, a vymaľovala pestrými farbami.“

Kristína Kučerová najskôr maľovala krajinky, zátišia a portréty, dnes inklinuje
skôr k abstrakcii. Foto: album Kristíny Kučerovej

S obrazmi za ľuďmi
Kedysi maľovala na zákazky všetko, čo si ľudia objednali. „Niekedy mali také požiadavky, že to bolo až umelecké barbarstvo. Našťastie, už som sama sebe paňou a zákazky si vyberám.“ Kristína inklinuje k abstraktnej tvorbe. Aj tá má však svoje hranice. „Obrazy typu štyri čierne štvorce na bielom pozadí mohli byť fascinujúce pred sto rokmi, keď sa prvýkrát objavili. Dnes už skôr vzbudzujú pochybnosti, čo je ešte umenie a čo už nie.“
Kristínine obrazy môžete vidieť v stálych expozíciách v Bowling Moteli v Horných Orešanoch a v predajni MSJ na Františkánskej v Trnave. Okrem toho už mala ďalších päť výstav, jednu z nich dokonca vo viedenskej banke. Prečo také netradičné priestory? „Ľudia sa umenia podľa mňa boja, a preto nechodia do galérií. V reštaurácii uvidí moje diela viac ľudí. V neposlednom rade je galéria vec prestíže a ide tam aj o peniaze. Keď nejde človek k obrazom, musia ísť obrazy k nemu,“ dodáva Kristína. Nikto sa podľa nej nemusí báť, že dielam nebude rozumieť, lebo často laik objaví niečo nové, čo obohatí aj autora. „S umením je to presne ako s mužmi. Milujeme ich, aj keď im niekedy nerozumieme.“ Pána pravého, ktorému by mohla nerozumieť, momentálne nemá. No so svojím životom je spokojná. „Za úspech považujem okrem výstav aj dve školské učebnice, ktoré som ilustrovala, a tiež niektoré grafické práce – logá a podobne. Grafický dizajn je mojou vášňou číslo dva. No a najväčším úspechom je to, že som sa odhodlala a splnila si svoj sen.“