VIDEO: Jedinečná atrakcia. Vstúpte pod stan legendy

RELAX - Reportáže | 27.3.2011, 00.00, Vladimír Kampf

Po štyri a pol roku opäť na Slovensku. Jedna z prvých štácií Humberta je Trnava. Už tradične sa na začiatku sezóny tlačia cirkusy rovno k nám. Vraj tu majú ľudia radi artistov a cvičené zvieratá.

Principál cirkusu Humberto Hynek Navrátil. Foto: Vladimír Kampf

Cirkus Humberto bol dlho rodinným podnikom otca Bohumila Navrátila staršieho a jeho dvoch synov. Tento rok sa bratia dohodli, že si pôjde každý svojou cestou. Bohumil mladší si zobral druhé rodinné šapito cirkusu King a Hynek Humberto. Niekdajší principál, majiteľ a hlava rodinného podniku zostal tento rok zatiaľ doma. Zdravotné problémy mu nedovolia pridať sa ani k jednému zo synov.
„Nerozišli sme sa v zlom, ako by si mohol niekto myslieť,“ vysvetľuje riaditeľ Hynek Navrátil. „Jednoducho by nás dnes jeden stan všetkých nedokázal uživiť. Kríza sa prejavuje aj u nás. So vstupným sme naozaj na dolnej hranici a ceny nafty dnes rastú zo dňa na deň. Viete si predstaviť, koľko nás stoja presuny?“ pýta sa. „Okrem toho, ak majú ľudia šetriť, urobia to najprv na kultúre. To je jasné. Preto sa snažíme mať teraz aj vstupné na čo najnižšej úrovni. Napriek tomu vieme, že je to pre jednoduchých ľudí teraz dosť.“ Samozrejmosťou pre Humberto je i vyhrievaný stan s kapacitou tisíc tristo ľudí.

Čas cirkusov sa, našťastie, neskončil. V Taliansku je ich štyristo. V Nemecku približne rovný počet.
Cirkus Humberto vznikol za socializmu. Zo starého zariadenia nezostalo nič. Všetko záhadne zmizlo, tak ako to bolo takmer so všetkými podnikmi. Zostalo len staré plátené šapito, ktoré už bolo nepoužiteľné.

Cvičenie na druhom konci vysokého rebríka, ktorý niekto ďalší drží na nohách, vyzerá nebezpečne. Foto: Vladimír Kampf

Za milión
„Pred znárodnením sa budúci cirkus Humberto volal Henry. Bol jedným z najväčších u nás,“ vysvetľuje principál Hynek Navrátil. „Meno Humberto mu dali komunisti podľa knihy Eduarda Bassa, ktorá vyšla desať rokov predtým, v roku 1941. Cirkus Humberto v prvej polovici minulého storočia mohol byť realitou len ako nejaké malé šapito niekde v Taliansku,“ vysvetľuje.
Napriek tomu kniha a televízny seriál nie sú plné vymyslených príbehov. Do cirkusu Henry pred znárodnením prišiel malý pán v okuliaroch a rádiovke, o ktorého by nikto ani len nezakopol. Pomáhal v cirkuse a občas si niečo zapisoval ceruzkou na malé útržky papierov. Jazdil s nimi asi dva roky a nikto ho nebral vážne. Bol to Eduard Bass. Navrátilovci si roku 1993 založili súkromný cirkus. Ochrannú známku Cirkus Humberto si Československé cirkusy a varieté držali do poslednej chvíle. „Kúpili sme ju na verejnej dražbe. Mali sme šťastie. Každý cirkusant mal v tom čase od nich niečo na splátky... A skoro nikto neplatil, okrem nás. Jednou z podmienok účasti na dražbe bolo aj nemať dlh u predávajúceho. Značka nakoniec stála milión korún. Pre nás však má nepredstaviteľnú cenu.“

Artistka s kruhmi má umelecké meno Cecilka. Žeby bolo jasné, prečo? Foto: Vladimír Kampf

Máme obavy
Každý poriadny cirkus musí mať zverinec. To vedia aj Navrátilovci. Lenže so zverincom je dnes kopa starostí. Pravidlá chovu sú čoraz prísnejšie.
Ostrieľaného cirkusanta Hynka hnevá, keď niekto tvrdí, že zvieratá pri výcviku trápi. „Veď keby to bola pravda, tak ich nemôžeme predvádzať. To sa nedá. Skôr o ne máme obavy. Napríklad, keď má veľká časť nášho zverinca koliku. Nikdy neviete, ako to dopadne...“
Cirkus má byť vôňa pilín a klasika. Pokusy zmodernizovať ho zlyhali. Napríklad: Úbory bez flitrov nikoho nezaujímali. Na športovom komplete predsa niet čo obdivovať. Eduard Bass napísal, že cirkus je striedanie pohľadov hore, dole, trochu zmätku, hore, dole... Stále sa musíte na niečo pozerať, len nie na hodinky. Ani nepostrehnete, ako ubehne takmer dva a polhodinový program. Humbertu sa to darí.

Litovský klaun zabáva deti i dospelých. Foto: Vladimír Kampf

Musí to odsýpať
Ak chce niekto zhodiť zopár kíl, mal by sa dať k cirkusu. Stačí raz do týždňa zatĺkať stoosemdesiat železných kolíkov plus ďalších šesťdesiat väčších kolov na stožiare. Na tvrdom pľaci to fakt stojí za to. Našťastie, v Trnave je pre cirkusy mäkučko.
„Našim divákom ponúkame nové vzdušné vystúpenia. Deti nám trochu vyrástli a zdokonalili svoju prácu. Syn robí aj nožného žongléra, bratranec cvičí na hrazde na hlave, spolu robia nožné rebríky. Z tradičných vystúpení máme medvede, koníky, ťavy, lamy, pudlíky a pribudli nám zebry. Nechceme, aby sa nám divák nudil. Všetko musí odsýpať.“
Rozdelenie cirkusu Humberto nijako neohrozilo kvalitu programu. „Spoločne by sme však určite dokázali poskladať aj štvorhodinové vystúpenie nabité naozaj dobrým programom,“ konštatuje Hynek Navrátil. „Pre Slovensko mám slabosť. Je tu veľmi príjemné publikum. U nás v Česku sú ľudia akísi uponáhľanejší. Vy ste oveľa pokojnejší národ. Okrem toho, my Česi sa už tuším stále viac podobáme na Nemcov a sme chladnejší. Som rád, že sme tu.“
 

Tradičná ťavia šou Hynka Navrátila staršieho. Foto: Vladimír Kampf