Vianočné stromčeky zdobia aj okolité obce. Ktorý je najkrajší?

AKTUALITY - Región | 20.12.2013, 08.06, prispievatelia

Jaslovské Bohunice, Paderovce, Dechtice, Opoj, Špačince, Kátlovce, Majcichov, Križovany. Pozreli sme sa, ako vyzerajú vianočné stromčeky v týchto obciach.

Vianočné stromčeky zdobia aj okolité obce. Ktorý je najkrajší?

Stromček v Jaslovských Bohuniciach.

reklama

Nie je to len ozdobený strom. Je to symbol Vianoc, zrodenia nového života, nového roka, svetla, prosperity. Vianoce bez stromčeka nie sú Vianocami. V posledných rokoch je trendom, že námestie každej dediny zdobí jeden takýto skvost.

Obce každoročne na vianočnú výzdobu vynakladajú nemalé peniaze. Naši starí rodičia si však nasvietené ulice a nazdobené ihličnany pamätajú len z väčších miest. Dediny vo veľkom skrášľujú len zopár posledných rokov.

Pozreli sme sa, ako vianočné stromčeky v okolí Trnavy vyzerajú.

reklama

Najbohatšiu a najmodernejšiu výzdobu majú asi Jaslovské Bohunice. Na novom prerobenom námestí sa týči stromček, ozdobený podobne ako ten trnavský. Dokonca nechýba ani veľký adventný veniec a krásne svietiace vianočné motívy na každej lampe.

Vianočná výzdoba námestia v Jaslovských Bohuniciach.

V Paderovciach je výzdoba jednoduchšia, no aj tak okúzľujúca. Tu však svietia stromčeky dva. V ostatných dedinách to vyzerá podobne. Nechýbajú svetlá na lampách a krásne vysvietené ihličnany.

Niekde honosnejšie, niekde menej. Dá sa povedať, že na vianočnej výzdobe je vidieť, s akým rozpočtom obec hospodári.

Stromček v Paderovciach.

Stromčeky navodzujú vianočnú atmosféru už niekoľko storočí. Tento symbol sviatkov pokoja a mieru však katolícka cirkev spočiatku pokladala za pohanský zvyk.

Germánske kmene pri zimnom slnovrate takto uctievali boha Wotana, Kelti boha Slnka a jeho večného života. Dnes cirkev tieto prekrásne dekorácie neodsudzuje. Priam naopak. Mnohí ľudia v nich vidia symbol stromu života z raja.

Vianočný symbol v Dechticiach.

Tradícia zdobenia pochádza z protestantskej časti Nemecka. O ozdobenom a vysvietenom stromčeku je zápis v brémskej kronike z roku 1570. Stromčeky boli najprv v cechových a remeselníckych domoch, v polovici 17. storočia si ich začali ľudia stavať aj vo svojich domácnostiach.

Darčeky sa pod stromček kladú od 20.storočia. Štedrosť si prejavovali ľudia medzi sebou aj voči dobytku. Spočiatku deti dostávali iba jablká, orechy, obuv, drevené hračky.

Opoj.

Stromčeky niekde vešali na strop nad štedrovečerný stôl, špičkou dolu. V mestách mal skôr estetickú funkciu.

Na vidieku mu prikladali rôzne významy. Na Slovensku pôvodne zdobili budovy zelenými vetvičkami a prútmi. Naše babičky vešali na stromček jablká a orechy, neskôr medovníčky, ozdoby zo slamy, šúpolia, dreva, vyšívané, háčkované.

Špačince.

Vianočný stromček môže byť akýkoľvek ihličnan. Najdokonalejší tvar má jedľa, najdlhšie vydrží borovica.

Prvý umelý stromček vyrobili v Amerike z materiálu, z ktorého vyrábali štetce a kefy. Prasačie štetiny vystriedalo farbené plastické vlákno, drevený kmeň nahradil kovový.

Kátlovce.

Aj stromčeky idú s dobou. Vznikajú stále nové a nové vymoženosti, ktoré ich ozvláštňujú. Vianočné sklené gule si dal pred sto rokmi patentovať Francúz Pierre Dupont.

Najskôr boli jednofarebné, postupne ich prizdobovali ornamentmi, pribudli srdiečka, hviezdičky, vločky. Ozdobné reťaze vymysleli v Nemecku.

Majcichov.

V 17. storočí vynašli stroj, ktorý dokázal vyťahovať strieborné prúty na tenké dlhé nitky. Od roku 1990 dostať kúpiť stromček s optickými vláknami, ktoré menia farbu.

Existujú aj stromčeky, ktoré sa samé zasnežujú.

Križovany nad Dudváhom.

Ľudia stromčeky dlhodobo zdobili viacfarebne, súčasné trendy určujú dominantný jeden druh farby. V Japonsku zdobia stromčeky papierovými orgiami, v Mexiku reťazou z čili papričiek.