Ako rozmaznané deti

BLOG - Za dverami | 1.4.2011, 15.30, Katarína Rosinová

Každý týždeň sa teším na piatok a sobotu, kedy spolu s partiou kamarátov zapadneme na pivko do jedného z trnavských podnikov. Hoci sú to skvelé večery, niekedy by to chcelo viac. Trošku kultúry v podobe koncertu, divadla alebo inej zábavy.

Aj v našom meste sa z času na čas niečo koná. Pracovne som sa za posledný rok ocitla na niekoľkých, naozaj vydarených podujatiach, ktoré mali jedinú chybu – žalostne málo návštevníkov. Pri pohľade na poloprázdnu športovú halu, amfiteáter či Kino Hviezda som sa cítila trápne. Propagácia bola dostatočná, interpreti lákaví a cena prijateľná. A už sme pri tom. Cena – asi tá bude kameňom úrazu. Zaujímavé, že keď sa ešte na námestí konali podujatia ako kultúrne leto alebo len tak nejaký koncert zadarmo, účasť bola mnohonásobne vyššia. Na začínajúcu Zuzanu Smatanovú prišli na námestie v roku 2005 stovky, ak nie tisícky ľudí. Na tú istú Zuzanu Smatanovú, medzi časom šesťnásobnú zlatú „slávicu“, prišlo minulý mesiac ledva štyristo divákov, a to bola len jednou zo sedemnástich účinkujúcich interpretov.
Nečudujem sa, že čo ako dobre mienený neúspešný koncert organizátorov odradí od ďalších podujatí. A my máme aspoň dôvod nadávať, že sa tu nič nedeje. Nie sme tak trošku ako rozmaznané deti?
Asi je to len otázkou času, kým si ľudia v Trnave uvedomia, že nič nie je zadarmo a pár eur treba vyčleniť aj na potravu ducha. Organizátori by to nemali vzdávať, ale skúšať, vymýšľať nové typy podujatí. Skrátka, každý by mal pri kritike druhej strany začať od seba, lebo jedno súvisí s druhým.
A ešte jedna vec. Čo najviac podujatí by malo byť venovaných mladým, aby si na kultúru v Trnave zvykli. Aby naše mladé kapely nemuseli hrávať v nitrianskych kluboch, aby sa pôvodom trnavské divadlo nepresunulo do hlavného mesta, aby tí, čo kultúru potrebujú, nemuseli z krajského mesta cestovať do iného. Aby sme sa nemuseli hanbiť.