Trnavská gymnastika opäť rastie, cieľom je olympiáda
ŠPORT - Ostatné športy | 14.4.2011, 00.00, Tatiana Čuperková
Ak sa v Trnave vysloví slovo gymnastika, jedným dychom s ním ide z úst aj meno Novák. Tento rok si pripomíname sté výročie narodenia zakladateľa trnavskej gymnastiky Jána Nováka. Na jeho počesť sa každoročne už 24 rokov koná Memoriál Jána a Heleny Novákovcov a Vojtecha Schöna. Už dlhé roky má opraty tohto športu pevne vo svojich rukách syn Jána Nováka.
Prezident federácie a prezident klubu Ján Novák v gymnastickej telocvični v Trnave. Foto: Michal Hlavatovič
Ján Novák mladší pôsobí ako funkcionár nielen v AŠK Slávia a jeho gymnastickom klube, ale je aj prvým mužom slovenskej gymnastiky a zároveň aj najdlhšie pôsobiacim členom vedenia Medzinárodnej gymnastickej federácie (FIG) z činovníkov bývalého Československa.
Vaši rodičia Ján a Helena sa venovali gymnastike od detstva. Asi ste nemali šanca tomuto športu uniknúť.
- Rodičia sa narodili vo Viedni, kde začínali v tamojšom Sokole. Keď sa usadili na Slovensku a v Trnave, pokračovali vo svojej činnosti. Obaja pôsobili ako náčelníci, otec medzi mužmi a mama medzi ženami. Keď sme sa s bratom narodili, prirodzene sme ešte v kočíkoch putovali do telocvične. Tak sa začala aj naša kariéra. Brat Ľubomír neskôr prešiel k hádzanej a ja som zostal pri gymnastike. Ako pretekár, dokonca reprezentant Slovenska v dorasteneckej kategórii. V roku 1968 som odišiel 20. augusta na celoslovenské sústredenie dorastencov do Bratislavy, ktoré sa napokon pre inváziu spojeneckých vojsk rozpustilo. Časom som pochopil, že si ma môj otec chystal ako svojho nasledovníka. A to vtedy, keď urobil výber. Zo 150 detí si zobral do oddielu asi 120 a o niektorých som sa začal starať ja. A takto som postupne rástol aj trénersky.
Kedy sa vlastne skončila vaša pretekárska kariéra?
- Skončila sa ešte na strednej škole, keď som v priebehu jedného roka narástol o 18 cm, a to nebolo pre tento šport vhodné. Ako som už spomínal, v tom čase som začal s trénerstvom a ako 19-ročný som bol dokonca pri žiackom výbere Československa, neskôr som bol trénerom juniorského družstva Československa v čase, keď naša gymnastika patrila vo svete k najlepším. Trénerom som bol až do roku 1990. Následne som sa stal prezidentom Slovenskej gymnastickej federácie, neskôr členom vedenia medzinárodnej. Ako prvý Slovák v histórii najstaršej medzinárodnej športovej organizácie, ktorá vznikla v roku 1883, teda skôr ako MOV.
V štruktúrach gymnastického klubu a AŠK Slávia Trnava však pôsobíte od 1. januára 1961. Prešli ste si všetkými funkciami, teraz jej šéfujete. Ako vyzerá trnavská gymnastika v súčasnosti?
- Našťastie, veľmi dobre. Ako v každom športe, aj my by sme privítali viac financií. Ale, na druhej strane, peniaze nie sú náš najväčší problém. Niečo som schopný zohnať ja, niečo rodičia. V podstate bez väčších problémov fungujeme. Žiaden klub na Slovensku nemá dvoch platených trénerov tak, ako my. Dokonca trénerov z Ruska. Trénerom hradí náš klub nájomné za prenajaté byty. Treba povedať, že pána Vojtichova platí čiastočne Športové gymnázium Jozefa Herdu, ktoré navštevujú staršie pretekárky. Pomoc gymnázia je významná i v tom, že umožňuje dievčatám denný dvojfázový tréning. Chceli by sme však mať ešte viac členov. V súčasnosti ich je 153. Dúfali sme, že každoročne sa nám podarí získať medzi deťmi desať talentov. Ale momentálne sme radi, ak nájdeme aspoň jeden. Keď sú dva, hovoríme o zázraku.
Kto prišiel s myšlienkou angažovať dvoch špičkových ruských trénerov?
- Vyplynulo to z celkového vývoja situácie. V rokoch 2000 a 2004 sme mali na olympiáde trnavskú rodáčku Zuzanu Sekerovú, šiestu na kladine na ME 2004 v Amsterdame. Po olympiáde v Aténach jej zdravotný stav nedovoľoval ďalej pretekať. Dovtedy sme prežívali veľkú éru našej gymnastiky. Možno aj mojím prispením to išlo dolu vodou, pretože som nebol prezieravý. Naša bývalá trénerka Katarína Krekáňová priviedla do Slávie pretekárky z iných miest. Po jej odchode do Detvy si ich zobrala so sebou a v Trnave odrazu nezostal skoro nikto. Lenže ja som chcel znova vrátiť Sláviu na staré pozície. Minimum, čo chceme dosiahnuť, je finále majstrovstiev sveta. Hlavným cieľom je však olympiáda v roku 2016 či 2020. Účasti na OH podriaďujeme všetko. Potrebovali sme angažovať trénera zo zahraničia, najlepšie Rusa. Napadlo mi, že oslovím môjho priateľa a veľkú gymnastickú hviezdu Leonida Arkajeva, aby mi dal na niekoho tip. Ruský systém totiž vychováva najlepších trénerov na svete. Tak k nám prišiel Alexander Vojtichov, ktorý osem rokov pôsobil s Arkajevom v ruskej olympijskej príprave, a ďalšie tri v Nemecku.

Alexander Vojtichov pri tréningu preskoku s Ninou Ladvenicovou. Foto: Michal Hlavatovič
Vojtichov je v Trnave od januára 2008. Je tu spokojný?
- Sám mi neraz priznal, že síce tu nezarobí toľko ako v Nemecku, ale môže pracovať tak, ako chce. V Nemecku ho totiž nepúšťali dole na cvičisko, tam sa jeho prácou prezentovali iní tréneri. Tu vystupuje sám za seba, je tu spokojný a chce dokonca požiadať o slovenské občianstvo. Má tu to, čo ho napĺňa. Po mesiaci spolupráce sme začali uvažovať aj nad angažovaním trénerky. Ešte na jar 2008 k nám prišla Anna Nikolajevová, ktorá je výbornou choreografkou a zároveň medzinárodnou rozhodkyňou. Po troch rokoch vzájomnej spolupráce začala ich práca prinášať ovocie, niektoré dievčatá nemajú vo svojich vekových kategóriách konkurenciu.
Vojtichov teda chce zostať na Slovensku. Uvažuje o tom aj Nikolajevová?
- Zatiaľ naša spolupráca pokračuje. Ale Anna je vydatá v Rusku, má malé dievčatká - dvojičky, ktoré sú teraz s ňou v Trnave. A potom má ešte 17-ročnú dcéru, ktorá chce študovať medicínu. Možno keby sa jej podarilo dostať na školu na Slovensku, tak by naša spolupráca mohla ešte trvať dlho. Zatiaľ predlžujeme zmluvy vždy o dva roky. Sme limitovaní zákonom, ktorý im dovoľuje nepretržitý na pobyt u nás iba na takého obdobie. Ja verím, že sa všetko dobre vyrieši.
Venuje sa tomu veľkému zástupu detí trénersky ešte niekto iný?
- Máme ešte tri trénerky, Silviu Ruštinovú, Katku Matovičovú a Miriam Vargovú, ktoré vypomáhajú dvakrát do týždňa. Keby sme mali viac dobrovoľných trénerov, mohli by sme nabrať ešte viac detí. Ale v blízkej budúcnosti by sa práve Ruštinová mohla stať ďalšou profesionálnou trénerkou v našom klube. Tá čoskoro ukončí štúdium na Fakulte telesnej výchove a športu UK, odbor trénerstvo.
Choreografka a medzinárodná rozhodkyňa Anna Nikolajevová. Foto: Michal Hlavatovič
Kde sa momentálne trnavská gymnastika v celoslovenskom meradle nachádza?
- V ženskej gymnastike sme asi na druhom mieste. Minulý rok sme boli tretí. O rok by sme znova mali byť najlepším klubom. A to všetko vyplýva z viacerých faktorov. Máme tu športové gymnázium, výborne vybavenú telocvičňu a skvelých trénerov. Ale pre mňa je rozhodujúcim meradlom medzinárodný úspech.
Každoročne sa v Trnave konajú veľké gymnastické preteky, Gymfest. Čo pre nás pripravíte tento rok?
- Prvý júnový víkend organizujeme už 24. ročník festivalu, opäť s medzinárodnou účasťou. Jeho súčasťou sú majstrovstvá Slovenska žien a junioriek, Memoriál manželov Novákovcov a Vojtecha Schöna a Pohár starobylej Trnavy. Ten otvorí už svoju 43. kapitolu. Po roku sa nám opäť podarilo angažovať olympijskú víťazku Oksanu Čusomitivovú, ktorá privedie so sebou ďalšie uzbecké reprezentantky. S veľmi kvalitnými pretekárkami príde ruská reprezentácia A ako jediné preteky na Slovensku poskytujeme aj finančnú odmenu, tento rok to bude 3000 euro. Veľkú hviezdu však budeme mať na 25. ročníku festivalu. Účasť nám prisľúbila sedemnásobná olympijská víťazka Věra Čáslavská.
Kto je Ján Novák
Narodil sa 17.10.1952 v Trnave. Je ženatý, má tri deti. Syna Martina (36), dcéry Lenku (34) a Ivanku (22). Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu a Filozofickú fakultu UK. Od roku 1990 je prezidentom Slovenskej gymnastickej federácie, od roku 2000 je členom Councilu FIG (Medzinárodnej gymnastickej federácie.) Zároveň je predsedom Klubu gymnastických športov Slávie Trnava.