Hitlerova či Masarykova ulica? Výstava mapuje storočnicu dnešnej pešej zóny

Ako sa menila Hlavná ulica v Trnave?
V časoch monarchie sa volala Länge Gasse / Hossú utca a delila sa na hornú a dolnú, podľa toho, či smerovala od námestia k Hornej bráne (v susedstve Zeleného kríčka), alebo k Dolnej bráne (v mieste medzi súdom a  evanjelickým domom).

reklama

V dvadsiatom storočí niesla mená niekoľkých, pre konkrétnu dobu dôležitých ľudí – bola Rákoczyho, Masarykova, Benešova aj Hitlerova, potom Februárového víťazstva.

Dláždenie – mačacie hlavy (čadičové kocky) - bolo v strede kladené v  pásoch a po stranách na kríž. Dominovala výrazná stredová jazdná dráha, ktorá sa stále aj používala. Po stranách však pomedzi dlaždice rástla tráva.

Stromoradie sa držalo na Hlavnej ulici kontinuálne po celé dvadsiate storočie, chýbalo iba vtedy, keď sa menili staré stromy za mladé. Tie posledné, čo sa pravidelne orezávali, vydržali možno polovicu storočia.

Čadičové kocky doslúžili – na koče a vozy boli ešte dobré, ale automobilová doprava a neskôr autobusy mestskej hromadnej dopravy potrebovali pevnejší povrch ulice.

V roku 1949 bolo rozkopané námestie, koncom tohto roka sa demontovala trojička a robili sa úpravy priestoru.

V 50. a 60. rokoch jazdila stredom mesta hromadná mestská doprava a v  mieste kaviarne Krym bolo parkovisko ohradené červeno-bielymi stĺpikmi s  reťazami. Zmenilo sa osvetlenie popri chodníkoch (a vlastne aj v celej Trnave) na lampy v hornej časti mierne prehnuté nad cestu.

Ako sa blížili oslavy mesta v roku 1988, prichádzali nové plány z  radnice (Mestského národného výboru) v súvislosti so zmenou hlavnej ulice na pešiu zónu. Mestskú hromadnú dopravu a napokon zrušili od Kostolíka sv. Heleny po roh Radlinského a Hlavnej ulice úplne.

V roku 1988 bola na svete pešia zóna (prvá na Slovensku), a pred oslavami aj nové námestie s Domom kultúry. Pešia zóna s ostrovčekmi zelene a zachovaným starým stromoradím sa medzi Trnavčanmi rýchlo ujala.

Počas svojej existencie (1987 – 2013) zaznamenala iba niekoľko kozmetických úprav.

Oslavovali sme na nej 750 rokov slobodnej kráľovskej Trnavy, bola svedkom nežnej revolúcie, potom prišli prvé vonkajšie kaviarenské terasy, vstúpili sme po nej do Európskej únie, a  tiež sme na nej nanovo jarmočili.