Buldozér a najstaršia sakrálna stavba na území Trnavy

RELAX - Na ulici | 6.4.2011, 00.00, prispievatelia

Odbočka z trasy, ktorú od domu k domu merali kedysi kroky vyberačov mestskej dane, priviedla skupinku milovníkov trnavských dejín za Dóm sv. Mikuláša. Ich sprievodca františkánsky mních Georgius im na chodníku s vyznačeným pôdorysom neveľkej stavby porozprával o zaniknutom Kostole sv. Michala archanjela. Teraz ich vedie k neďalekému prístrešku nad vzácnym archeologickým objavom.

Z vyhliadkovej plošiny sa návštevníkovi nevšedného objavu naskytá výjav, ktorý s patričnou mierou nadsádzky pripomína na smrť unaveného drevorubača pri kláte s tisíckami triesok. Foto: Laco Šebák

„O existencii románskej rotundy v blízkosti farského kostola sa vedelo dávno, no nik nepoznal presné miesto, kde stála,“ začal svoj monológ náš sprievodca, štrngotajúc kľúčmi na spodnom schodku provizórneho prístrešku, chrániaceho objekt dvojročného výskumu
Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity a prizvaných expertov na stredoveké stavby.

Kostra na stole
Malé dvierka sa konečne otvorili a šťukol elektrický vypínač. Georgius si nás ešte premeral pohľadom a s uspokojením konštatoval: „Fajn, na vyhliadkovú terasu sa pomestíme všetci, iba tu pri vstupe si treba dávať pozor na hlavu.“
V bunkri za dvierkami sa po ľavej strane asi šesť metrov hlbokého výkopu vo veľkom oblúku ťahal úzky chodník z oceľových roštov. Z plošiny dolu viedol hliníkový rebrík, no našťastie sme ho nemuseli použiť. Oči si pomaly zvykali na slabé svetlo. Pod nami sme čoskoro rozoznali veľký kamenný kruh, do ktorého zabiehal jeden z podperných múrov svätyne farského kostola. Z inej strany sa do neho zahrýzal tehlový múr. Dozvedeli sme sa, že ide o základy prístavby neďalekého, pred dvoma storočiami zbúraného kostolíka. V strede kruhovej stavby stál akoby okrúhly stôl alebo peň, pri ňom ležala ľudská kostra. To, čo sa najprv zdalo ako triesky okolo kláta, sa po rozšírení zreničiek ukázalo ako tisíce kostí. No nechajme hovoriť nášho sprievodcu Georgia:
„O sakrálnej kruhovej stavbe v blízkosti farského kostola rozprával už pred sto päťdesiatimi rokmi cirkevný hodnostár, spisovateľ, cestovateľ a autor katechetických prác Štefan Nemečkaj. Stotožnil ju s Kaplnkou sv. Juraja, ktorej existenciu potvrdzovali staré písomné záznamy. Najstarší údaj v účtovnej knihe je z roku 1495. Z ďalších rokov vieme o donátoroch a ich daroch pre oltárnictvo sv. Juraja, o výzdobe i opravách kaplnky. Z písomných prameňov zo 16. storočia poznáme po mene aj niektorých oltárnikov a kanonikov kaplnky i miesto ich posledného odpočinku v krypte pod ňou. Záznamy sa strácajú spoločne s kaplnkou v čase veľkej prestavby farského kostola za kardinála Petra Pázmaňa. Nemečkaj ju lokalizoval na miesto terajšej sakristie, kde je dodnes na mariánskom oltári aj stará soška sv. Juraja.“

Ľavú stranu v prístrešku, vybudovanom nad rotundou, lemuje vyhliadková plošina. Foto: Laco Šebák

Pomohla voda
„Prítomnosť kaplnky v tvare rotundy na mieste dnešnej sakristie nedávny výskum vylúčil. Potvrdil však, že do čias Pázmaňovej prestavby tu bola menšia obdĺžniková prístavba, v ktorej mohlo pôsobiť oltárnictvo sv. Juraja. No kde vzal kanonik Nemečkaj známosť o kruhovej stavbe, po ktorej v jeho dobe nebolo na zemskom povrchu pár storočí ani stopy? Rotundu objavili študenti Trnavskej univerzity a ich pedagógovia iba koncom septembra roku 2008. Vráťme sa nachvíľu do leta toho roku. Cieľom študentov nebolo pátrať po stredovekej rotunde. K záchranným prácam na prevlhnutom farskom kostole patrila i nová povrchová úprava okolia kostola s účinným systémom odvodu dažďovej vody. Po odstránení povrchovej zeminy buldozérom začali stranu pri južne stene kostola skúmať mladí archeológovia. To, že tu nájdu množstvo kostrových pozostatkov, nebolo nijakým prekvapením. Prítomnosť cintorína potvrdzovali predchádzajúce sondy i rôzne výkopy pre inžinierske siete. Teraz tu študenti objavili do dvesto kompletných kostrových pozostatkov i niekoľko bronzových šperkov, gombíkov, roziet z truhiel, krížikov či mincí. Koncom septembra sa chystali premiestniť na opačnú stranu kostola, k čomu už nedošlo. V sonde pri svätyni sa ukázalo miesto s množstvom naukladaných ľudských kostí a do oblúka zahnutý kamenný múrik.

Zdanlivý stôl bol stĺpom
Trnava k 770. výročiu povýšenia na kráľovské mesto dostala vzácny dar - objav najstaršej sakrálnej stavby na jej území. Podobných stavieb na Slovensku nie je ani dvadsať. Následný archeologický prieskum ukázal, že so svojím osem a polmetrovým vonkajším priemerom a meter hrubou stenou je z nich zrejme najväčšia a dokonca ojedinelá vo svojom stavebnom riešení. Ten zdanlivý stôl v strede kruhu je totiž pozostatok kamenného stĺpa, ktorý podopieral horné podlažie s nadzemnou časťou. Tá slúžila ako kaplnka. Z nej sa nám zachovali iba stopy po apside v tvare podkovy. Podzemná miestnosť slúžila stáročia ako kostnica. Vysoká, z tohto pohľadu vlastne hlboká, bola pôvodne asi osem metrov. Podobne vysoká bola aj kaplnka na povrchu.“ Či ide o stratenú Kaplnku sv. Juraja alebo nie, sa dozvieme už nabudúce.

LACO ŠEBÁK