Futbalový tréner Pavol Krchnák má opäť pripravený svoj cukor a bič

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 7.6.2014, 08.30, Ján Král

Vo futbale pôsobil 25 rokov ako tréner na rôznych úrovniach. Trénoval mládežníkov Spartaka, neskôr s mužmi Šurian vybojoval postup do štvrtej ligy, v Šoporni mu unikol triumf v súťaži len o vlások. Naposledy pôsobil ako asistent trénera v Šúrovciach. Od zimy si dal Pavol Krchnák polročnú pauzu. Po preliečení bolestí chrbta však má opäť chuť na návrat ku koučovaniu.

Pavol Krchnák patrí k trénerom, ktorý vládnu prísnou rukou. Foto: Ján Král

reklama

"Láka ma to k mládeži, je to radosť vidieť, ako vám chlapci rastú pod rukami. Nebránim sa ale ani mužskému kolektívu," vraví muž, ktorý oslávi v pondelok 55. narodeniny.

Pracuje ako revízny technik elektronických zariadení, voľný čas si vypĺňa na chate v rodnej Dlhej, kde relaxuje pri prácach na záhrade.

Pozorne sleduje dianie v Spartaku, zaujíma sa aj o regionálny futbal. Na svojom konte má posledný žiacky federálny titul so Spartakom, vtedy pôsobil ako asistent trénera Petra Císara.

reklama

Neskôr sa stal hlavným trénerom a počas svojej éry vychoval od prípravky až po dorast mnohých neskorších ligistov.

Za všetkých spomeňme, že mu rukami prešli hráči ako Roman Procházka, Ľuboš a Tomáš Hanzelovci, Ľuboš Kamenár, Michal Gašparík, Dalibor Semanko, Peter Sládeček, Stanislav Hlaváč a ďalší.

"Často mi ľudia vyčítali, že som na mladých hráčov príliš tvrdý. Vo futbale však platí heslo: Cukor a bič. Dodnes ma mnohí bývalí zverenci stretávajú a vravia, že som mal byť na nich ešte prísnejší a dotiahli by to určite ďalej," načrtne svoju futbalovú filozofiu Krchnák.

"Je pravdou, že som chlapcom občas aj vynadal a poriadne im vyčistil žalúdok. Vedel som však, čo na nich platí. Na každého musíte inak. Futbal je aj o psychike, na ihrisku najmä o pohybe a agresivite, treba na sebe neustále pracovať. Takého Hanzela s Kamenárom som si v ich mládežníckom veku ani nemusel všímať, vedel som, že idú v tréningoch naplno. A dnes hrajú obaja v zahraničí. Mal som však v družstve aj typy, ktorým bolo treba, obrazne povedané, šliapať po krku. Nerád vidím, keď niekto mrhá svojím talentom," pokračuje.

Špeciálne rád spomína na hráčov z ročníka 1981-82. "Sládeček, Semanko, Dian, Gašparík, Babic, Heteš, Bachňák a ďalší... S mnohými sa pravidelne stretávame na Štefana v Mestskej športovej hale v Trnave, zahráme si futbal, máme spoločnú večeru a so zábavou pokračujeme do rána. Za tie roky sa vybudovali pevné priateľské väzby a ja som rád, že s chlapcami máme dobré vzťahy po dnes," dodal Krchnák.