Ako by sme žili medzi vlkmi

RELAX - Retro | 26.12.2010, 00.00, prispievatelia

Prvé číslo Trnavského hlasu v novom roku vyšlo 2. januára 1991. Prednosta Okresného úradu Arpád Matejka vo svojom prejave na titulnej strane zhodnotil, čo uplynulý rok dal a čo vzal.

Na fotografii sú herci DISK-u v inscenácii B. Uhlára, M. Karáska a kolektívu – PAT (Kto sú svine), venovanej 40. výročiu päťdesiatych rokov. Na krajskej prehliadke s ňou získali hlavnú cenu. Snímka: P. Pecha

reklama

„V prvom rade dal šance pre každého z nás. Šance pre naše predsavzatia postaviť základy demokratického štátu. Spätne sa však musíme pozrieť, čo každý z nás pre základy krehkej demokracie urobil. Nenabúrali sme svojím pričinením tieto základy? Pamätajme na to, aby sme v histórii nemuseli konštatovať, že sme vlastným pričinením premrhali ďalšiu šancu pre naše generácie.“ Písať dva roky po nežnej o premrhaných šanciach bolo možno trochu skoro, najmä keď po úvodníku nasleduje oznam, že Vladimír Mečiar sa stretol s novovymenovanými prednostami okresných úradov Slovenska a v dvanástke nechýbal ani Arpád Matejka. V krátkom príhovore im premiér pripomenul, že musia presadzovať slúženie úradov ľuďom. Po vyše dvadsiatich rokoch môžeme len pokrčiť plecia, že to nevyšlo.

Zahryznutí pracovníci
Ďalšia správa sa venuje oprave trate v úseku Trnava – Nemečanka. „Do štvrťkilometra sa zahryzlo 17 pracovníkov šelpického traťového okrsku. Od 8. Do 13.15 museli prebudovať celý úsek oblúka. Práce na úseku trate sú presne termínované,“ hovorí hlavný majster Traťmajstrovského okrsku v Šelpiciach František Hriško a pokračuje: „Na trati podľa harmonogramu, ale i nepredvídaných potrieb, musia naši ľudia pracovať v každom čase, v každom počasí!“ Popri tom dodáva, že nemajú dostatok ručného náradia ani kvalitných koľajníc. Autor článku Ondrej Kollár si všimol, že jedna koľajnica váži 1,5 tony, železiari ich robia z vysokopevných ocelí a drezinový servis v čase opráv naozaj fungoval, vďaka čomu boli s opravou načas hotoví. Socialistické nadšenie pre prácu našich robotníkov znie z každého slova.

Päť hodín na opravu železničnej trate v štvrťkilometrovom úseku nie je veľa. V trnavskom oblúku pri Nemečanke to robotníci traťovej dištancie museli stihnúť. Veď ide o medzinárodnú trať. Ako vidno na hornej snímke, traťový robotníci si pozerali nie len na ruky, ale tiež do očí. Je to naozaj zohraná partia. Koľajnice robia železiari z vysokopevných ocelí. Pri vŕtaní otvorov do nich vidíme Stanislava Študenca, Petra Sucháňa a Milana Šimončíka. Snímka TH: R. Selický

Jubileum ochotníkov
Divadelný ochotnícky súbor DISK oslávil tridsiate piate narodeniny a jubileum si pripomenuli päťhodinovým maratónom súborov GUNAGU, RND i domácich pod názvom Noc s divadlom. Súbor aj dnes patrí k elite ochotníkov a na ich webovej stránke si prečítate, že je starší ako Rolling Stones, uviedol 61 premiér, získal desiatky ocenení a účinkoval aj na medzinárodných festivaloch. Pri oslave jubilea pre dvadsiatimi rokmi Milan Brežnák informuje, že nové premiéry uvádzajú koncom marca, robia autorské divadlo a záujem o nich je skôr v iných mestách ako v Trnave. „Zásadný zlom nastal v osemdesiatom ôsmom (inscenácia A čo). Vtedy zaznela z nášho javiska výpoveď o tom, čo nás trápilo. O tento štýl sa usilujeme dodnes.“ Nezabudol sa pochváliť naj oceneniami, ktoré diskári získali za uplynulé sezóny. „Z divadelnej Spišskej Novej Vsi sme si odviezli hlavnú cenu v r. 1987 a 1989, z Jiráskovho Hronova rovnaká pocta za incenáciu A čo, pri Divadelnej Trnave patrila prvá priečka titulu PAT.“ Jednoducho, divadlo z Kopánky žije, stále má dosť mladých ochotníkov a stále patrí medzi slovenskú elitu vo svojom žánri.

Súdnička
Táto rubrika patrila v našej rodine k najobľúbenejším, pretože televízne noviny neboli súhrnom dennej kriminality. „I v našom okrese sa premnožili v období po rozsiahlych amnestiách trestné činy pohlavného zneužívania, znásilnenia, vydierania vzhľadom k sexuálnym požiadavkám útočníkov. Týchto činov sa však nedopúšťajú iba oslobodení delikventi“. Autor informuje o prípade, keď sa mladistvý dopustil pokusu o znásilnenie a bol za to odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. Zároveň moralizuje a upozorňuje, že: „Takýto prípad nás nabáda k opatrnosti voči každému neznámemu, ktorý nás osloví, ako by sme žili medzi vlkmi.“
JÚLIA KAMPFOVÁ