Trnavské rybníky
reklama

Miroslav Švický hovorí o tradičných slovanských sviatkoch. Na Letný slnovrat pália štyri vatry

AKTUALITY - Trnava | 9.4.2011, 00.00, Darina Kvetanová

TRNAVA – Na dvere našej redakcie zaklope raz za rok. Pochváli sa novým albumom a prinesie kalendár, ktorý okrem bežných mien oslavuje aj pôvodné slovanské. I keď sa bývalý novinár Miro Švický, alias Žiarislav presťahoval na kokavské lazy, do Trnavy sa pravidelne vracia. Tentoraz tu nahrával album Pri prastarom dube.

Miroslav Švický hovorí o tradičných slovanských sviatkoch. Na Letný slnovrat pália štyri vatry

Žiarislav vždy inklinoval k návratu človeka k prírode. Založil spoločnosť pre obrodu pôvodného prírodného duchovna Rodný kruh. Odsťahoval sa na salaš, kde žije s koňmi, kozami, ovcami a psami, skladá muziku a vyrába hudobné nástroje. Prichádzajú za ním ľudia s rovnakými hodnotami, spolu oslavujú pôvodné slovanské sviatky a uctievajú tradície. My sme ho vyspovedali práve v súvislosti s kalendárom, ktorý nazval Prírodný časník. Mesiace v ňom sa nevolajú tradične, ako ich poznáme. Ich názvy sú tiež pôvodné slovanské a vyjadrujú dej v prírode - sečeň, ľuteň, brezeň, dubeň, traveň, lipeň, klaseň, srpeň, jaseň, rujeň, listopad a mrazeň.

Cukrovar Trnava
reklama

Čo má ľuďom kalendár povedať, prečo ste ho zostavili?
- Všetkým, bez ohľadu na náboženské vyznanie, pomôže lepšie chápať prírodu. Vyčítajú z neho dôležité veci, ktoré sa práve v prírode odohrávajú a môžu sa im tak prispôsobiť.

Avizuje napríklad Sviatok duchovna a duchov predkov alebo letný slnovrat. Čo tieto pojmy znamenajú?
- Sú to sviatky, ktoré uctievali aj naši predkovia a väčšina z nich sa zachovala dodnes. Dnešná Pamiatka zosnulých a Sviatok všetkých svätých, to sú naše pôvodné Dušičky, teda Sviatok duší a duchovna predkov. Sviatok práce je nalepený na pôvodné Turíce alebo Na ducha. Aj stavanie mája vychádza z dávnej tradície.
Slovania ho považovali za znázornenie rodostromu, ktorý chlapec postavil dievčaťu a dal mu tak najavo, že s ním chce založiť novú rodinu. Letný slnovrat je azda najväčším pôvodným sviatkom v našom kalendári. Na rozdiel od iných však nebol ničím prekrytý a v oficiálnom kalendári ho ani nenájdeme. Pre Slovanov to bol sviatok slnka, zdravia, lásky a mal aj liečiteľský a hospodársky význam. S priateľmi vtedy založíme štyri vatry na všetky svetové strany, robíme obrady, ženy prinesú obetné velikánske koláče zdobené znakom slnka, hráme, spievame a tancujeme až do rána.
 

Munipolis
reklama

Miroslav Švický a obetný koláč s motívom slnka.

Znamenajú tieto obrady len návrat k tradícii, alebo majú hlbší význam?
-Plynie z nich veľa dobrej sily. Sú cestou, ako sa zladiť s prírodou a viac si ju vážiť. Človek svojou činnosťou v prírode spôsobuje veľké zmeny. A tak si mnohí v stave prírodného ohrozenia uvedomujú, že príroda a jej sily sú dôležité a úctyhodné. Naši predkovia o tom vedeli aj bez technických vymožeností a uvedomovali si dôležitosť zžitia sa s prírodou. Dnešní ľudia vedia ničivé pôsobenie človeka na prírodu pozorovať a posúdiť. Prírodné duchovno by malo mať pre nás preto ešte väčší význam.
 

Okrem sviatkov sú v kalendári zaujímavé aj mená. Vedľa dnešných stoja aj tradičné slovanské.
- Pre Slovanov meno veľa znamenalo. Deťom nedávali príliš silné mená, aby im nedobré sily či ľudia nezávideli a nerobili zle. Prvé meno tak malo pre človeka skôr ochranný zmysel. V dospelosti prijali naozajstné, dôstojné meno, ktoré jednak vystihovalo podstatu toho, čomu sa človek venuje, a tiež mu pomáhalo kráčať na ďalšej ceste životom. Slovenom, teda našim predkom, by sa zdalo smiešne, že ľudia v čase duchovného úpadku nosia cudzie mená, o ktorých ani nevedia, čo znamenajú. Považovali by to až za neuveriteľné.


Katarína je v kalendári Prírodný časník Čistomila, Juraj je Zemin, Igor Jaromil. Na základe čoho ste tieto mená k súčasným priraďovali?
- V tomto kalendári sú len historicky podložené mená, ktoré predkovia používali. Našli sme ich v mnohých kronikách od obdobia spred Veľkej Moravy a tiež v pozemkových knihách, ktoré zozbieral Ľudovít Štúr. K tým dnešným úradným sme ich priraďovali na základe štyroch kľúčov. Buď sú verným prekladom z iného jazyka, napríklad Stela je germánske meno a znamená Hviezda, alebo Katka je z gréckeho katharos, čo znamená čistota, preto jej v našom kalendári zodpovedá Čistomila. Ďalším kľúčom sú pranostiky. Na Juraja vychádza zo zeme sila, zem sa odklína, preto hoci je Juraj z gréckeho Georgios – teda roľník, poľnohospodár, v ten deň má meniny náš Zemin. Prihliadali sme tiež na ročné obdobia. Pôvodom vikinský Igor u nás oslavuje meniny na jar v apríli, čo je čas jarný, takže meniny má vtedy aj náš Jaromil, ktorý doteraz v kalendári nebol. Základ v mene Marcel, ako i v mene Marek a Martin je Mars, teda rímsky Boh vojny a márov. Bojovať sa v slovanských jazykoch povie aj boriť, boriť sa. Preto má pri Marcelovi už desať rokov v našom kalendári v ten deň meno aj slovanský Boromír.


Spoločenstvo Rodný kruh počas rituálov Letného slnovratu.


Vy a vaši priatelia ste už prijali slovanské meno. Funguje táto tradícia v spoločenstve Rodný kruh aj naďalej?
- Áno, no a rastie to. Práve počas spomínaných osláv letného slnovratu sa na Cisárskej holi v Slovenskom rudohorí stretne asi dvesto ľudí. Mnohí z nich prídu aj za účelom prijať slovanské meno, ktoré im buď niekto po požiadaní udelí, alebo si sami vyberú také, ktoré ich osloví. Meno však nie je len o tom, či sa človeku
páči. Malo by mu hlavne pomôcť držať sa na dobrej ceste, vyjadriť podstatu jeho života a pomôcť mu.

Dievčatá z Rodného kruhu robia hada a tešia sa zo života.

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy

reklama

TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda balík výhod
reklama