Na aute všade tam, kam nás vietor zaveje. Šesť miest a jedna cesta

RELAX - Tipy na výlet | 7.4.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Milujem road-tripy. Také, keď zoberiete auto, určíte si približný smer a idete, nevediac, kde presne skončíte. Také, pri ktorých je cieľom aj samotná cesta. Preto zabudnite na diaľnicu. S priateľom sme sa tak vydali na Záhorie a Myjavu.

Symbolom Skalice je národná kultúrna pamiatka Rotunda sv. Juraja. Foto: Katarína Rosinová

reklama

Bol deň voľna – sviatok. No kým sme sa vychystali, slnko už vystúpilo pomerne vysoko a do zotmenia ostávalo len nejakých šesť hodín. Tie sme si však užili naplno.
Kľúčovým bodom bola Skalica, mesto, kam sa môžem vrátiť aj stokrát, a vždy sa mi bude zdať nádherné. Ešte predtým sme však zakotvili v Holíči. Z kráľovskej Skalice sme si to strihli cez myjavské kopanice do Myjavy, so zastávkou pri zrúcanine hradu Branč. Stihli sme aj západ slnka pod Štefánikovou mohylou. Z Myjavy šup ho priamo na Trenčín. Už menej poetické zakončenie dňa v miestnom nákupnom centre plnom zliav radšej vynechám, ale predchádzala mu romantická prechádzka v uličkách historického jadra mesta Trenčín. Vidieť šesť miest za necelý deň rovná sa naplno využitý čas. Čo na tom, že sme si ich nemohli pozrieť dokonale? Veď na každé z nich sa ešte určite vrátime.

Zanedbaný monument
Ale poďme pekne poporiadku. Do Holíča sme sa vybrali smerom na Trstín, cez Senicu. Vstupná brána do Českej republiky, len päť kilometrov od Hodonína, sa nezaprie. Jazyk, ktorým nás domáci nasmerovali k Holíčskemu zámku, nemal od češtiny ďaleko. Monumentálny zámok leží takmer v centre, obklopený činžiakmi. Z diaľky je krásny, no ako sa približujeme, začíname byť zhrození. Ošarpaná fasáda, obitá omietka, špina. Na bráne nás víta nápis, že v prípade záujmu o prehliadku mimo sezóny treba volať na číslo 09, a tak ďalej. Keďže toho chceme stihnúť viac, len sa pomotáme po okolí. Asi sa sem viac oplatí prísť v lete, keď sa tu konajú rôzne kultúrne podujatie a na zámockých valoch sa dá člnkovať.

Pamätník SNP v Myjave. Foto: Katarína Rosinová

Zo Skalice na kopanice
Sadáme teda do auta a presúvame sa do susednej Skalice. Historické mesto je krásne zrekonštruované a upravené, i keď pri mojej prvej návšteve ma prekvapilo tým, aké je maličké. Najradšej mám kalváriu a oproti stojacu Rotundu sv. Juraja. Škridly na streche pripomínajú rybie šupiny a keď je pekné počasie, je odtiaľ dobrý výhľad na mesto. V Skalici ostávame aj na obed, je tu dostatok reštaurácií a krčiem na celkom dobrej úrovni. Niektoré kaviarne ponúkajú ako dezert koliesko tradičného trdelníka s vlašskými orechmi. V jednej pivnici si objednávam skalickú špecialitu, z ktorej sa vykľuje soté v zvláštnej omáčke, zabalené v zemiakovej placke. A keďže nie som šoférka, aj pohárik červeného vína – Skalického rubína. Je na čo pozerať, preto sa tu zdržíme pomerne dlho. Rozmýšľame, kam ďalej. Ťahá nás to smerom na malebné myjavské kopanice. Spomalíme a vychutnávame si okolitú scenériu, len sem-tam narušenú domčekom či chalupou. V diaľke zbadáme rozložitú zrúcaninu hradu Branč. Vraciame sa do Senice a nájdeme odbočku do obce Podbranč. Autom sa dá dostať až k cintorínu pod hradom, odkiaľ je to peši už len kúsok. Branč je klasická zakonzervovaná zrúcanina. Vraj patrí medzi najkrajšie vyhliadkové miesta na západnom Slovensku. A naozaj. Zhora vidno prakticky celé Záhorie, Malé a Biele Karpaty, dokonca dovidíte až do Rakúska. Krása! Náš výlet chceme ukončiť práve tu, no keď v diaľke zbadám belejúcu sa mohylu na Bradle, zmením názor. Naposledy som tam bola na školskom výlete, ktovie, ako sa zmenila. A tak naše autíčko mieri na miesto posledného odpočinku Milana Rastislava Štefánika. Travertínový monument vyzerá tak, ako pred pätnástimi rokmi, len jeho okolie je trošku zanedbané. Dlaždice by si zaslúžili vytrhať burinu, ktorá cez ne prerastá. Stretávame tu zopár turistov s fotoaparátmi a dvoch bežcov, ktorí sa na mohyle zrejme dostávajú do formy. Slnko pomaly zapadá za obzor. Hotová romantika. Do Myjavy, mesta, známeho pre svoju slivovicu a bohaté folklórne tradície, vchádzame už za pološera. Prejdeme sa centrom, porobíme pár fotiek. No domov sa nám ešte nechce ísť. Veď benzínu v nádrži je stále dosť. A tak vo večerných hodinách prichádzame do mesta Matúša Čáka Trenčianskeho...