Exspartakovec Jozef Mišo o úspechu Kostariky: V krajine vládne futbalové bláznovstvo

ŠPORT - Futbal | 30.6.2014, 08.48, prispievatelia

Šok v Brazílii! Každý ich odpisoval, nikto im neveril. Najväčšie prekvapenie svetového šampionátu sa zrodilo v D - skupine smrti, keď sa „Los Ticos, “ ako prezývajú reprezentáciu Kostariky, senzačne prebojovali do vyraďovacích bojov.

Jozef Mišo si život v Kostarike užíva. Foto: archív jm

Domov poslali ambicióznych Angličanov, skloniť sa pred nimi museli štvornásobní majstri z Talianska a rovnako za sebou nechali aj nepríjemných Uruguajčanov.

V osemfinále prešli na penalty cez nevyspytateľných majstrov Európy z roku 2004 Grékov a vo štvrťfinále ich čaká kvalitné Holandsko.

O kostarickom futbale sa vie na Slovensku málo. Bývalý odchovanec Spartaka Trnava Jozef Mišo, ktorý takmer celú svoju hráčsku kariéru prežil práve v tejto krajine, a ktorý momentálne pôsobí na pozícii hlavného trénera pri jednom druholigovom kostarickom klube, ju pozná dokonale.

reklama

Kostarika sa na majstrovstvá sveta vo svojej histórii prebojovala štvrtýkrát. Čo znamená pre krajinu samotná účasť?
- Určite je to pre ňu veľmi významná udalosť. Z posledných štyroch svetových šampionátov sa klasifikovali na tri. Šampionátom žije cela Krajina a v televízii prakticky o ničom inom ani nerozprávajú.

Ako to vyzeralo v uliciach, keď po dvoch víťazstvách v rade prišiel postup do osemfinále?
- V celej krajine boli veľké oslavy. Predovšetkým vo vnútrozemí, kde žije prevažná časť obyvateľstva. Teraz žijem asi 200 kilometrov od hlavného mesta a jedna moja priateľka z Alajuely mi spomínala, že také bláznovstvo ešte nevidela.

Koľko fanúšikov vycestovalo do Brazílie? Nemajú fanúšikovia problém zaplatiť väčšie vstupné vzhľadom na to, že v krajine prevláda skôr chudoba?
- Keď sa hrala kvalifikácia, ceny neboli na tunajšie futbalové pomery až tak strašne vysoké. Na tieto zápasy vycestovalo okolo dvetisíc Kostaričanov, lístky sa pohybovali od 12 do 30 dolárov a každý zápas bol vypredaný, čo znamená 35 tisíc fanúšikov. To hovorí za všetko. Ceny zájazdu na MS sa však pohybovali od sedemtisíc dolárov vyššie, čo je pre nich veľmi vysoká suma. Neskôr som sa dočítal, že na osemfinálový zápas si fanúšikovia objednali 3300 lístkov.

Aké mali fanúšikovia pred majstrovstvami sveta ambície a aké umiestnenia boli skloňované najčastejšie?
- Rozhodne si boli vedomí, že majú ťažkú skupinu a povedal by som, že dve tretiny fanúšikov neverili v postup a tá zvyšná tretina bola povedzme optimistická. Kostarika často dokáže potrápiť silné mužstvá. V minulej kvalifikácií hrali na dva zápasy baráž proti Uruguayu a k postupu im chýbal len jeden gól. Veľmi ich potrápili a pritom Uruguay skončil v Južnej Afrike na štvrtom mieste.

Ako je možné, že krajina, ktorá sa historicky po prvýkrát dokázala prebojovať na MS až v roku 1990, to zopakovala ešte trikrát vo veľmi krátkom časovom úseku? Čo sa v kostarickom futbale zmenilo a môže sa ešte zmeniť po tomto veľkom úspechu v Brazílii? Čím to podľa vás je, že reprezentanti Kostariky dosahujú lepšie výsledky, než hráči hrajúci za Slovensko?
- Po úspechu v roku 1990 sa futbal sprofesionalizoval, ale najviac si myslím, že sa v prvom rade zmenila mentalita. Hráčov mali vždy veľmi talentovaných, ale na ich škodu brali veci až príliš ľahkovážne. Keď sa to zmenilo, výsledky sa začali dostavovať. Ďalšia vec, ktorá podľa môjho názoru zavážila, je zlepšený stav ihrísk. Predtým tu boli skoro všetky ihriská v zlom stave a hoci to ani teraz nie je veľká sláva, určite je to oproti minulosti o dosť lepšie, ale každopádne treba riešiť tréningové ihriska, ktoré sú v katastrofálnom stave. Som presvedčený, že sa teraz ešte zvýši záujem o futbal aj medzi mládežou. Táto generácia bude pre nich veľkým impulzom a raz budú chcieť byt ako Joel Campbell, Bryan Ruiz, či Keylor Navas. Myslím, že hráči Kostariky považujú možnosť reprezentovať za väčšiu česť ako Slováci a viac si toho vážia.

Kde sa podľa vás skrýva najväčšia sila kostarického tímu?
- V súdržnosti, skromnosti, pracovitosti a disciplíne. Ostatné mužstvá v skupine mali síce väčšie individuality, no nie taký kolektív ako „Ticos.“ Samozrejme ma prekvapilo, že Kostarika z tej skupiny postúpila, favoritom v žiadnom prípade nebola. Na strane druhej som bol presvedčený, že budú ťažkým orieškom pre každého súpera. Ľudia neznalí futbalu ich podceňujú a pritom sú to veľmi šikovní futbalisti. Ďalší dôležitý aspekt je tréner Jorge Luis Pinto, ktorý je do futbalu strašný fanatik a dbá na každý detail. Pre neho bolo celoživotným snom trénovať nejaké mužstvo na majstrovstvách sveta a podriadil tomu všetko. Je pracovitý a žije pre futbal viac ako pre čokoľvek iné. Skrátka pre neho je futbal to najdôležitejšie v živote. Neustále trénuje defenzívnu činnosť mužstva a jeho kluby dostávajú málo gólov.

Úprimne, čo po toľkých rokoch v strávených v tejto exotickej krajine, vo vašom srdci znamená úspech kostarického národného tímu?
- Som stopercentný Slovak, vždy som ním bol a som na to hrdý, ale čo som dokázal vo futbale, to som dosiahol vďaka Kostarike, lebo pre slovensky futbal som nebol dosť dobrý, a pritom je ten kostarický oveľa úspešnejší. A to platí, či už na medzištátnej úrovni alebo v posledných dvadsiatich rokoch aj na úrovni klubovej. Keď Kostarika porazila Talianov, určite som cítil veľkú spokojnosť a aj hrdosť na hráčov. Viacerí z nich sú bývalí spoluhráči, ostatní bývalí protihráči a logicky som veľmi prežíval, keď som videl, ako si počínajú proti mužstvám svetového kalibru. Vybojovali si to sami, nikto im nič nedaroval a veril som, že ani to osemfinále nebude pre nich konečná.

Prejdime k zápasu s Grékmi. Hráči išli na samé dno svojich výkonov. Ako by ste zhodnotili tento náročný osemfinálový zápas, ktorý Kostariku priviedol k historickému postupu do štvrťfinále?
- Až do vylúčenia to bol vyrovnaný zápas, potom jasne dominovali Gréci. Za stavu 1:0 mali Kostaričania kopať jedenástku, ale rozhodca nevidel ruku. Myslím, že postúpilo šťastnejšie mužstvo Jednoznačne by som vyzdvihol výkon brankára Navasa a z hráčov v poli Bryana Ruiza.

Dnes je situácia iná, než pred začiatkom šampionátu. Kostaričania si musia pripadať, ako z ríše snov. Myslí sa už v krajine na nejaký cenný kov?
- Dostať sa medzi najlepších osem tímov na svete je pre takú malú krajinu obrovsky úspech a opakujem: vybojovali si to sami, o tom niet pochyb. Teraz sú v obrovskej eufórii, čiže určite myslia na medailu, ale ja si myslím, že štvrťfinále bude pre Kostariku konečná.

Keď sa hráči vrátia domov, aké privítanie očakávate od celého národa?
- Sledujem televíziu a rozhovory s fanúšikmi. Vládne tu veľká eufória a vyzerá to tak, že také privítanie s hráčmi Kostarika ešte nikdy nezažila. V uliciach budú desiatky tisíc ľudí a hráči budú mať doma určite obrovskú popularitu.

RÓBERT HETEŇÁK