Trnavské rybníky
reklama

My ťa, Spartak, nikdy neopustíme! Fanúšik ako trnavská diagnóza

RELAX - Reportáže | 9.4.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Trojtisícová červeno-čierna masa sústredená na tribúne za bránkou buráca: Trrrrrrnava do teeeeho! Dominanta Štadióna Antona Malatinského šliape počas derby s bratislavským Slovanom ako dobre namazané hodinky.

My ťa, Spartak, nikdy neopustíme! Fanúšik ako trnavská diagnóza

Trnava do tehooo! Foto: Michal Hlavatovič

reklama

 

V hľadisku sa v jednom momente rozhorí naraz asi tridsať bengálskych ohňov, jeden chorál strieda druhý a ja sa naraz prichytím, ako si spievam spolu s touto emócie vyvolávajúcou riavou: Každý ťa v srdci má, život za teba dá, Trnava naša...

Vedľa mňa sedí kolega z iného periodika a značí si: „Vulgarizmy, opäť vytrhané sedačky, na trávnik dopadol z hľadiska akýsi predmet, odhadovaná škoda...“ Zamyslím sa a začnem písať prvé riadky na novinový flek. Priznám sa, na futbal nechodím pravidelne. Atmosfére niet čo vytknúť, jednoducho strhujúca nádhera. Na druhej strane fakty hovoria jasne. Na štadióne napočítali po stretnutí 460 poškodených sedadiel. V domácom sektore. Čo s tým? Pochváliť alebo poukázať na nedostatky?

 

reklama

Takto svietili bengálske ohne na februárovom derby so Slovanom. Foto: Michal Hlavatovič


Emócie
V tisícke fanúšikov sa nájde zopár takých, ktorí sú pod vplyvom emócií, alkoholu alebo oboch ako neriadené strely. A na nich doplácajú všetci ostatní. „V kotle človeka strhnú emócie, či už pozitívne, keď dá niekto gól, alebo negatívne, keď vidíme na ihrisku nespravodlivosť alebo cielenú provokáciu hráčov súpera. Tak, ako to neraz spravili hráči Petržalky či Slovana. To sú neakceptovateľné momenty, a tie vyvolávajú v ľuďoch negatívnu davovú psychózu,“ snaží sa mi vysvetliť situáciu jeden z Bílych andelov Dobrivoj. Spartak má spoločne s bratislavským rivalom najviac fanúšikov na Slovensku. Ich spektrum je preto logicky veľmi pestré, dá sa povedať, že kopíruje spoločnosť. Žiaľ, nielen v dobrom. „Nie je našou úlohou, aby sme niekoho riadili, každý je tam sám za seba,“ odmieta úvahy, že fanúšikovia by si mali spraviť poriadok sami medzi sebou.

 

Fanúšikovia vedú k láske k futbalu aj svojich potomkov. Foto: Michal Hlavatovič


Kotel

Škála ľudí v kotle je široká. Červeno-čírna krv koluje v žilách lekárom, právnikom, robotníkom, ale aj starostom, zamestnancom ministerstiev, ženám aj mužom, pätnásťročným i päťdesiatročným, Trnavčanom aj cezpoľným fanúšikom Z celého Slovenska. „Určite nie sme asociáli z rozvrátených rodín, rozvedených manželstiev a nezamestnaní, ako raz niekto povedal v nemenovanej televíznej relácii. Keď niekto týchto ľudí nazve zverou, jasné, že ich to urazí,“ pokračujú v spoločných myšlienkach dvaja borci, pokojne sediaci oproti mne. Jeden z nich má ešte zachrípnutý hlas. Vraj si ho vykričal pri povzbudzovaní.

Tvrdia, že láska k futbalu a fandeniu sa dedí z generácie na generáciu a prenáša sa medzi kamarátmi. „K futbalu ma, ako mnoho ďalších, doviedol otec. Mám to skrátka v génoch,“ zdôveruje sa skalný fanúšik, jeden z trnavských ultras Maťo.

„Všetci trpíme diagnózou Spartak, ale nemôžeme za to,“ pridáva sa s úsmevom jeho kamarát Dobrivoj, ktorého prvýkrát na zápas priviedli kamaráti, a hneď prepadol klubizmu. „Rozdiel medzi trnavským a slovenským fanúšikom je obrovský. Pre nás nie je dôležitý úspech, skôr naopak. Čím viac neúspechov, tým viac nás to spája a ťahá na štadión. Aj keď hlboko v duši si všetci želáme dosiahnuť vrchol – ligový titul. Stále na to čakáme, no ktovie, čo sa stane, keď to príde. Niekedy máme pocit, že získaním titulu sa to pre nás všetko skončí,“ tvrdí Maťo. Časy, keď Spartak pravidelne oslavoval titul, sú dávno preč, nedá sa žiť z iba z minulosti. Naposledy ho získali pred tridsiatimi ôsmimi rokmi. Hoci by niekto čakal, že čím menej sa bude Spartaku dariť, tým menej prívržencov bude mať, neplatí to.

 

Škála v kotle je pestrá – červeno-čírna krv koluje v žilách starým aj mladým. Foto: Michal Hlavatovič


Srdce

Emócie sú vybičované najmä na väčších zápasoch. Chodia na ne aj fanúšikovia, ktorých ultras volajú fans úspechu. Tí si nájdu cestu na štadión len raz – dvakrát za sezónu, a preto nimi opovrhujú. „Z derby so Slovanom sa stal mediálny sviatok. Všetci čakajú, že sa niečo stane. Málokto z novinárov píše o pozitívnych veciach. Pre nás je to takisto sviatok, ale v inom zmysle. Ide o tradíciu, a tú si ctíme. Aj naši otcovia sa slovne doberali s fanúšikmi. Robíme to aj my a nepovažujeme to za vulgarizmy,“ tvrdia tí, ktorí futbalom žijú 365 dní v roku. Futbal je témou číslo jednen pri každom stretnutí a rozhovore. „Spartak nosím v srdci, žijem ním stále. Po skončení zápasu už myslíme na ďalší,“ hovorí Maťo. Jeho úlohou ako jedného zo spíkrov kotla je dostať štadión do varu. Texty chorálov si spolu s kamarátmi skladajú sami. Minulý rok ich dokonca vydali na CD, na ktorom mal najväčší podiel ďalší zo spíkrov Gasťo. Choreografie majú v réžii mladší spartakovci. Výroba plachty, ktorá zakryje väčšiu časť tribúny, chce originálny nápad a niekoľko dní investovaného času. Žiadna brnkačka. Fandenie nie je len o hodinke a pol strávenej na štadióne. Najmä počas ligových prestávok spartakovci vymýšľajú akcie na utuženie vzťahu ku klubu: darovanie krvi, červeno-čírne noci, Mikuláš a turnaje pre fanúšikov, ktoré organizujú pod hlavičkou občianskeho združenia Bíli Andeli. To pravé orechové však vždy príde až pri súťažných dueloch. „Milujeme výjazdy na zápasy do iných miest. Často ide o celodňovky, u niektorých jedincov aj o celovíkendovky. Stretneme sa s kamarátmi, ktorých celý týždeň nevidíme, niektorí zoberú aj manželky a deti a ide sa. Cestou ochutnáme miestne špeciality, posedíme pri pivku, zabavíme sa,“ približuje Maťo. „Špecialitou, akou nepohrdne žiadny trnavský fanúšik, je už kultový segedín s ryžou,“ odľahčí s humorom debatu.

 

Vyrobiť sektorovú vlajku trvá aj niekoľko dní. Foto: Michal Hlavatovič


Alkohol

Rizikové futbalové zápasy oprášili v slovníku samospráv termín prohibícia. Zákazom predaja alkoholu počas ligových stretnutí sa snažia predísť mestá a obce výtržnostiam. „Desiatka pivo na štadión patrí, to tu bolo vždy. Ak sú problémy, určite nie z alkoholu, ktorý sa predáva na štadióne,“ myslí si Dobrivoj. V zuboch fanúšikom ležia aj prísne policajné opatrenia, do ktorých sa lejú tisícky eur. Bežní ľudia, v ktorých médiá vyvolali predstavu, ako fanúšikovia plienia, žerú deti a znásilňujú dôchodcov, by najradšej ligu zrušili. Fanúšikom je z toho do smiechu aj do plaču a upozorňujú na zbytočne prehnané opatrenia. „Stáva sa, že na zápase je dvakrát toľko policajtov, ako nás. Kedysi sa to dalo aj bez nich, padlo pár faciek a išlo sa ďalej. Dnes už to nejde...“

 

Kotel na tribúne je nabitý emóciami. Foto: Michal Hlavatovič


Reprezentácia

Medzi fanklubmi vládne nevraživosť a rivalita. Predsa len ich však čosi spája. Odpor voči niektorým funkcionárom Slovenskému futbalovému zväzu. Aspoň tak to bolo za bývalého vedenia SFZ. Posledné dva roky takmer všetci slovenskí ultra fanúšikovia bojkotujú zápasy reprezentácie. „Kedysi býval na zápasoch nároďáku uzavretý zmier a vynikajúca atmosféra. Momentálne je nálada na bode mrazu, ale vyzerá to tak, že vzniká nová cesta. Zatiaľ o tom nechceme príliš hovoriť, je to v zárodku. Hľadáme spôsob, ako veci zlepšiť. No ak aj fankluby začnú opäť podporovať reprezentáciu, nebude to zo dňa na deň. Bude to dlhodobý proces,“ domnieva sa Dobrivoj. „Bývalé vedenie SFZ malo dvojitý meter na fankluby, nás potrestali za niečo, čo sa inde robilo v ešte väčšom rozsahu. A potom od nás chceli, aby sme my – tí istí fanúšikovia, robili atmosféru na repre. Čo by ste si o tom mysleli vy?“
 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda balík výhod
reklama