Rozhovor kola s rozhodcom Ladislavom Vyskočom: Zavádzajúci! Nepravdivý!

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 16.4.2011, 00.00, Ján Král

...a skresľujúci. Taký je podľa rozhodcu Ladislava Vyskoča článok, ktorý sme priniesli minulý týždeň v rubrike rozhovor kola. Predseda ŠK Dvorníky Maroš Nemeček v ňom okrem iného kritizoval výkon arbitra v dueli Šulekovo – Dvorníky. Ladislav Vyskoč sa rozhodol na tvrdenia reagovať.

Rozhodca Ladislav Vyskoč reaguje na článok Volanie po rovnom súboji z predošlého čísla Trnavského hlasu. Foto: Ján Král

„Zápas prebiehal bez surových zákrokov poškodzujúcich zdravie hráčov. Naopak, musím pochváliť hráčov oboch tímov, ktorí chceli hrať futbal a nie sa vybíjať v osobných súbojoch,“ povedal na úvod svoje reakcie Ladislav Vyskoč.

V zápase sa zranili dvaja hráči Dvorníkov. Ako ste videli tieto momenty?
- K natrhnutiu svalu poväčšine príde vlastnou chybou hráča, len ťažko po zákroku protihráča. Čo sa týka druhého zranenia, bol to bežný hlavičkový súboj, hráč domácich s roztiahnutými rukami vyskočil na chrbát súperovi a ten nekoordinovaným pádom po miernom, nie však surovom pristrčení dopadol na pravé rameno. Bolo vidno, že si ho poškodil. Stál som od súboja zhruba šesť metrov, išlo o neúmyselný zákrok. Sanitka prišla do päť minút. I také veci sa, žiaľ, stávajú v zápasoch.
Ako ste vnímali ďalšie sporné momenty zápasu?
- Podľa pána Nemečeka bol na začiatku druhého polčasu šľapák hodný červenej karty. Išlo o súboj, ktorý bol asi päť metrov od čiary. Tvrdší útočný zákrok, niečo podobné, ako predviedol Crouch v zápase Real Madrid – Tottenham. Anglický útočník však bol vylúčený za druhú žltú kartu. Ja som volil taktiež žltú kartu. Brankár Spál vyletel v okamihu z brány a išiel protestovať. Okamžite som dal aj jemu žltú kartu. Nechali sme hráča ošetrovať, vyniesli ho von. Akonáhle rozohrali loptu, po pár sekundách sa začal smiať divákom, pustil som ho do ihriska a začal behať ako srnka. Moja chyba bola, že som mu za to nedal žltú kartu. To priznávam!
Čo poviete na zvyšok stretnutia?
- Viac tvrdších zákrokov tam nebolo. Vidno to aj z toho, že som udelil len štyri žlté karty. Prvú za ruku hráča hostí v šestnástke. Nasledovala penalta, ktorú Šulekovčania zahodili. Jedinými protestujúcimi proti verdiktu boli páni Nemeček a Farkaš z Dvorníkov... Pán Nemeček tvrdí, že som jeden zo zákrokov prešiel s úsmevom. Tak to vôbec nebolo. Išlo o vysokú nohu, dohovoril som hráčovi domácich tvrdšími slovami. To je niekedy výchovnejšie, ako udeliť žltú kartu, ktorej sa dožadovali hostia. A pomohlo to. Tento futbalista bol najslušnejším mužom na ihrisku do konca zápasu. Hosťom som taktiež mohol dávať žlté karty za ich nešportové správanie. Riešil som to ale nepriamymi kopmi. A bol pokoj celý zápas. Pravda, jedno šťastie som v zápase mal. Mužstvá hrali futbal a nemali myslenie svojho predsedu. Keby reagovali ako on, zápas by bol dopadol inak.
Čo tým myslíte?
- V derby to chodí tak, že ak rozhodca pustí hru, môže sa to zvrhnúť. V úvode som ju kúskoval. Ak by som to nerobil, tak hráči, hoc sa dobre poznajú, sa vyprovokujú a dokopú za chrbtom rozhodcu. Rozhodovanie mi nestojí za to, aby som od pánov, ktorým ide len o výsledok, bol takto znevažovaný. Podotýkam, že počas zápasu i po ňom nepadlo na adresu rozhodcov krivé slovo od fanúšikov. O to viac ma mrzí rozhovor vo vašom týždenníku, kde nedostala možnosť reagovať druhá strana.
Vidiecky futbal, a nepadne tvrdé slovo proti rozhodcovi? Nehnevajte sa, ale to znie neuveriteľne...
- Kapitán hostí, keď som sa po stretnutí pýtal, či má námietky, mal jedinú. Chcel do zápisu uviesť zranenie hráča. Fakt je uvedený v zápise. Delegát zranenie popísal taktiež, že k nemu prišlo po páde. Vôbec to však nebolo úmyselné a tak, ako to vykresľuje pán Nemeček. Kapitána som sa pýtal, či má ďalšie námietky k zápasu, na čo som dostal odpoveď, že žiadne. Pri odchode mi podali ruku hráči, domáci i hosťujúci fanúšikovia. Dva týždne predtým museli brániť v Šulekove funkcionári rozhodcov. Dokonca tam priaznivec dal arbitrovi facku. Teraz pri našom odchode do kabín nebol žiaden problém. Argumenty, ktoré použil pán Nemeček, mi i preto pripadajú, akoby bol na inom zápase.
V stretnutí ste udelili štyri žlté karty. Veľa či málo?
- Ako rozhodca už mám určité skúsenosti a viem, že v okrese treba pískať skôr v duchu pravidiel, ako striktne podľa noriem. Keby som sa držal pravidiel, z desať zápasov sa deväť nedohrá pre nízky počet hráčov na ihrisku... Udeľovanie žltých kariet za každé rečnenie by znamenalo vylúčenie niekoľkých futbalistov za stretnutie. V okrese treba futbalistov viesť aj trochu iným spôsobom. V zápase som to zvládol, v čom mi dal za pravdu i delegát Štefan Moncmann. Ku konfliktným situáciám v tomto emotívnom zápase neprišlo, videl ich azda len pán Nemeček.
Ste si vedomý nejakej svojej chyby?
- Jedenkrát som sa skutočne pomýlil, zhodou okolností pred lavičkou Dvorníkov. Po faule na obrancu Dvorníkov som sa nadychoval k prerušeniu hry, lenže tesne predtým kopli loptu do stredu ihriska a Dvorníky by išli do brejku štyria na štyroch. Bol som otočený k akcii chrbtom, nevidel som voľných hráčov a zapískal som, čím som im zobral výhodu. Následne som sa ospravedlnil za svoj verdikt. Toto si môžem priznať, v tom jedinom mal pán Nemeček pravdu.
Mení sa niečo na vašom vzťahu k futbalu?
- Nepotrebujem sa obhajovať, pískam od roku 1984. Päť rokov som robil delegáta, potom ma prehovoril na návrat k rozhodovaniu Jozef Šmidovič, nakoľko v okrese bolo málo rozhodcov. Som zvyknutý, že obe mužstvá mi po zápase podajú ruky. Na jednotlivcov ako je pán Nemeček sa ani nemusím chodiť pozerať. Mám čo iné robiť, vykašlem sa na všetko a prestanem pískať.
Máme to snáď chápať tak, že končíte?
- Nie. Jeden takýto pohľad na vec ma nezlomí. Ak by to ale malo byť permanentné, potom by som tak konal. Ale od týchto ľudí mi to ani tak neprekáža. Skôr ma mrzí, že necítim podporu niektorých persón z oblastného zväzu.
Rozmeníte to na drobné?
- Nebudem to ďalej komentovať, nemá to význam.
Tvrdíte, že vyjadrenia predsedu Dvorníkov Maroša Nemečeka nie sú pravdivé. Prečo si myslíte, že sa rozhodol reagovať práve po zápase v Šulekove? Na jeseň mali v Dvorníkoch tiež ťažké srdce na viacerých rozhodcov, mlčali však.
- To sa musíte opýtať pána Nemečeka. Pozrite sa, súhlasím, že vo futbale musí byť názorová pluralita. Keď mi však kapitán hostí po zápase podá ruku a následne vyjde takýto rozhovor, zarazí ma to. Článok je skresľujúci, zavádzajúci a nepravdivý.
 

Viem, kedy pobehnúť
Pískal druhú celoslovenskú ligu (tretiu najvyššiu súťaž), po reorganizácií súťaží v roku 1993 ho preradili spolu s ďalšími desiatkami rozhodcov do krajských súťaží. Ladislav Vyskoč 18. apríla oslávi 55 rokov. Tvrdí, že rozhodca musí mať k futbalu blízky vzťah, čo neraz chýba mladým rozhodcom. „Mám toľko svojej hrdosti, aby som vedel, že ak na to nemám, nepískam. Na zápasy chodím s radosťou, jednoducho ma to baví. Udržujem si svoju kondíciu, nerobí mi to problém. Aj pri svojej váhe a výške mám možno lepší pohyb ako mladí chlapci, hoci som pomalší. Viem ale, kde mám v správny moment byť, kedy pobehnúť, a nemusím lietať celý zápas.“
 

reklama