Trnavské rybníky
reklama

Dušan Keketi by písal ostrým perom

ŠPORT - Futbal - Spartak | 13.4.2011, 14.02, Ján Král

Dušan Keketi sa dožil 24. marca okrúhlych šesťdesiatin. Minulý pondelok mu na pôde Slovenského futbalového zväzu k narodeninám oficiálne zablahoželal prezident futbalového hnutia Ján Kováčik. K jubileu mu venoval dres s číslom šesťdesiat.

Dušan Keketi by písal ostrým perom

Vnímate svoje jubileum špeciálne?
- Až tak som to nevnímal. Keby mi to niektorí nepripomenuli, neregistroval by som to veľmi. Hovorí sa, že človek by mal pri takomto jubileu začať hodnotiť. Nepripúšťam si to ale. Teší ma, že som sa dožil v relatívnom zdraví. Na hlbšie analýzy a hodnotenia ešte bude čas.
Miroslav Karhan prednedávnom krstil knihu, neplánujete podobný knižný počin aj vy? Z vašej bohatej hráčskej kariéry by bolo čo vyberať.
- Veru, bolo by o čom písať. Možno som jeden čas o tom aj premýšľal, ale neviem, či by to bolo dobré. Pamätám si toho strašne veľa.
Bola by kniha písaná ostrým jazykom?
- Myslím, že áno. Jednoducho, som už raz taký. Neviem veci zakrývať, retušovať ich a skrývať pod koberec. Na druhej strane si uvedomujem, že niektorým by to nepadlo vhod, možno by sa cítili dotknutí. Niekedy ma aj vlastná manželka nahovára, aby som dal svoje skúsenosti na papier, no neprinieslo by to nič dobré, aj keď som presvedčený, že by to išlo na dračku. Ľudí bavia rôzne pikošky.
Dostali ste sa kvôli svoje otvorenosti niekedy do problémov?
- Áno. Bohužiaľ, naša spoločnosť je taká, čo konštatujem so zármutkom, že pravda a otvorenosť sa často nenosí. Človek naráža na množstvo nepochopenia. Jednoducho ale som taký. A taký som bol celý život. Stál som na strane slušnosti, otvorenosti a vždy ma rozčuľovala demagógia, klamstvá a podobné veci.
To zrejme preverilo mnohé vzťahy a priateľstvá.
- Mám priateľov, ktorí zmýšľajú podobne a majú charakterové črty ako ja. Našťastie, je ich stále dosť. Bohužiaľ, mal som smolu, že som často natrafil na ľudí opačných. Možno sa teraz viac uplatňujú typy, ktoré vedia lavírovať, uhýbať sa a majú mäkkú chrbtovú kosť. To priniesla doba.
Ako vnímate súčasnú polarizáciu v slovenskom futbale?
- K tomu sa nechcem vyjadrovať. Verejnosť a ľudia okolo futbalu, aspoň z toho, čo čítam na internetových fórach, vedia, o čo ide. Nerád by som to komentoval. Ľudia aj napriek tomu, že sa nepohybujú v centre diania, majú svoj názor.
Váš recept na život ste počas rozhovoru medzi riadkami aj priamo na nich naznačili. Boli ste však aj vynikajúci brankár. Čo by ste odkázali mladým gólmanom, aby z nich vyrástol nový Keketi?
- Možno sa v mojom veku očakáva, že by som mal dávať recepty a podobne. Recept však neexistuje a ani by som ho nikomu nevnucoval. Doba sa zmenila. Keď som začínal vo vrcholovom futbale, bol iný život i prostredie okolo futbalu. Viem len, že mňa priviedla na špičku, čo si cením, a nebolo to ľahké, veľká drina, psychická i fyzická, a obetovanie sa.
Aký moment z vašej kariéry by ste vypichli, a vždy sa vám vybaví?
- Do Trnavy som prišiel ako osemnásťročný. Začal som tu žiť bez rodičov a kamarátov. Bolo to dosť náročné. Pomerne rýchlo som sa však zžil s prostredím a mužstvom. V pamäti mi pevne zostali prvé roky, keď som sa musel adaptovať na iný spôsob futbalu, než som dovtedy zažil. Z dorastu som v podstate prešiel hneď to Trnavy, ktorá bola v tom čase na výslní a mala už dva majstrovské tituly.
Máte pocit, že úspechy vašej generácie sú docenené?
- Problém tkvie v tom, že odvtedy ubehlo už takmer štyridsať rokov. Fanúšikovia, ktorí sledujú futbal teraz, si to ani nepamätajú. Mnohí pamätníci už možno ani nežijú. Za totalitného režimu človek nesmel vytŕčať. Keď sa aj dostavili športové úspechy, viac-menej boli vonkajším prostredím utlmované. Športové úspechy neboli tak vysoko hodnotené ako teraz. Ale to bolo o dobe.
Ako vnímate úspech na minuloročných MS v Afrike?
- Postup na majstrovstvá sveta je obrovský úspech. Dostali sme sa medzi svetovú elitu s malým hráčskym potenciálom. Je to niečo podobné, ako keď sme sa stali majstrami Európy v roku 1976 zo skromných podmienok. Tvrdil som, že je to megaúspech, ktorý sa už nezopakuje. Tak hodnotím aj toto. Presadili sme sa z obrovskej konkurencie a základne, to, že sme sa dostali na šampionát, je obrovský úspech.
Nechali by ste sa ešte nahovoriť, aby ste sa aspoň na exhibičný duel postavili do brány?
- Mal som tú smolu, že som musel skončiť kvôli zdravotným problémom. Mal som problémy s kĺbmi, kolenami. Už ma nenahovorí nikto.
 

Púpavy pri aleji
reklama

 

Hodnotí v súvislostiach
Dušan Keketi momentálne pôsobí ako riaditeľ Únie ligových klubov pre Corgoň ligu. Vedel by si predstaviť funkcionársku prácu v ligovom klube? „Je to na zamyslenie, pohybujem sa vo futbale dlhé roky. Vedel by som si predstaviť robotu, ale za podmienok, ktoré nieže vyhovujú môjmu naturelu, ale za takých, aké fungujú všade inde vo svete. Mám dva roky do dôchodku, ešte si hovorím, vydrž to, a potom budem sledovať veci z iného pohľadu. I keď to bude ťažké, pretože môj sa na čisto fanúšikovský už nezmení. Zažil som toho veľa, podvedome si veci dávam dokopy a skladám mozaiky. Futbal budem hodnotiť vždy v súvislostiach.“

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy

reklama

TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda balík výhod
reklama