Futbalová glosa: Ťažký spánok červeno-čiernych krásavcov pokračuje

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 9.10.2014, 07.00, prispievatelia

Futbal na nižších úrovniach treba brať niekedy s nadhľadom. O to sa snaží vo svojich glosách aj futbalista Hrnčiaroviec Peter Vozár.

Ilustračné foto: jkr

Tentoraz písal odľahčene o nedeľnom zápase Hrnčiarovce - Cífer 2:2 (1:1) (Klikni pre bližší kontext).

Milí priatelia,
prišiel som na to!

Sadla na nás depresia. Inak to nevidím.

reklama

Aj tutok, v nedeľu so Sajfr sity, Cíferani síce nastúpili s najsilnejším zložením, rozumej tomu tak, že pár ich hráčov ledva schovalo silné bruchá do dresov, my sme sa však ani tak nedokázali futbalom baviť.

Začiatok zápasu a Hrnčiarovani sa v druhej minúte apaticky prizerali prvej šanci Cíferanov, keď Paštiak z päťky pred brankárom domácich s prehľadom namieril medzi odlietajúce lastovičky. Ak to bol náhodou iný hráč, musí mi odpustiť, my sme ešte spali.

Cŕŕŕŕn, budíček a spiaci krásavci v červenočiernom sa prebudili. Síce len tak na pol oka, stačilo to však na to, aby sa hra vyrovnala.

V siedmej minúte hru na čisté šance vyrovnal Šeďo, keď po centri z prava sám na päťke zakončil ako Šebo. Teda nijak.

Nádej, že náš klinický stav zvládneme aj bez medikantov priniesla naša zlepšená medzihra a zvýšená bojovnosť.

Gólu sa však diváci dočkali až v 33. minúte, keď Vozo v strede vybojoval loptu, kolmou prihrávkou do veľkého vápna vyzval Sedélka na životný šprint, ten si loptu postrčil až k rohovej čiare, odkiaľ poslal prvou triedou doporučenú výzvu starému dobrému Jeďovi, ktorý z metra do odkrytej brány prelomil gólové suchoty – 1:0.

V 39. minúte zahral cíferský útočník skvelý gag v štýle Bustera Keatona, keď si smerom od hrnčiarovskej svätyne nabiehal na autové vhadzovanie a v skrumáži sa na rohu šestnástky potkol o vlastnú nohu.

Išli sme sa smiechom popukať, až kým sme si nevšimli, že hlavný arbiter pískol a jeho ruka ukazuje smerom k našej jedenástke.

Pán má asi rád absurdný humor. Monthy python a tak - 1:1. Do konca prvého polčasu teda už nebolo nič zaujímavé k videniu, zato na počúvanie by sa toho našlo.

Do druhého dejstva vstúpili Hrnčiarovanci najlepšie, ako mohli. Po skvele zahranom signále z rohového kopu našiel Maťo na zadnej tyči hlavu starého dobrého Jeďa, ten sa neulakomil a posadil lobdu na dekel Vozovi, ktorý sa už nestačil uhnúť - 2:1.

Ožili sme jak po konskej dávke xanaxu, ďalší povzbudzovák mohol v 55. minúte pridať Šeďo, ale zoči-voči vybehnutému brankárovi nezvolil ideálne zakrivenie lobu a ten mu gólovku s námahou vyškriabal na roh.

Po góle volala aj Van Fodorsi-ova akcia, ked prefrčal okolo statických záložníkov hostí a loptu z hranice šestnástky poslal vonkajším nártom priamo na cestu.
 

V 57. minúte sudí poslal pod sprchy ľavého obrancu hostí, čo sa ukázalo byť väčšou pomocou pre Cíferanov.

Tí výrazne zjednodušili hru smerom dopredu a súc o jedného hráča v poli naviac, sme opäť nedokázali loptu dlhšie podržať, vyviezť, rozohrať, roztiahnuť hru, naopak, sme sa zväčša bránili.

To sme vydržali do 76. minúty, keď sa k lopte po spätnej prihrávke dostal Timo a strelou k tyči nedal Kuzmičovi šancu.

Ako sa hovorí, chudobnému aj z Hrnčiaroviec vykypí a vykypet nám mohlo po Janekovej minele, keď malú domov poslal rovno na nohu osamoteného Cíferčana, ten však sám pred Kuzmičom namieril k vzdialenej žrdi. Chvalabohu, smerom na Cífer.

Deprimovaní Hrnčiarovani v zostávajúcich minútach tak opäť emočne padli na dno a do konca zápasu sa zmohli už len na pár pološancí.

Novú krv sa pokúsil priniesť Milanko po pravej strane, ktorý v predposlednej minúte peknou spätnou prihrávkou našiel na hranici šestnástky voľného Paťkóola, ten si loptu aj prebral, sľubnú strelu mu však zblokovala obrana neprajných Cíferanov.

Koniec, hlava v smútku, ešteže máme tých Brestovancov. Alebo oni nás?
No uvidíme čoskoro...
 

PETER VOZÁR