Milan Eliáš si drží hadicu aj mikrofón

RELAX - Rozhovory | 18.4.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Trnavčan Milan Eliáš (27) sedí tak trochu na dvoch stoličkách. Svoju prácu hasiča miluje, lebo ho napĺňa. No keď vyzlečie uniformu, často zamieri do skúšobne alebo na pódium spolu so svojou kapelkou Golden Vein, v ktorej funguje ako spevák.

Robota Milana Eliáša baví, chodí z nej s úsmevom na tvári. FOTO: Michal Hlavatovič

„Hlavne tam nepíš, že som spievajúci hasič. To znie takmer ako spievajúci kaderník,“ upozorňuje ma so smiechom Milan. Na otázku, čo bolo skôr, má jednoznačnú odpoveď. „Keď som bol malý, nesníval som o žiadnom povolaní, a už vôbec nie o práci hasiča. Ním som sa stal skôr náhodou, pred dva a pol rokom. No veľmi ma to baví. Napríklad včera sme hasili rozsiahly požiar v Kamennom mlyne. Spolu s kolegami zo zmeny C sme zachránili už zopár životov. Je to dobrý pocit. Žiadny výjazd nie je rovnaký a nikdy nevieme predvídať, čo sa stane.“ Zato hudba bola v jeho živote oveľa skôr.

Malý bitkár
Štvorčlenná rocková skupina Golden Vein, v preklade zlatá žila, funguje takmer päť rokov. „Nahrali sme tri demá, nejaké videoklipy. Chceme hlavne čo najviac koncertovať. Fanúšikov máme najmä vďaka futbalovej a hokejovej hymne, ktoré sme zložili. Najväčší úspech? Ten máme asi ešte len pred sebou. Možno Eurovízia pred dvomi rokmi. Pre mňa je úspechom alebo skôr zadosťučinením to, že Trnavčania spievajú moje texty.“ Milan sa síce narodil v Trnave, no prvých sedem rokov života prežil v Česku a po návrate si musel svoje miesto v lokálpatriotistickom meste doslova vybojovať. „Aj s bratmi sme sa často bíjavali. Trnavčania medzi seba neradi púšťajú cudzincov.“

Päťdesiat na päťdesiat
Milan Eliáš spieva odmalička. „Chodil som do rôznych speváckych krúžkov, dokonca aj v kostole som spieval. Teda, zavýjal ako kojot. Hluchý nie som, no k spevu sa to príliš nepribližuje. Ale k našej hudbe to už patrí,“ smeje sa. Okrem zavýjania spolu s gitaristom skupiny Patrikom Lagom skladá texty. Tie sú zásadne v slovenčine.
Je nejaká súvislosť medzi hasením a hudbou? „Baví ma obidvoje rovnako, ale len jedno z toho ma živí. Pri hudbe sa odreagujem, i keď nie vždy to treba, lebo robotu si užívam. Chodievam z nej domov s úsmevom na tvári. Keby som si mal vybrať, čomu sa chcem venovať v budúcnosti, asi by rozhodli peniaze. Okolo nich sa dnes všetko točí a keď ich nemáš, nemôžeš nič. Kto tvrdí opak, je neúprimný,“ hovorí Milan nekompromisne. Ako hasič musí byť neustále vo výbornej fyzickej kondícii, čo sa mu hodí aj pri skákaní a behaní na pódiu. „V robote máme posilňovňu, beháme, hráme futbal, plávame. Milujem potápanie a tu si ho užijem dostatok.“
Milanove vyšportované telo zdobí niekoľko tetovaní. Je to jedno z jeho hobby. Okrem toho sa venuje dobročinným akciám a rád chytá ryby. Kedysi ho fascinovali hady. Spolu ich odchoval dvadsaťdva. Dnes mu už na tento koníček čas neostáva, radšej ho strávi s kamošmi pri pive. V kapele i v práci má okolo seba výborný kolektív.
Ozaj, čo platí viac na ženy, uniforma alebo mikrofón? „Je to päťdesiat na päťdesiat. Ale obe veci na ne fungujú ako magnet,“ tvrdí rezolútne Milan, ktorý je však momentálne bez frajerky.