Veselé utrpenie u zubára

RELAX - Tí sú naši | 19.4.2011, 00.00, prispievatelia

Priatelia a pamätníci spomínajú na Ivana Košického ako na lekára, výtvarníka, humoristu, fotografa, zberateľa umenia, cestovateľa a športovca – turistu. Ako uznávaný stomatológ bol však aj človekom s renesančným nadhľadom a rozmachom, ktorý veľa úsilia venoval najmä povzneseniu kultúrneho a spoločenského života Trnavy.

V kruhu najbližších, ktorí mu vždy boli oporou. Na snímke s manželkou, vnukom Patrikom a zaťom. FOTO: album rodiny Košických

Už ako začínajúci lekár bol vyhľadávaným odborníkom, ale aj organizátorom aktivít, ktoré ani neskôr neboli vždy v súlade so všeobecne rešpektovanými dobovými požiadavkami. Keď som ho pri našich priateľských stretnutiach a posedeniach aj ako novinár často nahováral, aby konečne vydal knižku svojich karikatúr, ktorými roky v regionálnej tlači a neskôr i na internetových stránkach vtipne glosoval náš každodenný život, vždy iba mávol rukou a tvrdil, že aj oslavných poučení z Pražskej jari či Novembra 1989 už bolo dosť. Pritom si ďalej skromne kreslil svoje karikatúry, až napokon aj prípravu jeho knižky prerušili tragické okolnosti, ktoré ukončili jeho život.
Určite by však mal radosť z výstavy, ktorú mu Západoslovenské múzeum v Trnave pripravilo 1. apríla, na Deň vtipkárov a humoristov. A možno by bral ako dobrú recesiu aj to, že Fórum humoristov pri Knižnici J. Fándlyho ho zaradilo do siene slávy trnavských karika-turistov až dvoma výstavkami, jednou dokonca v rámci 30., jubilejného ročníka Kremnických gagov.
Mnohí ho poznali ako veselého spoločníka, recesistu a humoristu, ktorý nepokazil žiadnu zábavu. Stojí však za to uviesť aj niekoľko spomienok a svedectiev o tom, ako originálne chápal humor a ako sa aj osobnostne dokázal angažovať v mnohých zložitých spoločenských situáciách.

Nech bol kdekoľvek, musel vyliezť na najvyšší bod. FOTO: album rodiny Košických

Čakáreň ako salón
Keď v 60. rokoch politicko-kultúrna garnitúra otáľala so zriadením Galérie Jána Koniarka, v čakárni stomatologického oddelenia trnavskej polikliniky, známej skôr svojím názvom Pod bankou, vznikol zaujímavý výstavný salón. Bol to dobrý nápad, ktorý mal spríjemniť chvíle čakajúcim pacientom a zároveň rátal s tým, že do činnosti minigalérie nebude zasahovať vrchnosť. Jeho iniciátormi boli primár Koloman Bella, Bohumil Chmelík a Ivan Košický.
V čakárni, ktorú začala navštevovať aj verejnosť, potom vystavoval scénograf Emil Paulovič svoje obrazy, akademický sochár Joseph Jurča olejomaľby a akvarely a prvý raz sa napriek zákazom svojou tvorbou predstavil taktiež páter Teodor Tekel. Ivan Košický tu absolvoval svoj debut výstavou karikatúr a neskôr ešte aj linorytmi a drobnou grafikou.

KRESBY: Ivan Košický

Odchod bez pocty
Pritom sa už jeho články so zdravotníckou a kultúrnou problematikou a čoraz viac obľúbené karikatúry pravidelne objavovali v mesačníku Kultúra a život Trnavy, ktorý vydával Mestský dom osvety. V jeho redakcii sa zišli odborníci z rôznych oblastí, ktorým viac záležalo na histórii a kultúre Trnavy, ako na príkazoch zhora. Ivan Košický ako človek šikovne narábajúci zubárskou vŕtačkou vedel rovnako dobre pritlačiť aj perom. Keď k vtedajšiemu normalizačno-budovateľskému nadšeniu odrazu nepristali jeho kreslené postrehy o preplnených autobusoch s mlčiacou väčšinou a panstve v luxusných šesťstotrojkách alebo neprekádrovanom sv. Mikulášovi či černobyľskom 1. máji, rýchle došla trpezlivosť aj vrchnosti.
Chudáka humoristu už čakal len odchod bez pocty. Časopis Kultúra a život Trnavy s ním, po zásahu orgánov, ukončil spoluprácu s poďakovaním, ale bez pamätnej medaily.
Ivan Košický však už vtedy dobre rozumel svojim Trnavčanom a Trnavčania si natrvalo zamilovali jeho postavičky. Veď jeho dedkovia, babky, rodičia, synovia, dcéry hovorili po trnavsky a žili naozaj tak, ako to vtipne videl ich autor. Práve táto obľúbenosť tvorby Ivana Košického v tom čase najlepšie rehabilitovala aj samotného autora a pre mnohých sa už neodmysliteľne stal MUDr. Ivanom Košickým, trnafským humoristom Dr. h. c.

KRESBY: Ivan Košický

Úspešný Malý slovár
Dobre to ilustruje aj Malý slovár trnavsko-slovenský, ktorý vytvorili ako spoluautorský tandem s Petrom Horváthom. Svojho času sa stal trnavským bestsellerom, ba dodnes je vhodným darčekom aj pre bývalých exulantov z Trnavy. A takto spomínal, ako vymýšľal obrázky aj texty: „Keď ma Peter Horváth požiadal o ilustrácie, ani ma to neprekvapilo, veď sme boli dlhoroční priatelia. Zato práca to nebola ľahká. Pri pive aj Bratislavčanom vysvetlíš, že Bernolák bol prvým zakladateľom spisovnej slovenčiny, takže má prednosť pred Štúrom. Ale naším zámerom bolo čo najviac využiť trnavčinu aj v knižke, a tomu som musel prispôsobiť všetky svoje nápady. Ako pravý Trnavčan som tak nakoniec do Malého slovára trnavsko-slovenského vytvoril toľko ilustrácií, že ich bolo ešte aj na ďalšiu knižku.“

KRESBY: Ivan Košický

Keď doštrngali kľúče
Práve toto svoje trnavské krédo a ostrejšie pero si zachoval Ivan Košický aj po novembri 1989. Ďalej kreslil, čo videl. Napríklad úspešných manažérov, ktorí svojim manželkám či sekretárkam z mobilov ešte aj na WC telefonujú, že práve majú tlačovku, či babky a dedkov, ktorí vedia aj dôvtipne vysvetliť svojim vnúčatám, čo je demokracia, no aj dôchodcov, ako si musia pomáhať aspoň humorom, aby nevyšli na psí tridsiatok. Postupne sa však začal humor z nášho života akosi vytrácať, a kým sa mnohí ponáhľali do politiky, Ivan sa začal vďaka odbornosti úspešne realizovať vo svojej profesionálnej sfére. Ako spomína aj jeho manželka, Marta Košická, nebolo to vždy ľahké: „So spracovaním údajov pre šesť poisťovní som mu pomáhala aj ja, lebo úradovanie ho zdržiavalo, klientela sa rozrastala a navyše mal starosti so zariaďovaním vlastnej ordinácie. Nezabúdal však na rodinu a viac času sme začali venovať aj cestovaniu. Ivan bol posadnutý poznávaním nových krajov a mravov. Precestovali sme Grécko, Egypt, Izrael, Turecko, Tunis, Alžírsko, Španielsko, Cyprus a čas strávený v týchto destináciách sme vždy venovali aj športovej turistike s výstupom na najvyššie kóty územia.“
Osobitým koníčkom Ivana Košického, podmieneným opäť vzťahom k rodnej Trnave, sa pritom stalo zberateľstvo. Jeho zbierka výtvarných diel, pohľadníc, medailí, mincí a starožitností je úctyhodnou prehliadkou vzácnych tirnavík. Spoločensky sa často angažoval v kruhu trnavských intelektuálov, napríklad aj v známom Staromestskom klube, ktorého doživotným prezidentom bol akademický sochár Majster Joseph Jurča. Ich spoločné stretnutia či oslavy narodenín boli vždy aj malou kultúrnou udalosťou.

KRESBY: Ivan Košický

Zdravý duch
„Hovorí sa v zdravom tele zdravý duch, ale ani vo väčšine športov to už dnes kvôli dopingu a peniazom akosi neplatí,“ posťažoval si Ivan pri jednom z našich posledných stretnutí. Jeho srdcovou záležitosťou však ostal trnavský futbal, hoci ani tu si občas nejakú tú karikatúru neodpustil. Doživotne sa zato upísal diaľkoplazectvu, rekreačným pochodom v prírode po trasách od 35 do 100 kilometrov v oblasti Malých Karpát. Absolvoval veľa aj tých najdlhších pochodov, ktoré boli dobrou prípravou pred výstupmi do tatranských výšok či iných, neznámych horstiev.
K jeho sebarealizácii v tomto období pritom naďalej patrilo aj písanie, kreslený humor a novinárčina, v ktorej pokračoval ešte cieľavedomejšie ako predtým. S priateľmi Petrom Minárikom a Pavlom Šoulom iniciovali najskôr printový a postupne aj internetový mesačník Malokarpatský diaľkoplaz. Obsahovo bol zameraný na pešiu turistiku, cestovateľstvo a organizáciu chodeckých podujatí, ale s podtitulkom Zborník nezávislých prispievateľov s oblasti Malých Karpát a okolia. Svojím celkovým športovo-relaxačným a humoristickým zameraním sa toto periodikum zakrátko stalo populárnejším, než poniektoré nezávislé denníky. Na stránkach Diaľkoplaza dominovali nielen jeho karikatúry, ale počnúc obálkou dotváral jeho celkový dizajn, uverejňoval v ňom cestopisné reportáže, humoristické fejtóny, vtipné poviedky a zážitky a ako bonus pripravoval pre čitateľov najmä jeho silvestrovské číslo.

KRESBY: Ivan Košický

Leninská téza
Ivan Košický občas tým, čo menej dodržiavali dentálnu hygienu, recesisticky pripomenul aj Leninovu tézu, že každý pracujúci si zodpovedá za svoje zdravie.
Ani v podobných prípadoch však nebral od pacientov všimné, a ako vyzdvihujú ešte aj jeho kolegovia, vždy bol vyhľadávaným odborníkom pre svoj ľudský a vysoko profesionálny prístup.
Jeho vlastným aj všeobecne odporúčaným kritériom pritom bolo, aby sme si v živote pestovali nielen dentálnu, ale s humorom aj mentálnu a duševnú hygienu.

KRESBY: Ivan Košický

MIKULÁŠ JARÁBEK