Detektívka vyberačov daní

RELAX - Na ulici | 20.4.2011, 00.00, prispievatelia

Chodníkom, ovíňajúcim severnú stranu Dómu sv. Mikuláša, sa k starej budove Oláhovho seminára blíži skupinka ľudí. Pozorne načúvajú slovám mladého muža v hnedom františkánskom habite.

Bočný vchod do fary počas stavebných úprav na jeseň roku 2009.

Mních im znovu pripomína spoločne navštívené miesta. Ukazuje na nový trávnik, pod ktorým sa pozdĺž kostola takmer k hradbám ťahá podzemná krypta. Minú mariánsku kaplnku i nenápadný vchod do podzemia a ocitnú sa pred seminárom.

Kolár vedľa mlyna
„Tu sme pred časom odbočili z trasy, ktorú kedysi vyšliapali nohy zapisovateľov nehnuteľných majetkov trnavských mešťanov,“ začal nové rozprávanie fráter Georgius.
V závetrí budovy Oláhovho seminára, slúžiacej vyše tri desaťročia ako Múzeum knižnej kultúry Západoslovenského múzea v Trnave, pokračoval: „Najstaršie dochované registre s menami daňovníkov a výškou vyrubených poplatkov sú z roku 1529. Lokalizácia konkrétnych hláv rodín žijúcich v Trnave je podľa nich nemožná, nerozlišujú napríklad majiteľa od podnájomníka. Od druhej polovice 16. storočia máme aj pozemkové knihy. Kúpno-predajné zmluvy často obsahujú aj mená susedov, prípadne lokalizujú miesto domu alebo parcely drobnou poznámkou – oproti kláštoru, vedľa kostola, mlyna, potoka... A objavujú sa aj názvy ulíc. Detektívnu prácu topografa však sťažuje absencia rodového mena. Namiesto neho sa pri krstnom mene uvádzalo remeslo, ktorému sa hlava rodiny venovala, alebo miesto pôvodu, národnosť, jeho typická vlastnosť, výzor a podobne. No aj bez toho, že by majiteľ nehnuteľnosti menil zamestnanie, sa v štvorjazyčnej Trnave mohol pri každom súpise majetku volať inak - napríklad Kolár, Kerekes, Wagner, Rotifex. Jediné, čo sa takmer nemenilo, bola trasa vyberačov daní, obchádzajúca obydlia mešťanov v zaužívanej postupnosti jednotlivými mestskými štvrťami.“

Na Zúženej ulici
„Naše putovanie po stopách dávnych vyberačov daní sme prerušili na Jeruzalemskej ulici, v blízkosti Kostola sv. Mikuláša. Treťou mestskou štvrťou budeme pokračovať od fary popri starej mestskej škole a kňazskom seminári, založenom arcibiskupom Mikulášom Oláhom. Obídeme tieto tri budovy, postavené v minulom storočí uprostred Jeruzalemskej ulice a budeme si všímať domy po ľavej ruke. Invalidská ulica nás dovedie k štyrom historickým budovám na Hollého ulici, kedysi známym ako Convictus Adalbertinum, Seminarium rubrorum, Convictus Marianum a Convictus nobilium. Za rohom sídla trnavského arcibiskupa sa vydáme hore ulicou k farskému úradu, kde táto štvrť končí.
V prehliadke môžme začať hneď tu na Mikulášskom námestí, koncom 15. storočia nazývanom ako Zúžená ulica oproti sv. Mikulášovi. Názov prezrádza, že námestie okolo kostola bolo pôvodne priestranné, po bokoch so širokými ústiami do postupne sa zužujúcej Kapitulskej i Jeruzalemskej ulice. Zoštíhlený priestor pred priečelím kostola vznikol po rozšírení fary a v rovnakej línii pristavených ďalších budov, zrejme aj mestskej školy. Výdavky za stavebný materiál pre zväčšenie priestorov fary sú paralelne s nákladmi na stavbu nového farského kostola zaznamenané v knihe účtov v roku 1395. Spomínal som vám, že farským bol tento kostol už najmenej v roku 1211, kedy je o tom prvá písomná zmienka. Ku kostolu, ktorý vlastnilo mesto, patril i domus parochialis, no keďže majetky mesta nepodliehali dani, v registroch sa fara spomína iba vzácne, viac-menej pre orientáciu.“

Netradičný pohľad do dvora trnavskej fary z Jeruzalemskej ulice. Vľavo stará mestská škola a kňazský seminár.

Kšefty s olejom
„Známa výsadná listina Bela IV. z roku 1238 obsahuje aj stať o práve slobodnej voľby mestského farára. Z dobových dokumentov poznáme už v roku 1309 po mene trnavského farára Juraja, i jeho nástupcu Petra, ktorý dovtedy pôsobil ako ostrihomský a bratislavský kanonik. Zanedlho tu úradoval aj plebán Koradus. Z roku 1397 sa zachovalo písomné povolenie pápeža Bonifáca IX. o udelení rozhrešenia trnavskému kňazovi Jurajovi. Rozhrešenie sa možno týkalo sedem rokov starej sťažnosti na viacerých farárov bratislavského arcidiakonátu, ktorí špekulovali s peniazmi za svätený olej. Medzi vinníkmi v kauze, ktorú riešil ostrihomský vikár Leonard Pensauro, boli aj farári z Trnavy a okolia.

Prvý tlačiar
Z 15. storočia sú známi tunajší mestskí farári Mikuláš, Udalrik Hallswagen, Václav z Brna, Jakub z Vyškova zvaný Olomoucký a šintavský farár Ján Trnavský. Poslední dvaja menovaní boli predmetom sporu pri voľbách v roku 1486. Spor medzi slovenskými a nemeckými voličmi vo veci nového trnavského farára riešila kráľovská kancelária panovníka Mateja. Medzi menami mestských farárov 16. storočia, napríklad Jána z Križovian, Alexandra, Jána Gothardina, si zapamätajte meno Mikuláša Telegdiho. Rodák z dnešného rumunského Tileagdu býval v dome, kde stojí úrad arcibiskupa. Zo svojich päťdesiatich rokov života venoval nejeden nášmu mestu. Pôsobil tu ako ostrihomský kanonik, farár a správca farnosti, stal sa kapitulským veľprepoštom, zástupcom arcibiskupa i vikárom. Vlastnil prvú tlačiareň v Trnave. Nabudúce si ho však spomenieme v súvislosti s mestskou školou, ktorá sídlila tu vedľa fary. Pôsobil v nej ako profesor a jej hlavný správca.

TEXT A FOTO: LACO ŠEBÁK