Vysušený penis pre zdravie

RELAX - Reportáže | 22.4.2011, 00.00, Vladimír Kampf

Jeden vtip žartuje na adresu Adama a Evy. Vraj keby boli Číňania, tak namiesto jablka zjedia hada a bolo by po pokušiteľovi. Ďalší fór si berie na paškál čínsku múdrosť: Zjedz všetko, čo má štyri nohy, okrem stola. Vladimír Kampf nielen videl, ale aj okúsil niektoré netradičné pochúťky.

Bangkok. Nie je nad dobre prepečené žabičky. Foto: Vladimír Kampf

Moji dvaja pražskí kamaráti sa túlali Čínou a ochutnávali dobroty tamojších reštaurácií. Ivan bol odhodlaný zjesť čokoľvek, Vladimírek bol opatrný. Raz prišli úplne vyhladovaní do nejakého bufetu v malej dedinke a Ivan zvolal na obsluhu: „Prineste nám to najlepšie, čo máte.“ Priniesli. Keď si obaja utierali ústa a ďakovali, Ivan sa spýtal, čo to bolo za skvelé mäsko. Drobný Číňan z reštaurácie im lámano odpovedal: „Neviem, ako sa to povie po anglicky, ale robí to mňau, mňau...“ Vladimírek, milovník mačiek, vyvalil oči a bežal za búdu bufetu.

Číňania vraj jedia všetko preto, lebo vedia, čo je hladomor. Foto: Vladimír Kampf

Tučnučký svrček, chudorľavý koník
Ja som v čínskej provincii Jun-nan bol raz presvedčený, že mi domáci ponúkli tučné larvy. Chutili mi. Neskôr mi vysvetlili, že to nie sú larvy, ale len nejaký druh húb. Boli vynikajúce, tak isto, ako tie tučné larvy, ku ktorým sa dostal neskôr.
V niektorých krajinách by do úst nevzali našu držkovú. Mysleli by si o nás, že sme nechutné prasce. Mimochodom, prasce. Moslimovia by ich do úst nevzali. Ja si na cestách nenechám ujsť takmer nič. Rád skúsim miestnu stravu, aby som sa po návrate domov vrátil ku gulášu.
Z hmyzu mi nechutia veľké koníky. Spočiatku som si myslel, že ak ich kuchtík dobre okorení a poriadne prepečie, mohli by byť ako čipsy. Doteraz mi ich však nikto dobre nepripravil. Nožičky prerastených koníkov sú tuhé. Oveľa lepší je tučnučký svrček či už spomínané larvy.
V Pekingu na trhu vám drobní predavači vypražia a odporučia k malým špízom z hmyzu, napríklad zo škorpiónov a rôznych morských potvoriek, trebárs koníkov, aj vhodnú pikantnú omáčku. Domáci tvrdia, že tieto dobroty nemusia a trh je skôr atrakcia pre turistov. Na druhej strane však priznávajú, že si radi pošmakujú.
Kým u nás citlivé duše bojujú za humánne bitúnky, v Číne je zviera jednoducho iba budúce jedlo. Trhovníci a kuchári nehľadia na to, či mu spôsobia bolesť. Trebárs aj taký malý milý havko.

I-čchang. Tovar predavača ľudovej medicíny. Pre fajnšmekrov: Vpravo dolu sú sušené antilopie penisy.

Pre nás nechutné prejavy pohody
Číňania sa často zdravia slovami: Už si jedol? Jedlo v ich svete zastáva veľmi dôležité miesto. Nie je zvykom chodiť na pivo, kávu či na pohárik ako u nás. Čínske rodiny alebo partie priateľov sa najlepšie zabavia pri jedle. Sŕkajú, mľaskajú, grgajú, prdia... To všetko je prejavom ich pohody. Napriek tomu si za prestretou čínskou tabuľou nemôžete urobiť len tak hocičo. Aj tu má stolovanie pravidlá: Zapichnúť paličky do ryže v miske tak, že trčia dohora je naozaj prejavom hlúposti. Takéto paličky im pripomínajú vonné tyčinky, ktoré pália za mŕtveho, a to prináša nešťastie.

Údené psíky. V Číne z ich konzumácie nikto nerobí vedu. Foto: Vladimír Kampf

Peking. Nech sa páči, vyberte si z hávede. Foto: Vladimír Kampf

Čierne bielko, zelený žĺtok
V Číne sú zaujímavé aj čierne vajcia, ktoré niekde volajú aj staré vajcia, vajcia dynastie Ming, storočné vajcia alebo tisícročné vajcia. Sú to rôzne druhy vajec od prepeličích cez slepačie až po kačacie, zakopané na sto dní do zeme. Pred zakopaním ich obalia do zmesi ílu, vápna, soli, popola a ryžových otrúb. Keď ich vykopú, rôsolovitý bielok má jantárovú až čiernu farbu a žĺtok príjemne syrovej chuti je zelený. Skvelá pochúťka.Zaujímavé sú aj čierne kurčatá, kačky či husi. Upravujú ich podobne ako vajcia. Pred zakopaním do zeme ich nijako tepelne neupravujú. Na prípravu každého mäsového jedla na jeho počiatku sa zle pozerá. Mne nejako nesadlo porciovanie korytnačiek. V Bangkoku na trhu ukazujem predavačovi, ktorú žabičku si prosím priamo na grile. Chutí mi, aj keď vnútornosti ma inak nenadchýňajú. Žaba chutí ako jemná kuracina s jemnou prímesou rybaciny. Stehienka z nich vedia dobre pripravovať aj v dunajskej delte v Rumunsku. Jedávali ich ešte aj naše babičky. Pes je zasa sladkastý. Údením sa však jeho špecifická chuť potláča. :-)

Kdesi pri Dlhej rieke. Porciovanie korytnačky. Mäsiar tne do živého. Foto: Vladimír Kampf

Žena oškaredie a nevydá sa
Na trhu v tuniskej Mahdii som v ponuke medzi liečivami videl aj sušené chameleóny. V severnej Afrike to nie je nič výnimočné. Rôzne kmene majú k týmto plazom rôzne postoje. Niekde sa ich boja, inde im slúžia ako liečivo. Ak sa pozrie žena do oka chameleóna, hrozí jej, že oškaredie a nikdy sa nevydá.
Poďme však naspäť do všežravej Číny, kde je netradičná medicína pevne zakorenenou tradíciou. Napríklad taký tiger. Jeho kosti dva až tri roky macerujú v ryžovom víne. Liečivý nápoj údajne robí zázraky pri liečbe artritídy alebo reumatizmu. Pol litra stojí aj dvesto eur. Vzácna fľaša môže byť aj vhodným úplatkom. Obchodne najzaujímavejší je však len malý kúsok z pruhovanej prerastenej mačičky – penis. Ten údajne zaručuje pevné aj zdravie. No nedajte si ho.
Zaujímavé sú aj iné časti živočíchov. Je niekoľko overených druhov zvierat, ktoré prispejú k posilneniu pýchy v nohaviciach mužov. Vhodný je aj prášok z pevného rohu nosorožca. Podľa odhadov by ho Číňania mohli skonzumovať až osemsto kilogramov ročne. Na mestských a vidieckych trhoch dostať aj sušený medvedí žlčník zomletý na prášok. Medvedia žlč obsahuje prírodnú kyselinu ursodeoxycholovú, ktorej syntetickú formu využívajú lekári na Západe pri rozpúšťaní žlčových kameňov.
Pouličný predavač v meste I-čchang, pár desiatok kilometrov pod najväčšou priehradou sveta Tri rokliny uprostred Číny, ponúkal sušené časti zvierat. Mal ich na deke. Pre istotu, aby mohol tovar rýchlo zbaliť, keby bolo najhoršie. Jeho zákazníci sú však aj strážcovia poriadku a papaláši z úradov. Nemá sa teda veľmi čoho obávať.
 

Mahdia. Sušené chameleóny ako liečivo na trhu v Tunisku. Foto: Vladimír Kampf