Trnavské rybníky
reklama

Matej Piňák hrával s hocikým, aj s horúčkou. Zhovädiť by sa nenechal

RELAX - Rozhovory | 17.4.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Najstarší superstarista Matej Piňák (25) medzi ostatnými finalistami vyniká svojím výzorom i chrapľavým hlasom. Všestranný hudobník vie toho o živote veľa, skúsenosti nabral počas niekoľkoročného pobytu v zahraničí. Kríza ho však vyhnala späť na Slovensko.

Matej Piňák hrával s hocikým, aj s horúčkou. Zhovädiť by sa nenechal

Matej Piňák vraj nemá problém zapadnúť medzi tínedžerov. FOTO: vlk

reklama

 

Tvrdí, že v súťaži sú dobrý kolektív a konkurenčný boj sa zatiaľ veľmi neprejavil. Najviac si rozumel s Jergušom Oravcom, s ktorým zdieľal jednu izbu. V rozhovore po rozhodujúcom semifinále prezradil, prečo nosí na hlave svoju sivú čiapku a s ktorým z porotcov vychádza najlepšie.


Ako sa cítiš po poslednom rozhodnutí? Boli to nervy?
- Bola to haluz. Náboj, vzrušenie, adrenalín, emócie... Vypadnúť mohol ktokoľvek.
Ale ty si postúpil. Napriek tomu, že, ako vidím, už nemáš na ruke náramok z kastingu, ktorý si nosil pre šťastie.
- Nie, nemám. Vieš, kedy mi odpadol? V jeden večer, keď som sedel s Rytmusom pri stole a kecali sme o živote.
Ale aspoň ti na hlave nechýba tvoja charakteristická čiapka.
- Áno, nosím ju stále. Je to darček. Čiapka prišla vtedy, keď prišla aj SuperStar - v decembri. Stotožňujem sa s ňou. Chcem ju nosiť ešte zhruba dva týždne, potom bude asi už príliš teplo.
Od koho si ju dostal? Od priateľky?
- Od blízkych ľudí. Je od mamy.
A priateľku máš?
- To si musíte zistiť. :-) Nechávam to s otáznikom.
Hovoríš, že si trávil večer s Rytmusom. S ním si rozumieš najlepšie z porotcov?
- Spomedzi ľudí okolo nás si sadnem s hocikým, ale s ním sa asi najviac narozprávam. Aj preto, že pochádzame z toho istého regiónu. Obidvaja vyprávame tvrdo. Pred súťažou sme sa síce osobne nestretli, ale poznal som jeho kamarátov.
Ty si trošku iný ako ostatní. Nemáš až taký fanklub medzi tínedžermi. Čo sú tvoje plusy a mínusy v súťaži?
- Neviem, čo sú moje výhody z hľadiska sympatií. Ja to beriem z viacerých rovín – ako človek spieva, ako pôsobí na ľudí. A z toho je celok. Teraz nedokážem odhadnúť, či postúpim.
Od najmladších finalistov si o desať rokov starší. Neberú ťa ako takého tatina?
- Nie, vôbec. Mám v sebe veľa mladíckeho a bláznivého. Mám rád detskú jednoduchosť, hravosť, prirodzenosť. Zapadnem tam.
Žil si niekoľko rokov v zahraničí. Plánuješ sa tam vrátiť?
- Okamžite, ako som doštudoval na topoľčianskom konzervatóriu, som si zbalil kufre a odišiel som. Vôbec ma nezaujímalo Slovensko, potreboval som okúsiť svet. V zahraničí som žil asi sedem rokov, najskôr vo Švajčiarsku, potom v Nemecku a nakoniec na Cypre. Živil som sa ako muzikant a spevák. Učil som sa nové piesne, vzdelával som sa, spoznával sa po hudobnej stránke. V Nemecku sme si spravili spevácke duo a neskôr na Cypre sme robili spevácke šou v päťhviezdičkovom hoteli. Odtiaľ som sa pred dvomi rokmi vrátil, lebo prišla kríza a fungovať celoročne v zahraničí prestalo byť rentabilné. Som tu rád a von sa už nechystám. Pred súťažou som účinkoval v piešťanských hoteloch a Tatrách, ale svoj domov mám stále v Hlohovci.
Aké to bolo obdobie?
- Pekné, ale aj pomerne náročné. Mám zážitok, keď som hral s teplotou 38 stupňov v podniku, kde bola pustená klimatizácia. Často som však hrával aj tak, že som spal iba päť hodín. Nebola to sranda, ale v tom čase ma to posúvalo dobrým smerom.
Aj doma si sa skúšal hudobne presadiť?
- V roku 1997 som založil svoju kapelu podľa vzoru Beatles, na ktorých som vyrastal. Hrali v nej ľudia z trnavského regiónu, v Hlohovci sme plodili hudbu. Dva roky som učil aj v hudobnej škole hru na gitaru.
Čím by si bol, keby si sa nevenoval hudbe?
- To je zaujímavá otázka, lebo koníčkov som mal viac ako dostihový tím. Ktovie. Pätnásť rokov som hrával hokej, popritom som chodil do hudobnej školy na gitaru. Pri hokeji môže človek kedykoľvek prísť k zraneniam, preto som sa mu prestal venovať. Bavili ma aj bojové umenia, ktorým sa stále príležitostne venujem.
Kedy si zistil, že hudba je to, čo chceš v živote robiť?
- Gitaru som prvýkrát chytil do ruky, už keď som mal sedem rokov, ale vedome som sa takto rozhodol až rok a pol pred prijímačkami na konzervatórium. Prišiel som za jedným učiteľom s gitarou, na ktorej som vedel hrať pesničky len akordovo. On mi dal základy a za ten rok a pol som sa dokázal dostať k vážnej muzike tak, aby som spravil talentovky.
Rozmýšľal si o tom, čo bude po SuperStar?
- Nie, rozmýšľam o tom, čo je, maximálne vychádzam z toho, čo bolo. Spravím si z toho nejaký záver a dobrú východiskovú pozíciu.
V súťaži vás obliekajú a vytvárajú váš imidž. Čo by si si na seba nikdy nedal?
- Neviem, čo by to muselo byť. Asi keby to bolo naozaj niečo hrozné, povedal by som: Toto nie. Ale neviem si predstaviť, čo by to muselo byť. Som za každú srandu a mám rád extravaganciu, ale zhovädiť by som sa nenechal.
 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2025. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda Tanex
reklama