Blog Šoková terapia: Strata identity

BLOG - Šoková terapia | 28.4.2011, 00.00, Tatiana Čuperková

Človek nemusí byť vyštudovaný v odbore psychológia, aby mu neunikli niektoré zásadné zmeny v živote človeka. Mnohé z nich sú spojené so vzťahmi a láskou. Je všeobecne známe, že zaľúbený jedinec z kategórie homo sapiens je veľmi prispôsobivý a navyše zaslepený. Pokiaľ je to na jeho osoh, nič zlé sa nedeje. Pokiaľ tým však stráca vlastnú identitu, je to začiatok konca.

Jedna múdrosť zostane vždy v platnosti. Muž po sobáši dúfa, že sa jeho žena nezmení, a ona sa zmení. Žena po sobáši dúfa, že sa muž zmení, a on sa nezmení. Nejdem analyzovať posvätný inštitút manželstva, tieto zmeny sa dejú omnoho skôr.
Stav zaľúbenosti najmä zo žien robí nové bytosti. Okrem pocitu, že sa vznášame niekoľko metrov nad zemou a máme pocit, že všetky problémy idú mimo nás, sa stávame vernými kópiami našich chlapov. On má rád kvalitné české filmy? Aj keď sme ich my dovtedy nemuseli, odrazu dobrovoľne raz za týždeň zdieľame jeho vášeň pre tento filmový klub. On nemá rád na ženách balerínky, lebo nohy v nich nevyzerajú sexy? Tak ich prestaneme nosiť a budeme sa týrať vysokými podpätkami pomaly aj pri turistike. On priam fanaticky fandí nejakému športovému klubu? Aj z nás sa stane odborník na svet športu. On nemá rád zaľúbené knihy, ktoré sme dovtedy hltali rýchlosťou svetla? Prestaneme ich čítať a dobrovoľne sa ponoríme do problematiky druhej svetovej vojny, ktorú on ovláda ako písmo sväté. A takto by sme mohli pokračovať donekonečna. Žena sa tak rýchlo zmení a prispôsobí a zriekne sa všetkých svojich koníčkov a zvyklostí, až mi z toho začína byť zle. Jej chlap nie je jej partnerom, ale jej hobby. Jedinou náplňou jej života.
Žiadny chlap na svete sa nezriekne zápasu futbalovej Ligy majstrov len preto, že jeho drahá už roky sleduje každú stredu príbehy Rosamundy Pilcherovej. Žiadny chlap nezmení štýl obliekania len preto, aby ladil so svojou polovičkou. Žiaden chlap sa nepôjde so ženou pozerať na súťaž v tancoch, pre ktorú má len hanlivé označenie, pretože ich považuje za hodné nižšieho druhu.
Týmto zistením však vzdávam hold chlapom. Sú to oni, ktorí zostávajú sami sebou aj v čase, keď majú vzťah. Nevzdávajú sa svojich názorov, záľub ani zvykov. Aj preto na nás pozerajú ako na zjavenie z nebies, keď doma fňukáme, že bez nich vlastne nevieme, čo máme robiť. Sú náplňou nášho života, nie jeho paralelou.