Trnavské rybníky
reklama

Gabriel Kalapoš ulovil škodovku

RELAX - Tí sú naši | 26.4.2011, 00.00, Katarína Rosinová

Nechýbalo veľa, a jeho život mohol vyzerať celkom inak. Niekoľkokrát. Dirigent a riaditeľ Základnej umeleckej školy Mikuláša Schneidra-Trnavského v Trnave Gabriel Kalapoš (50) stál v živote pred niekoľkými zásadnými rozhodnutiami.

Gabriel Kalapoš ulovil škodovku

Dnes dirigent a riaditeľ školy, v minulosti takmer profesionálny športovec, herec či spevák. FOTO: Michal Hlavatovič

reklama

 

To, ako si s nimi poradil, dnes neľutuje. Možno až na jeden prípad. „Keď sme kedysi boli so speváckym zborom Tirnavia na súťaži v Olomouci, predseda poroty dnes už nebohý profesor Peter Hradil za mnou po skončení prišiel a ponúkol mi, aby som externe chodil na VŠMU k nemu do triedy zborového dirigovania. Veľmi ma to potešilo, ale mal som vtedy malé deti, dva zbory a začínal som učiť na gymnáziu. Bol som so svojím životom spokojný. Zavolal som mu, že ďakujem, ale nie.“ Gabriel Kalapoš vtedy netušil, že sa bude celý život venovať zborom. „Keby som mohol vrátiť čas, prijal by som to. Bol to skvelý človek a odborník a pod jeho vedením by som sa možno dostal na iný level,“ zamyslí sa. Jeho cesta k zborom a dirigovaniu bola prirodzená. Ako študent gymnázia sa dostal do speváckeho telesa Cantica nova, po čase sa vypracoval na sólistu zboru a neskôr na pomocného dirigenta. Už počas vysokej školy prijal ponuku a začal zbor viesť. Neskôr, v roku 1988, mu pribudol aj druhý – Tirnavia, vedenie ktorého však po pätnástich rokoch prenechal svojmu niekdajšiemu zverencovi Andrejovi Rapantovi.

 

Zbor Cantica nova v roku 2009 oslávil 40. výročie svojho vzniku. FOTO: album Gabriela Kalapoša

reklama


Koktavý Kubo
Ani do Cantiky by sa nedostal, nebyť správneho rozhodnutia. „Málokto o mne vie, že som mal celkom slušne rozbehnutú športovú kariéru. Už na základnej škole som reprezentoval školu v hádzanej a najmä v ľahkej atletike. Mám doma odložených štrnásť medailí všetkých troch kovov a zopár diplomov.
Prihlásil som sa do atletického oddielu Slávia Trnava, kde som krátko trénoval pod vedením Libora Charfreitaga staršieho. Najlepšie umiestnenie som získal v Nitre – v kategórii staršieho dorastu som skončil tretí na Slovensku v hode diskom. Bavilo ma to, ale prišiel som na gymnázium a o pár týždňov som sa stal členom Cantiky nova. Musel som si vybrať. So športom na tejto úrovni som skončil.“ Všestranný Gabriel mal talent na viacero vecí. Keď nevyšla športová kariéra, sústredil sa na hereckú.
„Už ako malý som túžil stať sa hercom. Keď som mal dvanásť rokov, prihlásil som sa do detského divadelného súboru v terajšom Divadle Jána Palárika. Divadlo ma očarilo.“ Na svoj prvý veľký potlesk si veľmi dobre pamätá. Vychutnával si ho. „Hral som postavu koktavého Kuba a deťom som sa tak páčil, že ma skandovaním zavolali späť na scénu. Vtedy som okúsil pocit slávy,“ spomína s úsmevom. Neostalo to len pri detskom sne.
Ako tretiak na gymnáziu sa prihlásil na talentové skúšky na VŠMU. Podarilo sa mu dostať až do tretieho kola, no medzi ôsmich vybraných sa už neprebojoval. Oficiálna verzia predsedu poroty Mikuláša Hubu znela, že za to môže jeho medzierka medzi zubami. „Prežíval som to veľmi zle. Ale o pár dní to prešlo. Povedal som si, že to tak asi malo byť. Hoci mnohí hovorili, že mám talent, už som osud znova nepokúšal. Chcel som si zachovať hrdosť.“
Dodnes sa však na javisku cíti výborne. „Keď mám koncert, hoci ich už bolo mnoho, pocity pred vstupom na pódium sú úplne rovnaké, ako keď som začínal v detskom divadle – malinká tréma, ktorá vkročením na javisko opadne.“

 

Najlepšie si oddýchne pri rybačke. Ryby na tanieri však nemá rád. Foto: album Gabriela Kalapoša


Spával s Haberom
Po nevyplnenom hereckom sne sa sústredil na hudbu. Chcel vyskúšať profesionálnu spevácku dráhu. „Ako stredoškolák som robil skúšky do jediného profesionálneho speváckeho telesa – SĽUKu. Prijali ma. Po maturite som však úspešne zvládol prijímačky na Pedagogickú fakultu UK, tak som sa musel opäť rozhodovať, čo ďalej. SĽUK znamenal život, ktorý by sa mi veľmi páčil – cestovanie, hudba, kolektív. No pod vplyvom rodičov som sa rozhodol pre druhú možnosť.“ Štúdium na pedagogickej fakulte ho napriek všetkému bavilo a skúšky robil na jednotky a dvojky. Na rozdiel od strednej a základnej školy, kde patril medzi známe firmy. „Nie som na to hrdý, no nebol som úplne vzorným študentom. Vyhľadával som všetky možné mimoškolské aktivity. Na gymnáziu som často meškával na prvé hodiny. Celá trieda čakala na moje originálne výhovorky. Raz som neskorý príchod odôvodnil návštevou z Konga, ktorú som musel ísť ráno odprevadiť na stanicu. Prešlo mi to,“ smeje sa po rokoch Gabriel Kalapoš. Z gymnaziálnych čias rád spomína na obdobie, kedy spolu s kamarátom Danielom Vopátom vymýšľali a moderovali Didi kluby. „Didi znamenalo diskotéka a dialóg. Vymýšľali sme scenáre, volali sme študentov a zaujímavých hostí. Podujatie malo myšlienku, preto nám ho škola povoľovala. Užívali sme si to.“
Veselé spomienky sa mu viažu aj na Armádny umelecký súbor Víta Nejedlého, kde si odkrútil rok vojenskej služby. „Na konkurze ma upútal vysoký, strapatý chlapík s gitarou na pleci. My ostatní sme boli v oblekoch a mali sme pripravené operné árie. Keď sa otvorili dvere, zdvihol sa a povedal, že chce ísť prvý, lebo ho určite vyrazia. A aj sa tak stalo. Bol to Rišo Müller.“
Namiesto do Bratislavy si Gabriela Kalapoša na konkurze vybrali do Prahy. Tam sa spriatelil s hercom Lukášom Vaculíkom a mnohými ďalšími, dnes známymi osobnosťami. V prijímači dokonca spával vedľa Paľa Haberu. „Nikto ho nemal rád, stále mal v ruke gitaru a otravoval, aby sme počúvali jeho pesničky. Ja som bol taký dobrák, že som si ho vždy vypočul. Možno medzi tými skladbami boli aj jeho neskoršie hity. Netušil som, čo z neho bude.“

 

Takto vyzerá šťastný víťaz auta za úspešnú rybačku. Foto: album Gabriela Kalapoša


Najväčší úlovok
Gabriel Kalapoš oslávil prednedávnom päťdesiatku, hoci sa na ňu necíti. „Beriem ju len ako určité číslo, ktoré treba rešpektovať. Neovplyvňuje moju náladu, ani nad ním nerozmýšľam. Keď človek pracuje s mladými ľuďmi, musí byť vždy mladý. Dúfam, že to tak ešte dlho ostane.“ Pri jeho povolaní je dôležitý relax. Najlepšie si oddýchne pri práci na záhradke v Suchej nad Parnou alebo pri rybačke. „K rybárčeniu ma doviedol rodinný známy. Zistil som, že je to zaujímavé, je tam dosť adrenalínu a súťaživosti, ale človek sa až tak nenarobí. Najväčší úlovok? Škoda Fabia!“ chváli sa. Vyhral ju pred pár rokmi na rybárskych pretekoch za takmer deväťkilového kapra. „Vtedy som urobil aj ďalší rekord, keď som za sedem hodín pretekov chytil dvadsaťdeväť kaprov. Ryby však väčšinou púšťam späť, mám ich rád vo vode, nie na tanieri. Mojím veľkým prianím je chytiť našu najväčšiu sladkovodnú rybu – sumca. To mi mnohí aj vinšovali k päťdesiatke. Dúfam, že sa mi to raz podarí.“
 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty | Nastavenie cookies | Cookies politika
Copyright © 2010-2024. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk
Mazda
reklama