Pred desiatimi rokmi zomrel trnavský hádzanársky velikán Marián Hirner

ŠPORT - Hádzaná | 25.2.2015, 12.36, prispievatelia

Trnavčan Marián Hirner (5. 7. 1953 – 25. 2. 2005) sa výrazným spôsobom zapísal do histórie slovenskej hádzanej, ba s úctou jeho meno vyslovovali aj na svetovom fóre.

Majstrovský hádzanársky strapec Lokomotívy ŽOS Trnava so svojimi mladými priaznivcami (1994). Foto: archív Ondreja Sakara

reklama

Vyhral anketu o najlepšieho trnavského hádzanára storočia. Reprezentačný dres ČSSR mal na sebe 162-krát a dokonca si ako brankár zapísal autorstvo dvoch gólov.

Dva razy sa stal najlepším hádzanárom Slovenska (1977, 1980), rovnaký zásah mu prináležal aj vo federálnom hodnotení (1979, 1980). Jeho brankárskym vzorom bol brat Jozef.

Stal sa prvým Slovákom, ktorý si zahral prestížnu nemeckú bundesligu, hoci povolenie mu v Prahe vystavili až po dlhom čakaní. Svätyňu špičkového európskeho klubu TV Grosswallstadt ochraňoval od roku 1986.

reklama

V tomto západonemeckom meste dodnes spomínajú na slovenského hádzanára Mariána Hirnera s hlbokou vďakou. V hale TV je teraz umiestnená jeho fotografia v nadživotnej veľkosti.

Na prijatí prvoligových hádzanárov Lokomotívy ŽOS v obradnej sieni trnavskej radnice sa Marián Hirner zapísal do pamätnej knihy mesta. Foto: archív jl

Z Nemecka sa vrátil domov. V najvyššej slovenskej súťaži 1993/94 sa mu podaril so zverencami Lokomotívy ŽOS úžasný zásah.

Na konci uvedenej prvoligovej sezóny, po rozhodujúcom víťazstve trnavských zverencov M. Hirnera nad VSŽ Košice 21:18, prepukol v beznádejne zaplnenej hale na Rybníkovej majstrovský ošiaľ.

Neskôr bol Marián prezidentom hádzanárskeho klubu Lokomotívy ŽOS Trnava. Tiež tento zodpovedný post robil so všetkou dôslednosťou.
Aj dlhoročný hráč a kouč Ondrej Sakar zažil s trnavskou športovou ikonou mnoho pekných hádzanárskych chvíľ.

Rodák z Malaciek prestúpil do prvoligovej Lokomotívy ŽOS v lete 1990 a neskôr to dotiahol do reprezentačného dresu. Sakar pre portál trnavskyhlas.sk povedal:

„Na Mariána Hirnera veľmi rád a často myslím. Vo vtedajšej úžasnej atmosfére trnavskej hádzanej bol neodmysliteľným ohnivkom. Prechovával som k nemu úctu ako k excelentnému brankárovi svetových kvalít, ale aj ako k trénerovi, manažérovi či kamarátovi. Mal neskutočnú ľudskú charizmu.“

Historická chvíľa v trnavskej športovej hale spred vyše dvadsiatich rokov. To keď zverenci M. Hirnera získali majstrovský titul. Zo zlatých medailí sa vtedy svorne tešilo aj trio (zľava): primátor mesta Trnavy Imrich Borbély, námestník riaditeľa patronátneho podniku ŽOS Miroslav Hlavna a tréner Marián Hirner. Foto: archív Ondreja Sakara

Nezabudnuteľný gólman v zelenom drese so šestnástkou nás navždy opustil pred desiatimi rokmi, 25. februára 2005.

Keď si poňho prišla zubatá do Národného onkologického ústavu v Bratislave, mal iba päťdesiatjeden rokov. Príliš mladý pre smrť.

A tak na Mariána, výnimočného športovca aj človeka, nám zostalo iba more nezabudnuteľných spomienok.

Škoda len, že Memoriál Mariána Hirnera v hádzanej popredných mužských kolektívov sa v trnavskej mestskej hale už nehrá. Tieto kvalitné zápolenia si zapísali štyri kapitoly.

Hlavnú usporiadateľskú taktovku spomienkového dvojdňového podujatia niesol mestský magistrát, veď Mariánovi patril cez jedno volebné obdobie poslanecký mandát v mestskom zastupiteľstve. Navyše, štyri roky vykonával predsednícku funkciu v komisii MZ pre mládež a šport.

Trnavský velikán olympijského športu medzi sedmičkami by si zaslúžil, aby na znak piety a úcty k slávnemu rodákovi sa memoriálová tradícia nezabudnuteľnej konfrontácie dospelých hádzanárov opäť oprášila.

Jaroslav LIESKOVSKÝ