V Križovanoch si zvykli víno nepiť, ale ochutnávať
AKTUALITY - Región | 16.3.2015, 10.45, Ján Král
V Križovanoch nad Dudváhom sa v sobotu uskutočnila výstava vín spojená s ochutnávkou pre verejnosť Kerestúrsky zlatý štek. V obecnom kultúrnom dome mohli návštevníci vyskúšať chuť až 285 vzoriek od 96 rôznych producentov zo Slovenska ale i Rakúska.
Organizátori akcie Peter Horváth (vľavo) a František Vaško (vpravo) v spoločnosti vinára Miloša Kusého z Križovian, ktorý získal viacero ocenení. Foto: Ján Král
Križovany oficiálne nie sú vinárska obec, pretože na tento titul by museli mať v katastri zaregistrovaný aspoň jeden oficiálny vinohrad. Napriek tomu sa tu „nápoj bohov“ teší veľkej obľube a v obci fungujú viacerí domáci pestovatelia. I preto akcia zaznamenala už svoj siedmy ročník.
O ochutnávku vín bol medzi verejnosťou záujem.
„Udelili sme desiatky zlatých medailí ako ocenenie kvality vína. Úspechy žali aj vzorky vinárov z Križovian. Považujem výsledky za veľké pozitívum, nakoľko minulý rok počasie pestovaniu vínnej révy neprialo,“ povedal jeden z organizátorov akcie František Vaško.
Kerestúrsky zlatý štek zastrešuje občianske združenie Vitispol Križovany, ktoré spája vinohradníkov, vinárov a priateľov vína. Medzi jeho zakladateľov patrí aj Peter Horváth.
Ochutnať vínka prišli celé partie.
„Tento rok na ochutnávku prišlo asi 250 ľudí. Teší nás, že rastie záujem verejnosti ako aj to, že ľudia si zvykli, že sem neprídu víno piť, ale ochutnávať,“ uviedol Horváth.
Znalci obľúbeného nápoja odporúčajú si jeho konzumáciu dokonale vychutnať. „Človek by sa mal z vína potešiť, všimnúť si jeho farbu, užiť jeho vôňu i chuť a piť ho po malých dúškoch,“ odkazujú spoluzakladatelia Vitispol.
Sestry Monika a Katarína z Križovian si pochvaľovali úroveň akcie.
Zuzana a Peter sa na seba usmievajú nielen pri dobrom víne.
Ako vznikol názov Kerestúrsky zlatý štek?
Na ochutnávku vyrobili poháre so špeciálnym gravírovaním.
Nárečové slovo štek (čítaj tvrdo) mladšej generácii už asi veľa nepovie. V minulosti sa však vinič nepestoval súčasným vinohradníckym spôsobom, ale révu ťahali po drevenom, do zeme vsadenom, kole – tzv. šteku.
Ten bol väčšinou z agátu, ktorého svetlá farba pripomína zlatú. Preto Kerestúrsky zlatý štek. |