Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Hora krížov a smetia

RELAX - Reportáže | 30.4.2011, 00.00, Vladimír Kampf

Možno viedla Česká cesta práve tadiaľto. Možno to bolo cez Bukovú alebo ešte niekde kúsok vedľa. Odborníci o tom zavše polemizujú. Jedno je však isté: Cez Bielu horu prúdi tovar po stáročia.

Hora krížov a smetia

Cestu k vrcholu lemujú kríže. K tragédii stačí aj trocha neopatrnosti. Foto: Michal Hlavatovič

reklama

 

Je to len zopár zákrut a ani kopec to nie je ktovieaký vysoký. V zime je občas zarážajúce, že takýto kúsok nie príliš náročnej cesty nedokážu cestári udržať prejazdný. Ale na trnavskej rovine to nie je nič výnimočné. Ledabolo odhrnuté je tu normálne aj na oveľa pohodlnejších úsekoch.


Vtedy a teraz
Niektorí historici sú presvedčení, že najvýznamnejším priechodom Českej cesty bol malokarpatský Biksádsky priesmyk zvaný aj Biela hora. V súčasnosti je kopcom s množstvom krížov, veľkým neporiadkom a je aj jednou veľkou latrínou pod šírim nebom, najmä na jej vrchole. O chvíľu našťastie všetko zakryje prívetivá zeleň a tento kopec, na ktorý sa po kľukatej ceste len ťažkopádne štverajú kamióny, bude zasa aspoň ako-tak hrdo vyzerať.

 

reklama

Zvyčajne tu býva rušno. Foto: Michal Hlavatovič


Bez cla a mýta
Cestu oficiálne ustanovili ako dôležitú magistrálu medzinárodného významu uhorský kráľ Karol Róbert a jeho český kolega kráľ Ján Luxemburský. Stretli sa na Vyšehrade na prelome rokov 1935 a 1936. Bol to taký trucpodnik proti Rakúšanom. Cesta obchádzala Viedeň a ekonomicky spájala dnešnú Budapešť a Prahu. Vyhlásením Českej cesty však nevznikli žiadne nové komunikácie, iba tým zoficiálnili a dali vážnosť už existujúcim hradským. Veď cez Bielu horu už v časoch Veľkej Moravy prevážali tovar a ľudí z Moravského do Nitrianskeho kniežatstva.
Česká cesta mala najväčší význam v 14. a 15. storočí. Uhorskí králi dali na jej ochranu vybudovať pevnosti a strážne hrady. Nikto už na nej nemohol len tak vyberať mýto či clo. Bola to cesta bez poplatkov, ktorá mala zabezpečiť voľný a bezpečný priechod. Žiadne diaľničné známky a vyberanie elektronického mýta. V tom čase vláde a šľachte záležalo na rozvoji obchodných aktivít a bezproblémového zabezpečenia tovaru.
 

Vrcholová fotografia. Je to hanba hranice dvoch regiónov. Foto: Michal Hlavatovič

 

Prípinkári
V časoch najväčšej slávy prekvital aj dnešný Trstín. Dedina žila najmä z ruchu, ktorý v nej vládol. Kupci a furmani sa zastavovali v miestnom hostinci, z ktorého dnes zostali už len kamenné oblúky, aby si odpočinuli pred náročnou jazdou cez kopce. Trstínčanom hovorili aj prípinkári, pretože pripínali svoje kone do povozu, aby pomohli obchodným cestujúcim do náročných kopcov.

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda plug in hybrid
reklama