Používaním stránok trnavskyhlas.sk súhlasíte s používaním cookies. Viac info OK

Trnavské rybníky
reklama

Iný kraj, iný mrav

RELAX - Reportáže | 30.4.2011, 00.00, Vladimír Kampf

Na východe Slovenska mokro. Tu na západe naháňačka s korbáčom, zavše trocha vody a lacné voňavky. Alkoholu všade dosť. V Európe je súčasťou veľkonočných osláv pestrá paleta rôznych zvykov.

Iný kraj, iný mrav

V Pietrowiciach Wielkych musí aj farár putovať v sedle koňa. Foto: Vladimír Kampf

reklama

 

Veľká noc je najvýznamnejším kresťanským sviatkom, oslavou vzkriesenia Ježiša Krista, jeho zmŕtvychvstania. Pre židov je toto obdobie pamiatkou vyslobodenia izraelitov z egyptského otroctva. Tieto sviatky sa u nás prekrývajú s rôznymi pohanskými oslavami príchodu jari. Ľudové tradície pochádzajú z predkresťanských dôb.


V kuklách
Pre Talianov či Španielov neexistujú vážnejšie sviatky. Extrémom je Veľká noc na Sicílii. Zabudnite na to, že počas tohto obdobia bude na ostrove niečo fungovať. V piatok, sobotu, nedeľu a pondelok sa učičíka aj doprava. Pestré predstavenia a sprievody, často aj v kuklách, sú v každej obci trochu iné.
Mestečká a dedinky oslavujú Ježiša Krista po svojom. Procesie sa ťahajú ulicami od kostola ku kostolu. Zobrazujú výjavy z posledných dní Krista, jeho zmŕtvychvstanie. Napríklad cez San Pier Niceto prechádzajú v prvý utorok po Kvetnej nedeli zlaté deti. Toto pomenovanie je odvodené od lesku šperkov na ich šatách.
V San Fratelli majú v stredu Slávnosť židov. Mladí ľudia prezlečení za židov hrajú v meste na trúbky, bubny, reťaze a iné hlučné nástroje. Kostýmy sa dedia z otca na syna. Ich súčasťou je červená kapucňa, ktorá údajne pripomína pohanské sviatky vína a zábavy.
Na Zelený štvrtok je to vraj najzaujímavejšie v Caltanisette. Šestnásť skupín sôch na podstavcoch pochoduje uličkami. Každá z nich predstavuje jedno zastavenie na krížovej ceste.

 

reklama

Svätenie jedla v Jakubanoch – skvelá pastva pre oči. Foto: Vladimír Kampf


Rapkanie
Veľká sláva Veľkonočného pondelka v poľských Pietrowiciach Wielkych každoročne do obce na hraniciach s Českom priláka tisíce ľudí a niekoľko koní... Trojkilometrová púť na koňoch od farského kostola k drevenému kostolíku sv. kríža je miestnym unikátom. Tiež je to asi pozostatok niekdajších náboženských obradov. Dodnes prežíva medzi lužickými Slovanmi, v Bavorsku a v niektorých ďalších poľských diecézach. Niektorí miestni sedliaci držia kone už iba pre to, aby sa mali čím popýšiť počas Veľkonočného pondelka. Okrem tejto zaujímavosti je v Poľsku zvykom aj polievať a šibať naplno.

 

V sicílskej Enne sú hlavnými postavami sochy Ježiša Krista a Panny Márie. Foto: Vladimír Kampf


Vedrá
Exotika sa dá nájsť aj na Slovensku. V Jakubanoch pri Starej Ľubovni na Veľký piatok gréckokatolícki veriaci ukladajú do fiktívneho hrobu plaščenicu, plátený obraz Krista. Srdce zvona na veži je zviazané. Miesto neho ohlasujú ukrižovanie Krista rapkáče. Kňazovi nesúcemu plaščenicu nad hlavou kladú ženy pod nohy na krosnách tkané červené plachty. Keď putoval pán Ježiš do Jeruzalema, ľudia mu hádzali pod nohy plášte a ratolesti. V Jakubanoch takmer vôbec nešibú a chlapci si vedrá požičiavajú rovno v chalupách dievčat.
Rapkanie sa počas Veľkej noci ozýva aj v českých dedinách, kde si v pondelok chodia s koledou po vajíčka chlapci oveľa decentnejšie ako u nás. Vodu takmer nepoužívajú a šibú, akoby sa im nechcelo.
 

reklama

Podeľte sa s nami o váš názor!

Aktuálne správy
TRNAVSKÝ HLAS je registrovaná ochranná známka spoločnosti WebHouse, s.r.o. Právne informácie | Etický kódex | Reklama | RSS | Kontakty
Copyright © 2010-2022 WebHouse, s. r. o. Všetky práva vyhradené
Tento web beží na serveroch webhouse.sk

Pocitadlo.sk

Mazda plug in hybrid
reklama