Tomáš a Monika Púchli: Neraz plávajú aj cez bolesť

ŠPORT - Plávanie | 3.5.2011, 00.00, Ján Král

Tie mená si zapamätajte. Ešte o nich určite budete počuť. Len trinásťročný Tomáš Púchly a jeho o tri roky staršia sestra Monika patria k špičke slovenského plávania. Odborníci prognózujú týmto mladým Trnavčanom veľkú budúcnosť.

Voda je ich živel. Monika a Tomáš Púchli nedajú na plávanie dopustiť. Foto: Ivan Kopčáni

reklama

Tomáša (21.3.1998) dokonca porovnávajú s legendárnym Marcelom Gérym, ktorý v osemdesiatych rokoch skvele reprezentoval nielen trnavský klub, ale vôbec celú vlasť. Podľa viacerých odborníkov má Púchly dokonca ešte väčší talent a šancu preraziť. Pravda, stále je veľmi mladý a najťažšie obdobie má ešte len pred sebou. „Géry bol vynikajúci plavec, drží mnohé rekordy. Budem sa snažiť ich postupne poprekonávať. Mojím dlhodobým cieľom je, aby som sa stal raz slovenskou jednotkou. Chcem byť najlepší,“ hovorí o ambicióznych plánoch do budúcna s flegmatickým tónom v hlase Tomáš Púchly.
Tento rok už súťaží v kategórii s o rok staršími pretekármi, napriek tomu stále zbiera medaily za prvenstvá. Len za rok 2011 prekonal už jedenásť rekordov. „Na ostatných veľkých pretekoch Orca v Bratislave boli aj viacerí zahraniční pretekári, ktorí ma potiahli. Veľmi rád spomínam napríklad na obrovské plavecké podujatie v Berlíne. V hale vládla ohromná atmosféra, prepracoval som sa do finálovej osmičky. Keď sa mi podarilo vyhrať, bolo to fantastické. Celkovo, plávanie v zahraničí je oveľa viac propagované ako u nás. Zoberte si, že na Slovensku je niekedy problém, aby sa okolo bazéna pomestili aspoň všetci plavci, v zahraničí sú pre divákov vybudované tribúnky,“ hovorí Tomáš.

Phelpsa môžu obaja
K jeho slovám sa pridáva aj staršia sestra Monika (28. augusta 1994). „Plávanie obnáša veľa driny, odriekania a prekonávania bolesti. Nie je však dostatočne propagované. Ľudia poznajú iba najlepších plavcov. Napríklad Milorada Čaviča, ktorý prehral s Michaelom Phelpsom na olympiáde iba o dohmat, takmer nikto nepozná. Pritom futbalistov dokáže vymenovať drvivá väčšina ľudí. Platí to aj o Spartaku, pričom súčasní hráči ani nie sú veľké hviezdy,“ hovorí Monika.

reklama

Monike vyhovujú dlhšie trate. Foto: Ivan Kopčáni

V roku 2010 ju vyhlásili za najlepšiu slovenskú juniorku. Prispela k tomu určite aj účasť na ME juniorov v Helsinkách. Teraz si už meria sily v ženskej kategórií. Prechod medzi vekovými skupinami nie je jednoduchý, i preto to výsledkovo aktuálne nie je podľa jej predstáv. Verí však, že sa veci čoskoro zmenia. Dopomôcť k lepším výkonom by jej mohlo i sústredenie, ktoré nedávno absolvovala s reprezentačným výberom v Taliansku. „Do jedenásťčlennej nominácie si ma vybral národný tréner, aby som sa zlepšila a mohla sa pokúsiť zabojovať o účasť na svetovom šampionáte v Peru. Tréningy boli hrozne náročné, pripravovali sme sa na suchu i vo vode. Urobili sme obrovský objem, za desať dní sme zaplávali 121 kilometrov,“ povie. „To u nás obvykle urobíme za mesiac,“ pridal brat Tomáš na dokreslenie náročnosti sústredenia.
Po plaveckej stránke sú súrodenci Púchli rozdielni. Tomáš je šprintér, vyhovujú mu skôr kratšie trate. Dominuje v disciplínach dvesto metrov kraul, sto metrov motýlik a v päťdesiatkach motýlik, znak a kraul. Monika má, naopak, radšej väčšie dĺžky. Najviac jej sedí disciplína dvesto metrov polohové preteky. Športovým vzorom je pre oboch Američan Michael Phelps, svetová špička. Tomáš i Monika snívajú o účasti na olympiáde. Reálne však vyzerá až Rio de Janeiro v roku 2016. „Na budúcoročné hry v Londýne je to nabité, limity sú pre mňa ešte ďaleko,“ zamýšľa sa Monika. „Zabojujeme o päť rokov,“ pridáva optimisticky Tomáš.

Všetko pre úspech
Moniku čakajú už o dva roky maturity, potom by rada skúsila požiadať o štipendium v Amerike. „Chcem prekonať trnavskú tradíciu a pokračovať v plávaní ďalej i po maturite,“ hovorí Monika, ktorá je vo svojom tínedžerskom veku druhou najstaršou plavkyňou v trnavskom kolektíve.
Monika i Tomáš si uvedomujú, že bez cieľavedomého tréningu vysnené méty nedosiahnu. „Na tréningu nemám rada špeciálnu vytrvalosť, keď sa ide do bolesti, až na anaeróbny prah. Bolesť musíme prekonať, pretože inak to nejde. Mám v tom však ešte rezervy,“ vraví Monika, na čo mladší brat kontruje: „Mňa to zase baví. Idem cez bolesť, prekonávam sa, viem, že keď zabojujem, získam ďalšiu silu, a to ma posunie ďalej.“
Monika je krásna mladá žena. Dostala sa do veku, keď sa okolo nej točia chlapci. „Tréner mi hovorí, že nemôžem sedieť na troch stoličkách. Toho sa držím, a preto som sama,“ usmieva sa sympatická blondínka a pridá bonz na Tomáša. „Aj po ňom už idú baby. Lepia sa na neho hlavne staršie, uznajte, nevyzerá na trinásť rokov.“ Tomáš zvesela dodáva: „Plávanie je pre mňa prvoradé.“ V škole ich bavia najmä jazyky. „Keď raz chceme dosiahnuť niečo aj na medzinárodnej scéne, potrebujeme ovládať angličtinu.“
Veľkú oporu majú i v rodinnom zázemí. „Rodičia pre nás robia všetko, obetujú financie i čas. Iným rodičom je občas jedno, čo robia ich deti. Naši nám venujú veľkú pozornosť, neraz nás vyzdvihnú i po škole alebo tréningu a podporujú nás,“ vravia svorne.

Žiadna zábava, tvrdá makačka
Aký je recept na úspech u súrodencov Púchlych? „Nerozptyľovať sa zábavou, nenechať sa ovplyvniť okolím,“ hovorí Monika. „Treba myslieť len na plávanie a mať aj kus šťastia a talentu,“ dopĺňa Tomáš. „Pri plávaní nejde len o silu a techniku. Plavec musí zvládať aj dohmat, štart, obrátku. Niekedy nevyhráva ani najlepší, ale ten, čo ideálne zvládne obrátky a má i šťastie. To platí najmä o kratších tratiach. Na dlhších sa rozhoduje silou a technikou,“ pokračujú. „Preteky v televízii, si doma nahrávame, a potom analyzujeme techniku jednotlivých plavcov. Aj takto sa snažíme zdokonaľovať,“ hovorí Tomáš. Ten pôvodne skúšal futbal, rodičia to však zatrhli. „Najprv mi to bolo ľúto, no neskôr som sa v plávaní našiel.“

Predpoklady na olympiádu v Riu
Trnavskí plavci sa aktuálne pripravujú na Veľkú cenu Slovenska. Najvýznamnejšie tuzemské preteky v 50-metrovom bazéne sa uskutočnia počas posledného májového víkendu v Bratislave. Tréner Ladislav Hlavatý na ne kladie veľký dôraz.
Ukončujú totiž nominačné obdobie na významné preteky, ako sú európsky a svetový šampionát či európsky festival mládeže.

Tréner Rastislav Hlavatý považuje Tomáša Púchleho za najväčší žiacky talent v rámci Slovenska. Foto: Ivan Kopčáni

Ako hodnotíte plavca Tomáša Púchleho?
- Tomáš je momentálne najväčší talent trnavského plávania. Dokazuje to aj fakt, že prekonáva slovenské rekordy v kategórii žiakov, ktoré pred tridsiatimi piatimi rokmi vytvoril vynikajúci plavec Marcel Géry. To, že doteraz Marcelove časy nikto neprekonal, ukazuje, o aké kvalitné výsledky išlo. Tomášovi sa darí lámať tieto rekordy vo veľkom množstve, len minulú sezónu ich prekonal asi dvadsať, tento rok vylepšil jedenásť. Je to niečo výnimočné. Výkonnosť má na svoj vek výbornú. Veríme, že bude pokračovať v nastúpenom trende aj do budúcnosti.
A čo jeho sestra Monika Púchla?
- Po výborných výsledkoch a úspechoch v žiackej kategórii, kde na majstrovstvách Slovenska pravidelne víťazila, prešla do seniorskej kategórie. Dvakrát za sebou sa kvalifikovala na ME juniorov. Vývoj je veľmi dobrý, za minulý kalendárny rok ju v slovenskej plaveckej asociácii vyhodnotili ako najlepšiu juniorku roka. Snažíme sa, aby na výsledky nadviazala i v seniorskej kategórii, kam práve prechádza.
Tomáš Púchly prekonal tento rok už jedenásť rekordov. Ktorý z nich si najviac vážite?
- Každý slovenský rekord, ktorý v minulosti držal Marcel Géry a trval niekoľko desiatok rokov, je výnimočný. Cením si, že Tomáš okrem zdolávania slovenských rekordov dokáže konkurovať aj rovesníkom v zahraničí. Pre nás je podstatné, aby sme po dlhšom čase v Trnave vychovali okrem plavcov, ktorí sa zúčastnia na vrcholových pretekoch typu ME alebo MS, aj plavca, ktorý tam dokáže spraviť výsledok. Tomáš má zatiaľ predpoklady, aby sa o niekoľko rokov dokázal dobre umiestniť. aj medzi juniormi. Samozrejme, ťažko povedať, čo bude potom. Predpoklady však má výborné.
Čisto teoreticky, ak pôjde všetko idylicky, má podľa vás niekto zo súčasných zverencov šancu prebojovať sa na olympiádu?
- Ťažko mi to takto dopredu povedať. Tomáš má trinásť rokov. Olympiáda v Londýne je o rok. To je príliš krátky čas. S výhľadom na OH v roku 2016 však zatiaľ má predpoklady, aby sa tam kvalifikoval a stal sa z neho olympionik. U ostatných je to ťažko zatiaľ hovoriť, Tomáš vyniká. Nepreženiem, ak poviem, že Tomáš je najväčší talent nielen trnavského, ale vôbec slovenského plávania v kategórii žiakov. Samozrejme, máme aj iných šikovných plavcov, sú od neho ale starší.
Cítite zadosťučinenie za svoju prácu?
- Každého trénera teší, ak má zverenca, ktorý je úspešný vo svojom športe. Dúfam, že Tomáš svojím ďalším výkonnostným napredovaním urobí ešte väčšiu reklamu celému trnavskému plávaniu a pozdvihne povedomie o tomto športe v regióne. Chceme, aby to v meste nebolo len o futbale a ľudia vedeli, že sa tu rodí veľmi dobrý plavec, ktorý by mohol dosahovať zase dobré športové úspechy aj v medzinárodnom chápaní športu. Aspoň zatiaľ to tak vyzerá. Verím, že o trnavských plavcoch ešte bude počuť.
Trénujete skupinu top trnavských plavcoch. O trnavských tréneroch je však známe, že si výsledky neprivlastňujú, ale berú ich ako dielo kolektívnej práce. Hovoríme pravdu?
- Trénujem skupinu najlepších. Neučili sa však plávať u mňa. V Trnave máme nastavený, myslím si, veľmi dobrý systém. Detí prechádzajú od základného plaveckého výcviku, ktorý absolvujú ako päťročné v malom bazéne, k ďalším trénerom, ktorí pracujú v zdokonaľovacích plaveckých kurzoch. Neskôr prejdú do kategórie, kde sa venujú súťažnému a vrcholovému plávaniu. V klube pracuje približne pätnásť trénerov. U mňa sa pyramída končí, kvalita plavcov nie je teda len moja zásluha, ale je to aj o práci kolegov, ktorí ich posunuli až ku mne. Súťažnému plávaniu sa okrem mňa a môjho otca Ladislava Hlavatého venujú aj Tatiana Bergmanová, Ingrid Remišová a Mikuláš Lihan.
 
Slová vďaky
„Teší nás, že môžeme prípravu realizovať v plavárni MtF STU v Trnave. Máme veľmi dobrú spoluprácu aj so Športovým gymnáziom Jozefa Herdu v Trnave, pomáhajú nám zabezpečiť podmienky nevyhnutné pre náš šport. Budeme radi, ak nás i ďalej budú podporovať Mesto Trnava i Trnavský samosprávy kraj,“ uviedol Rastislav Hlavatý.

K veľkým talentom trnavského plávania patrí aj Juraj Klátik. Foto: Ivan Kopčáni

Rastislav Hlavatý o ďalších talentoch
Juraj Klátik
- V ostatnom čase potvrdil tento junior veľmi dobrú výkonnosť. Kvalifikoval sa na Európsky olympijský festival mládeže, ktorý bude v lete v Turecku. Je to niečo ako súťaž ME mladších juniorov. Za ostatné obdobie sa výrazne zlepšil a na Slovensku patrí medzi v prsiarskych disciplínach vo svojej kategórii.
Barbora Križanová
- Taktiež je potenciálnou kandidátkou na ME junioriek. Patrí na Slovensku medzi špičku, veríme, že sa do Turecka kvalifikuje aj ona.
Ktorí ďalší?
- V žiackych kategóriách máme plavcov, ktorí sú ešte veľmi mladí. Veríme, že budú pokračovať v stopách už spomenutých plavcoch. Za všetkých spomeniem Barboru Tomanovú, patrí medzi najlepšie žiačky na Slovensku. Vymenované si zaslúžia byť aj veľmi talentované Alexandra Rakayová a Barbara Bartovičová. Patria medzi naše top. Zabudnúť nemožno ani na Natáliu Mackovú. Tieto deti momentálne zbierajú medaily na Slovensku. Veríme, že postupne sa aj oni prepracujú na medzinárodnú úroveň.