Petr Čmilanský o zápase s Hornými Orešanmi: Emócie boli zbytočné

ŠPORT - Futbal - Futbalové ligy | 29.4.2011, 00.00, Ján Král

Suchá nad Parnou zvládla tri náročné duely v rade. Najprv vyhrala nad Zavarom, potom priniesla cenný bod zo Siladíc a teraz prekvapujúco uhrala remízu s favorizovanými Hornými Orešanmi. Aj na tieto témy sme hovorili s trénerom Petrom Čmilanským.

Petra Čmilanského trápi útočná činnosť tímu. Foto: Michal Hlavatovič

Derby s Hornými Orešanmi bolo veľmi emotívne. Ako ste ho vnímali vy?
- Veľké emócie pramenia aj v minulosti. Keď Suchá hrala v Horných Orešanoch, boli určité problémy. Myslel som ale, že to už bude za nami. Čo bolo, bolo... Aj tento zápas sa začal úplne v poriadku. V drese súpera nastúpili i hráči, ktorí pôsobili aj u nás. Myslel som si teda, že duel zvládneme, hoci Horné Orešany ukazujú svoju silu. Majú kvalitný kolektív, šikovných hráčov. No i my sme sa zlepšovali, chceli sme potvrdiť získaný bod zo Siladíc.
Trúfli by ste si i na víťazstvo?
- Škoda výsledku, šance sme mali. Zápas ovplyvnilo vylúčenie Mira Dúbravca v prvom polčase za druhú žltú kartu. Rozhodca podľa mňa ani nevidel, čo sa tam stalo. Musím chlapcom poďakovať za predvedený výkon. Gól sme dosiahli z jedenástky v nadstavenom čase, súper mal tiež vylúčených hráčov.
Nebáli ste sa, ako dopadne exekúcia penalty? Na jar Suchá zahodila už dve.
- Veru, obavy sme mali. Určený bol Filip Poláček, ukázal, že sa zlepšuje zo zápasu na zápas. Skóroval už v Siladiciach. I teraz si zachoval chladnú hlavu a vyrovnal. Mali sme šance aj v prvom polčase. Po góle volala hlavička Jakuba Šimončiča. Celý mančaft šliapal, súpera sme okrem striel z diaľky do vyložených príležitostí nepustili. Za zápas s Hornými Orešanmi by som rád pochválil Samuela Janiša, kompletnú obranu, Filipa Poláčka. A menovať môžem ďalej. Chalani si zaslúžili vyhrať tento duel, i v desiatich sme hrali veľmi dobre. Ukázali sme silu kolektívneho ducha, že vieme zabojovať aj za nepriaznivého stavu. Moji zverenci vedia hrať proti každému súperovi. Myslím si, že emócie na konci, nadávanie a provokovanie, boli zbytočné. Som však rád, že k väčšiemu incidentu neprišlo.
Suchá cestuje v nedeľu do Cífera, ktorý napriek postaveniu v tabuľke ešte tiež nemôže hovoriť o istote záchrany.
- Bol by som rád, aby sme pokračovali v zlepšenom výkone. Hlavne chcem, aby si chlapci uvedomili, že sa takto dá hrať aj na ihriskách súpera. Musíme pracovať naďalej poctivo, zodpovedne. Strieľame málo gólov, to je pravda, dúfam však, že sa to naštartuje a bude lepšie už v Cíferi.
Pre trest vám vypadne zo zostavy Dúbravec. Nahradíte ho?
- Po treste za štyri žlté karty sa vracia Miro Hujsi mladší. K dispozícii by už mal byť aj Juraj Drahňovský, ktorý pauzoval pre svoje povinnosti.
Napriek cennému bodu s Hornými Orešanmi Suchá ešte stále nie je von zo záchranárskych prác. Ktorý z nasledujúcich zápasov bude pre vás kľúčový?
- Každý domáci. Teraz sme v podstate dva body stratili. Ak nepovyhrávame domáce stretnutia, dostaneme sa do problémov.
Ako vnímate vašich konkurentov v boji o záchranu?
- Dvorníky sa na jar zlepšili, no prehrali v Brestovanoch. Hrnčiarovce zakopli s Drahovcami. Myslím, že sa rozhodne medzi aktuálne poslednými dvoma celkami tabuľky. Dúfam. My by sme vypadnúť veru nechceli.
Úvod sezóny však nenapovedal, že budete mať problémy so záchranou. Čo sa potom stalo?
- Zlomilo sa to práve v jesennom zápase v Horných Orešanoch, kde sme prehrali 4:0. Dovtedy mužstvo výborne šliapalo, no po tomto momente sme získali máličko bodov. Druhá polovica jesene nám vôbec nevyšla.
Vyzerá to aj na problémy s koncovkou.
- Rozhodne. Čakáme, kým sa zobudia útočníci. Teraz sa začal presadzovať Filip Poláček. Góly už čakáme aj od Mira Hujsiho.
Novým mužom v zostave je Peter Tomašovič. Ako zapadol do tímu?
- Prišiel z vyššej súťaže zo Žiaru nad Hronom. Rok a pol pre zdravotné problémy nehral. Klub ho angažoval s tým, že sa u nás rozohrá. Nám to len a len pomohlo. Mali sme problémy so stredom obrany. Peter je kvalitný stopér, dobre číta hru, je obojnohý, vysoký a dobrý hlavičkár.
V zime to vyzeralo, že sa do tímu vráti aj trojica skúsených futbalistov Peter Lošonský a bratia Fridrichovci. Aká je situácia s nimi?
- Majo Fridrich mi už povedal, že chce skončiť. Dúfal som, že jeho brat Ľubo ešte naskočí aspoň do jari. Tiež to už ale vyzerá, že nebude hrávať. Peter Lošonský je kapitola sama o sebe.
Vyskočil niekto výkonnostne z vlastnej liahne?
- Z dorastu som vytiahol Mareka Slováka. Chcel som aj Maroša Vlachoviča, ešte ale musí trénovať. Cítiť na ňom resty. Ide o veľmi dobrého futbalistu, potrebuje ale nabrať zápasovú prax. Určite je rozdiel hrať zápasy za dorast a mužov. Chlapci sú dobrí futbalisti, musia ale na sebe ďalej pracovať.
Budete sa snažiť o posilnenie kádra, alebo pôjde Suchá naďalej cestou výchovy vlastných hráčov?
- Chceme, aby hralo, čo najviac vlastných. Neviem, aká bude situácia v lete. Viacero dorastencov má končiť v mládežníckej kategórii. Sú tam šikovní chlapci, ktorí môžu zapadnúť do áčka. Je to len na ich. Najhoršie na tom, že čas na tréning si často nenájdu. To je potom problém.
O vaše služby mali v nie tak dávnej minulosti záujem viaceré kluby. Pretrváva ich interes?
- Ponuky boli aj sú. Zatiaľ ambície odísť nemám, v Suchej som spokojný.
Čím si vás prostredie v Suchej tak získalo?
- Prácou okolo futbalu. Dennodenne vidím, koľko toho pán Surový robí, neraz je na množstvo vecí sám. Ľudia, čo pomáhajú vidieckemu futbalu, obetujú svoj vlastný čas. Ide o nezaplatenú robotu. Svoje skúsenosti predsedu klubu a činovníka ObFZ Trnava sa snaží uplatniť a pomôcť, ako môže. Páči sa mi, že to tu funguje. S ničím nemáme problém. Máme k dispozícii kvalitný trávnik, ak je treba, i umelé osvetlenie na tréning. Mnoho chlapcov robí v stavebníctve, môžu trénovať až večer. Toto tu funguje, chlapci majú potrebný servis.

Chýbajú peniaze a podpora
Čo by pomohlo okresnému futbalu? „To nechám na kompetentných,“ odpovedá Petr Čmilanský, no pridá aspoň stručný návod. „Škoda, že v súťažiach chýba viac peňazí a podpory od najvyššieho orgánu. Chod klubu závisí aj od A-mužstva, ako hrá. Od toho sa odvíjajú aj mládežnícke celky. Jedno súvisí s druhým. Mladí chlapci majú potom métu, vidia svoje mužstvo, že maká za obec. Trénujem aj prípravku, chlapcov baví i futbal dospelých. Chodievajú so mnou aj na zápasy na ihriskách súperov.“