Trnava ako kolíska vzdelania

RELAX - Na ulici | 1.5.2011, 00.00, prispievatelia

Pred renesančným vchodom do Múzea knižnej kultúry Západoslovenského múzea v Trnave postáva skupinka ľudí. V spoločnosti františkánskeho mnícha sa pred časom vydali ulicami starého centra.

Renesančná budova bývalého Oláhovho seminára z roku 1566.

Na stáročnej trase, ktorú kedysi vymeriavali kroky vyberačov mestskej dane, nevynechávajú ani mestské či cirkevné pamiatky, oslobodené od poplatkov. Skupinku milovníkov trnavskej histórie sme zastihli na Námestí sv. Mikuláša pri Oláhovom seminári. „Pred príchodom arcibiskupa a kapituly z Ostrihomu, keď ho obsadili Turci, mal priestor pre farským kostolom názov Zúžená ulica,“ začal fráter Georgius. „V neskorších listinách mal aj iné mená. V 16. storočí ho nazývajú Veľké alebo Horné námestie pri farskom kostole. Ako súčasť ulice končiacej sa pri klariskom kláštore niesol tento priestor aj meno Horné trhovisko, Horná ulica, v ďalšom storočí Kapitulská ulica alebo Ulica sv. Mikuláša. Začiatkom minulého storočia sa priestranstvo nazývalo Mikulášskym námestím, no starší Trnavčania si ho pamätajú ešte ako Svätoplukovo námestie. Poďme sa na niečo pozrieť tu za roh.“

Námestie ako vreteno
Nasledovali sme svojho sprievodcu, ktorý sa zastavil, až keď z námestia bolo vidno hlavný vchod do farského úradu. „Pôvodne bol roh fary tam dolu, ako je tá brána. Jeruzalemská a Kapitulská ulica tu svojimi spojenými lievikmi tvorili široké vretenovité námestie s kostolom uprostred. V čase stavby nového kostola koncom 14. storočia prišlo i k rozrastaniu fary, čo viedlo k zúženiu ulice medzi ňou a kostolom. K fare pravdepodobne už vtedy patrila aj mestská škola, o ktorej sa dozvedáme až v súvislosti s kapitulnou ostrihomskou školou. Tá sa spoločne s arcibiskupstvom na čele s Pavlom de Varda prisťahovala do Trnavy v roku 1543. Vzniknuté spory medzi oboma školami vyriešil až nový uhorský prímas Mikuláš Oláh, ktorý v arcibiskupskom kresle vystriedal Pavla de Vardu a jeho iba štyri mesiace pôsobiaceho nástupcu kardinála Juraja Utešeniča, známejšieho pod matkiným rodovým menom Martinusius. Oláh spory vyriešil spojením oboch škôl v jedno gymnázium. Krátko predtým, v roku 1552, do Trnavy zavítal chýrny taliansky humanista, spisovateľ Pietro Illicino da Siena, ktorý predtým pôsobil ako univerzitný profesor v Krakove a vo Viedni.“
 

Mikuláš Oláh.

Presne deväť storočí
Páter pokračoval: „O dva roky dostal Illicino poverenie viesť novovytvorenú školu, pre ktorú sám prímas Oláh spísal nový organizačný a študijný poriadok. Možno sa v ňom napríklad dočítať, že superintendent s ďalšími tromi osobami má zariadiť, aby v Trnave bola tlačiareň. V neskoršej bohatej histórii trnavskej kníhtlače ide o prvý míľnik. Popri latinčine, gréčtine, hebrejčine a hudbe sa študenti mali učiť v škole i národné reči - slovenčinu, nemčinu a maďarčinu. Oláh chcel pre absolventov školy u panovníka získať súhlas na udeľovanie bakalárskeho a magisterského titulu. No už rok a pol po vydaní štatútov školy na jeseň roku 1559 píše do Ríma generálovi Spoločnosti Ježišovej Juanovi de Vittoria, že novú školu v Trnave by rád odovzdal do správy jezuitov. Z ich radov by však potreboval desať profesorov teológie. O necelé dva roky novozaložené jezuitské kolégium v Trnave a prvé v celom Uhorsku skutočne preberá Oláhovu kapitulno-mestskú školu pod svoje krídla. No iba nakrátko.
Rozprávanie o strastiplnom šesťročnom účinkovaní prvého jezuitského kolégia v Trnave prerušil Georgius s tým, že naň nadviaže neskôr, pri prehliadke budov na Hollého ulici. Preskočil vo výklade k starej mestskej škole, ktorej stopy v stredoveku sa strácajú v chýbajúcich písomných prameňoch. „Prvá písomná zmienka o škole na území Slovenska má presne deväťsto rokov. Bola pri benediktínskom Kláštore sv. Hypolita na Zobore. Rozhodujúca úloha katolíckej cirkvi v šírení vzdelanosti, nadobúdaná v katedrálnych a kláštorných školách, bola zakotvená aj v Zlatej bule kráľa Ondreja II. z roku 1222. Skutočný počiatok kapitulských, kláštorných a farských škôl na našom území kladieme do druhej polovice 14. storočia za panovania Ľudovíta Veľkého. Koncom stredoveku, pred bitkou pri Moháči, je však u nás známych len zo päťdesiat škôl.“

Seminár prvý na svete
V závese za mníchom sme opäť kráčali pozdĺž budovy fary s bočným vchodom a kamenným portálom s vytesanou mušľou a chronostikonom 1768 smerom k Oláhovmu semináru. Georgius, vidiac, že nám pohľady lietajú z obloka na oblok, povedal: „Ťažko povedať, kde na pôde fary stála pôvodná škola. Mohlo ísť len o jednu veľkú učebňu a zrejme aj o spoločnú internátnu izbu. Po príchode kapitulskej školy bolo priestoru ešte menej. Dokonca aj prví ostrihomskí arcibiskupi mali svoje sídlo na tejto fare, až kým si Mikuláš Oláh nedal tam hore vedľa kostola na starších domových základoch vybudovať arcibiskupský palác. Tu, povyše seminára, ktorý dal Oláh postaviť pre výchovu kňazov, do konca 16. storočia vyrástla aj nová škola. Budova gymnázia, ktoré tvorilo nižší vzdelávací stupeň pre seminár s desiatimi bohoslovcami, tu stála až do roku 1919. Na jej mieste je teraz iná cirkevná budova. Teraz ju, aj dve ďalšie za ňou, musíme obísť, aby sme sa dostali k zadnému vchodu do dvora fary. Odtiaľ až po ústie do Invalidskej ulice stojí jedenásť domov, z ktorých tri sú chránenými pamiatkami. Cestou vám ešte poviem niečo Oláhovom seminári, ktorý si tam obzrieme zo zadnej strany. Vedeli ste napríklad, že spomedzi podobných zariadení bol prvým na svete?

Prímas bol kniežaťom
Mikuláš Oláh sa narodil v roku 1493 v kniežacej rodine v rumunskom Sibiu. Po štúdiách na kapitulskej škole v Oradei bol vysvätený za kňaza. Istý čas bol pážaťom na kráľovskom dvore Vladislava II. Jagelovského. Neskôr sa stal kráľovským sekretárom jeho syna Ľudovíta II. a jeho manželky Márie Habsburskej. Ako 60-ročný sa stal prímasom Uhorska a ostrihomským arcibiskupom so sídlom v Trnave. Dožil sa 75 rokov, pochovaný je pod dlažbou Kostola sv. Mikuláša v Trnave.
Múzeum v škole
Od východného krídla fary, prestavanej v roku 1768, vystupuje do námestia budova bývalého Oláhovho seminára. Ako prezrádza dobový nápis nad jej vchodom, po výstavbe v roku 1566 bola renovovaná už v roku 1590. Od poslednej obnovy v roku 1979 je tu Múzeum knižnej kultúry Západoslovenského múzea v Trnave. Východne od Oláhovho seminára vyrástla koncom 16. storočia ešte jedna budova, do ktorej sa nasťahovala mestská škola. V roku 1914 ju nahradila nová stavba, slúžiaca na cirkevné účely.
 

TEXT A FOTO: Laco Šebák